Ako politické strany získavajú svoje peniaze, čo je na tom zlé, príklad Španielsko. Španielske politické strany žijú vo veži zo slonoviny postavenej z dotácií. Bulharský podnikateľ si kúpil ministerské miesto. Nemecké firmy rozdávajú peniaze v miliónoch. Komunistická strana v Portugalsku organizuje južne od Lisabonu populárny hudobný festival pre 100 000 ľudí – Festa do Avante! – vytvárať publicitu a potenciálne príjmy. (Finančné správy ukazujú, že od roku 2014 dosahuje každý rok stratu).

Ako politické strany získavajú svoje peniaze, čo je na tom zlé, príklad Španielsko

Populisti a radikáli dostávajú čoraz viac peňazí „pomimo“. Niečo tom prečo vyšetrujú španielského súdruha sociálneho demokrata, ako Fica u nás a prečo akosi nesedí financovanie Pellegriniho. Sociálny demokrat je predsa súdruh Marxa, ktorý odovzdal všetko svoj majetok štátu aby bol šťastný ako Bláha 🙂

Vo Švédsku dostávajú politické strany milióny eur z predaja žrebov a stieracích žrebov. Žiadna iná strana vo Švédsku nezarába na hazardných hrách toľko ako sociálni demokrati: Ročne zarábajú okolo 15 miliónov eur. V Dánsku dostávajú strany od vlády státisíce eur na poskytovanie informácií o EÚ aj keď obhajujú odchod z EÚ.

Po prvý raz v histórii Európskej únie je teraz známa suma peňazí, ktorá ide všetkým politickým stranám v Európe, po tom, čo informácie zozbieralo a analyzovalo viac ako 50 investigatívnych novinárov z médií z celej Európy.

V stávke je veľa peňazí: medzi rokmi 2019 a 2022 – posledné roky, za ktoré je k dispozícii (väčšina) výročných finančných správ strán – 281 stránv Európe zahrnutá do výpočtov dostala takmer 7 miliárd eur vo forme dotácií, členských príspevkov, darov a iných, kreatívnejších zdrojov.

Zdá sa, že to vedie k nadmerným výdavkom. V knihe o financovaní strán v Belgicku a EÚ skupina politológov poznamenáva, že belgické strany majú vo svojej krajine zďaleka najväčšie výdavky na reklamy na Facebooku, pričom výrazne prevyšujú výdavky spoločností a mimovládnych organizácií.

Len samotná národná pobočka Vlaams Belang, populistická pravicová strana z holandsky hovoriacej časti krajiny, minula od roku 2019 na tieto reklamy 4,5 milióna eur. (Hovorca strany povedal, že musia minúť toľko, pretože nezískať pokrytie, ktoré získajú iné strany v médiách.)

V rokoch 2019 až 2022 španielsky štát minul najviac peňazí na politické strany.

Španielske strany sú na čele zoznamu a podľa odborníkov žijú v tom, čo mnohí odborníci nazývali slonovinovou vežou verejného financovania.

“Skončia sa len ďalšou pobočkou štátu,” povedal Fernando Jiménez, profesor politických vied na Univerzite v Murcii. “Strácajú svoju schopnosť reprezentovať spoločnosť.”

Fernando Casal Bertoa, docent komparatívnej politiky na Univerzite v Nottinghame, zopakoval toto hodnotenie a tvrdil, že sa to stalo „veľmi problematické“, keď strany získali viac ako 80 percent svojich príjmov z verejného financovania.

V troch krajinách EÚ – Fínsku, Írsku a Rumunsku je to tak. V piatich ďalších krajinách dostávajú strany viac ako 75 percent svojich príjmov z verejných dotácií: Španielsko, Belgicko, Slovensko, Chorvátsko a Poľsko. Taliansko a Malta sú jediné dve krajiny, kde strany nedostávajú štátne dotácie. Taliansko dotácie zrušilo v roku 2014 po korupčných škandáloch, ktoré sužovali krajinu v 90. rokoch.

V mnohých krajinách, najmä v Španielsku a Belgicku, je veľmi nepravdepodobné, že by politické strany získali peniaze od občanov (alebo firiem).

Šperky

Zákonodarcovia EÚ – ktorí často dostávajú vyššie platy ako ich národní kolegovia – sú obzvlášť vítaným zdrojom príjmu. A to aj napriek tomu, že parlament hovorí, že tieto peniaze by sa nemali použiť na financovanie politických strán.

„Strany často očakávajú, že výhody budú čiastočne použité na ich účely,“ uvádza sa v preambule parlamentného rozhodnutia z roku 2005. “Táto forma financovania strán by mala byť zakázaná.”

OLAF, vyšetrovatelia EÚ pre boj proti podvodom, v dvoch prípadoch dospeli k záveru, že niektorí poslanci a ich asistenti toto pravidlo porušili, keď svojim národným stranám previedli státisíce eur. Napriek tomu strany našli medzeru: politici sa môžu dobrovoľne rozhodnúť darovať časť svojich príjmov.

Napríklad: Vedúci kandidát za Európskych zelených Bas Eickhout prispieva ročne 15 000 eur svojej národnej strane GroenLinks.

Hovorca Európskeho parlamentu potvrdil, že poslanca „nemožno nútiť platiť časť svojho mesačného platu a diét svojej národnej strane“.

Či sú však tieto platby skutočne vždy dobrovoľné, je už iný príbeh. Nemecký europoslanec Nicolaus Fest bol napríklad začiatkom tohto roka vylúčený z pravicovej strany Alternative für Deutschland, pretože prestal platiť tieto platby.

Celkovo bolo od poslancov Európskeho parlamentu poskytnutých takmer 2 000 darov, ktoré vyzbierali viac ako 7,5 milióna eur. Toto je pravdepodobne len špička ľadovca, pretože v mnohých krajinách sa dary, ktoré nedosahujú určité prahové hodnoty, nevykazujú alebo sa dary neuvádzajú vôbec, ako napríklad vo Francúzsku a Belgicku.

Neexistuje spôsob, ako zistiť, koľko zákonodarcovia EÚ z týchto krajín a väčšina občanov a podnikov v tomto prípade darovali svojim národným stranám.

Nadchádzajúce voľby, v ktorých je v hre 720 kresiel v parlamente, nielenže prerozdelia moc v Bruseli a Štrasburgu, ale poskytnú aj národným politickým stranám milióny eur na financovanie.

Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.


Do not believe *anything* until the Kremlin denies it™