Lekcie z 11. septembra 2001. Amerika sa po útokoch rozhodla pretvoriť svetový poriadok. Dnes je ľahké dospieť k záveru, že od jeho politiky bolo upustené na pristávacej dráhe na kábulskom letisku. Prezident Joe Biden hovorí, že odchod z Afganistanu bol o „ukončení éry“ vzdialených vojen, ale jeho spojencov Ameriky rozrušilo a jeho nepriatelia sa radovali.

Lekcia pre USA z 11. septembra 2001

Väčšina Američanov je z toho všetkého unavená: zhruba dve tretiny tvrdia, že vojna nestála za to. Národná nálada únavy a apatie je však zlým sprievodcom budúcej úlohy Ameriky vo svete. Jeho schopnosti zostávajú impozantné a jeho stratégiu je možné prerobiť pre 21. storočie za predpokladu, že si z éry po 11. septembri vezmete správne ponaučenie.

Vražda 3 000 ľudí na americkej pôde vyvolala reakciu, ktorá zvýraznila „ unipolárny moment “ Ameriky. Na chvíľu sa zdalo, že má nespornú moc. Prezident George W. Bush vyhlásil, že svet je buď s Amerikou, alebo je proti. natoútok na dvojičky bol útokom na všetkých jeho členov. Vladimir Putin prisľúbil ruskú vojenskú spoluprácu; Condoleezza Riceová, vtedajšia poradkyňa pre národnú bezpečnosť, to označila za skutočný koniec studenej vojny. Zdá sa, že ľahkosť, s akou americké sily nasmerovali Taliban, predznamenáva nový druh ľahkej vojny: 63 dní po 11. septembri Kábul padol. Od tej doby existujú trvalé úspechy. Úsilie v oblasti boja proti terorizmu sa zlepšilo: Usáma bin Ládin je mŕtvy a žiadny vzdialene porovnateľný útok na Ameriku sa nepodaril. Dolný Manhattan bol štýlovo prestavaný.

Ale dedičstvo reakcie na 11. september bolo väčšinou trpké. Misia rozdrviť al-Káidu sa zmenila na túžbu po zmene režimu a budovaní národa, ktorá v Afganistane a Iraku priniesla nepresvedčivé výsledky za obrovské ľudské a fiškálne náklady. Irakské zbrane hromadného ničenia boli fatamorgánou. Amerika prelomila svoje tabu o mučení a stratila morálny základ. Počiatočný, iluzórny pocit jasnosti o tom, kedy by mal vojensky zasiahnuť, sa rozplynul v nerozhodnosti, napríklad v súvislosti s používaním chemických zbraní v Sýrii v roku 2013. Doma sa duch jednoty rýchlo vyparil a toxické divízie Ameriky sa vysmievali svojmu tvrdeniu, že má vynikajúcu formu vláda. Bahno na Blízkom východe bolo odvrátením pozornosti od skutočného príbehu začiatku 21. storočia, vzniku Číny.

Debakl pána Bidena v Kábule je ponurým epilógom. Niektorí v ňom uvidia dôkaz nielen o americkej neschopnosti, ale aj o úpadku. To zachádza príliš ďaleko. Pád Saigonu neviedol k tomu, aby Západ prehral studenú vojnu. A napriek všetkým chybám Ameriky – jej rozdeleniam, dlhom a chabej infraštruktúre – je mnoho aspektov jej moci nedotknutých. Jeho podiel na globálnom hdp, 25%, je zhruba taký, aký bol v 90. rokoch minulého storočia. Stále je technologicky a vojensky vynikajúci. Napriek tomu, že sa verejná mienka obrátila dovnútra, americké záujmy sú oveľa globálnejšie ako počas jej izolacionistickej fázy v 30. rokoch minulého storočia. S 9 miliónmi občanov v zahraničí, 39 miliónmi pracovných miest podporovaných obchodom a 33 miliónmi dolárov zahraničných aktív má veľký záujem o otvorený svet.

---

Pravdu sa asi zatiaľ nedozvieme, lebo železo premeniť na prach nejde len tak mirnix dirnix! Ale Leo vraví, Pakistan!

---

Jeho zahraničná politika sa presunula pod Baracka Obamu, ktorý sa pokúsil „otočiť“ do Ázie a obmedziť vojny v Iraku a Afganistane. Obchádzka Donalda Trumpa k bombastickému a transakčnému obchodovaniu bola katastrofa, hoci pomohol skoncovať s americkými ilúziami o Číne. Pán Biden je dostatočne kvalifikovaný na to, aby si tieto kúsky vyzdvihol, s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti zahraničných vecí a poradcami, ktorí pripravujú Bidenovu doktrínu. Jeho cieľom je ukončiť navždy vojny, dokončiť pivot v Ázii, riešiť nové oblasti, ako je kybernetická bezpečnosť a obnoviť globálne aliancie.

The Economist podporuje veľkú časť tejto agendy, v neposlednom rade dôraz na priority 21. storočia, akými sú zmena klímy. Na prístup administratívy k právam žien je lepšia ako u jeho predchodcu, a to by mohlo mať vplyv na geopolitiku viac, než si väčšina ľudí uvedomuje. Ale dôležité prvky Bidenovej doktríny sú znepokojivo nejasné. Opustenie Afganistanu rozhnevalo spojencov, s ktorými sa sotva konzultovalo. Konfrontačný prístup k Číne môže oslabiť zameranie na zmenu klímy.

Zastrešujúca doktrína trvá na tom, že zahraničná politika musí slúžiť americkej strednej vrstve. “Každý krok, ktorý podnikneme v rámci svojho správania v zahraničí, musíme urobiť s ohľadom na americké pracujúce rodiny,” povedal. Obchod, klíma a Čína sú súčasne domácimi aj zahraničnými problémami. V istom zmysle je to zrejmé: všetky krajiny konajú v dlhodobom záujme a sila doma je predpokladom sily v zahraničí. Impulz k rozhodovaniu o svete, aby potešil domáce publikum, však už spôsobuje problémy.

V Afganistane bola stanovená umelá lehota na stiahnutie (do 11. septembra), aby potešila voličov doma a rozhodnutie o odstránení všetkých jednotiek ignorovalo skutočnosť, že skromná americká posádka mohla zabrániť ovládnutiu Talibanu. V prípade vírusu covid-19 Amerika premeškala príležitosť viesť globálnu očkovaciu kampaň, ktorá by jej získala vďačnosť a dobrú vôľu a preukázala americkú zdatnosť.

Riziko je, že domáca predpojatosť pána Bidena by mohla spôsobiť, že jeho zahraničná politika bude menej účinná. Amerika potrebuje nájsť nový spôsob spolužitia s Čínou, s rivalitou a spoluprácou v rôznych oblastiach. Napriek tomu je čínska politika pána Bidena pozoruhodne podobná politike pána Trumpa, pričom existuje ad hoc súbor taríf a rétorika o súťaži s nulovým súčtom. Vie, že nepriateľstvo voči Číne je jednou z mála vecí, ktoré spája Kongres a verejnosť: 45% Američanov považuje Čínu za najväčšieho nepriateľa Ameriky, oproti 14% v roku 2001.

Amerika musí byť stále pripravená použiť vojenskú moc na ochranu ľudských práv v zahraničí. Pán Biden sa blíži k tomu, aby to vylúčil. Svetoví despoti si to možno všimli. Pán Biden si správne kladie za cieľ oživiť americké spojenectvá, ktoré znásobujú jeho vplyv. Napriek tomu jeho protekcionizmus ubližuje spojencom, od prvých amerických zmlúv až po 50 miliárd dolárov polovodičových dotácií . Jeho administratíva prejavuje malý záujem o komplexnú ázijskú obchodnú dohodu, ktorá by čelila Číne.

Zahraničná politika sa riadi udalosťami a tiež stratégiou: pán Bush bežal na platforme súcitného konzervativizmu, nie na vojne proti terorizmu. Pán Biden musí v reakcii na neposlušný vek improvizovať. Nemal by si však predstavovať, že zahraničná politika podriadená ťažkej domácej politike oživí tvrdenie Ameriky o vedení sveta.

---

A čo hovorí Leo? No nám už nič, lebo Pfizer, ale bohvie odkiaľ nato prišiel, vraj jeho kamarát sa za týždeň vykuríroval. Asi niekto kýchol Covid-19 na druhej strane ulice a neonacistický Bromhexin nikto z lekárni ešte nevykradol.

A my vieme, že nie sme kone, a mňa kôň už raz pekne kusol do pleca : )

Elektrický bicykel GT E