Atentát na Ronalda Reagana a papeža Wojtyłu v jednom roku, pomsta slobodomurárských lóži. Archívy rôznych Ur-Lodge, do ktorých sme mali možnosť nahliadnuť, a niektoré priame svedectvá stále živých postáv (veľmi vysokého profilu a medzinárodného kalibru), ktoré boli protagonistami týchto udalostí na úsvite osemdesiatych rokov (prisahané svedectvá a identity ktoré sú riadne registrované a uchovávané v advokátskych kanceláriách a notároch v Paríži, Londýne a New Yorku), opisujú skutočne znepokojujúci a zničujúci scenár pre verejnú mienku.

Atentát na Ronalda Reagana a papeža, pomsta slobodomurárských lóži

Verejná mienka, ktorá doteraz nikdy nemala prístup k podobným vysvetľujúcim informáciám o sérii udalostí z roku 1981. Udalosti ako atentát na Ronalda Reagana a papeža Wojtyłu, ktoré v skutočnosti súdne a mediálne vyšetrovania tej doby navzájom nespájali a zostali zväčša nepreniknuteľné a tajomné pre kolektívne vedomie.

Faktom je, že podľa našich zdrojov sa hnev niektorých slobodomurárov z „Troch očí“ zhmotnil ozbrojením ruky Johna Warnocka Hinckleyho Jr. (nar. 1955). ), útočník, ktorý 30. marca 1981 strieľal na Ronalda Reagana a ďalších, ktorí boli s ním pred washingtonským hotelom Hilton.
Reagan bol ťažko zranený, ale nakoniec bol zachránený, rovnako ako ostatní ľudia zasiahnutí guľkou.

O Hinckleym, narušenom mladíkovi posadnutom vášňou pre herečku Jodie Foster sa dospelo k záveru, že „nie je schopný pochopiť a chcieť“, a preto bol internovaný v kriminálnom ústave. Len málokto tomu vážne venoval pozornosť, akokoľvek to rôzne médiá poznamenali v prvých dňoch po útoku a následne prehodnotili niektorí zvyčajní sprisahanci, ktorým však chýbali dostatočné znalosti o všetkom, čo sa medzi členmi Ur-Lodge „Tri oči“ skutočne stalo.

Bratia “Bielyho orla” – vyšinutý John Hinckley Jr. bol synom Johna Warnocka Hinckleyho staršieho, roky prezidenta a generálneho riaditeľa Vanderbilt Energy Corporation a všeobecne aktívneho v ropnom priemysle. Tento muž, pôvodne z Oklahomy a potom sa presťahoval do Texasu, bol priateľom Bushovej rodiny a skutočne výrazne financoval George H.W. Busha počas republikánskych primárok v roku 1980. Viac: Syn Johna Warnocka Hinckleyho st. a starší brat bombardéra Johna Hinckleyho Jr., Scott Hinckle, bol tiež úzko spätý s Georgea H.W. Bush a Barbara Pierce, Neil Bush.

Mimochodom, John Warnock Hinckley Sr. (1925-2008) bol tiež členom “Three Eyes”. Čo sa týka tejto početnej politickej vraždy (tentokrát zlyhala len o vlások), podľa niektorých zdrojov však ani Bushovci, ani Hinckleyovci neboli zodpovední za to, že vyzbrojili ruku objektívne vyšinutého Johna Hinckleyho Jr. z „Troch očí“ skutočne tlačili na bombardéra aby strieľal, dobre vedel, že keď bude prezident Reagan zlikvidovaný, jeho zástupca sa stane prvým nájomníkom Bieleho domu: teda George H.W. Bush, ktorý bol jedným z najlojálnejších, najoddanejších a najzaujímavejších členov „Three Eyes“.

Podľa niektorých v skutočnosti výber a vyzbrojenie narušeného chlapca, ktorý možno priamo pripísať rodine Bushovcov, bol v skutočnosti spôsob, ako vrátiť americké predsedníctvo priamo mužovi z „Troch očí“ a trilaterálnej komisie, ale aj luciferiánsky úskok na udržanie Georgea Herberta Walkera Busha pod prísnym vydieraním a kontrolou, ktorý odkedy sa stal viceprezidentom, zdalo sa, že vychádza dobre s Reaganom a ďalšími členmi prezidentskej administratívy podľa prísneho Reaganovho nariadenia.

Akoby to bolo, v častiach „Biely orol“, „Edmund Burke“ a „Geburah“ nebolo pochýb o tom, že útok mal presnú slobodomurársku matricu, ktorú možno pripísať práve niektorým bratským nožom z „Troch očí“.

Ani v tomto prípade väčšina slobodomurárov z týchto proorganických Ur-Lodge nemala v úmysle propagovať senzačný čin, ktorý namiesto toho len málokto naplánoval a krátko na to vedeckým spôsobom vykonal s podporou ruskej a východonemeckejo tajnej služby. Za týmto účelom oslovili sovietských pohlavárov autoritatívne prítomných v Ur-Lodge „Joseph de Maistre“ (z ktorých si pamätáme slobodomurárov Leonìda Iljìča Brežneva, Jurija Andropova a Konstantina Černenka, ktorí už zradili bratov z “Tri oči“ v rokoch 1978-1979 na podporu iránskeho revolučného vnadenia propagovaného Ur-Lodge «Amun»).

Zvolili si teda cestu úplne inú ako miernejšiu, rezignovali a vzdali sa jedného z progresívnych slobodomurárskych okruhov, na ktoré v rokoch 1963 a 1968 (útoky na JFK, M.L. Kinga a RFK, všetky úspešné) nereagovali ani oka a zub za zub svojim bratom v „Troch očiach“ a ich okolí, podozrivým z týchto vrážd, sa rozhodná a agresívna menšina členov „Bieleho orla“, „Edmunda Burkeho“ a „Geburah“ rozhodla krvavo pomstiť útok na svojho chránenca Ronalda Reagana.

Tak sa aj stalo, hoci aj tento útok tesne minul cieľ, keďže obeť bola zachránená. V skutočnosti presne o 17.17, 13. mája 1981 na Námestí svätého Petra Mehmet Ali Agca strelil pápeža Jána Pavla II., pričom ho veľmi vážne zranil, no nepodarilo sa mu ho zabiť.
Ali Agca bol profesionálny terorista, postava dobre známa tajným službám a policajným zložkám po celom svete. Napriek tomu dokázal prekonať každú záchrannú sieť, priblížiť sa k pápežovi a nerušene ho streliť.

Prečo Karol Wojtyla, alias pápež Ján Pavol II., ako obetná obeť pomstiť útok na Reagana ani nie pred štyridsiatimi piatimi dňami?

Z rôznych a dobre motivovaných dôvodov. Úderom Wojtylu bol zasiahnutý do srdca jeho drahý priateľ a spojenec Zbigniew Brzezinski (bez toho, aby sa zanedbala veľmi dôležitá úloha ďalšieho slobodomurára „trojokej lóže“, konkrétne arcibiskupa Paula Marcinkusa, prezidenta IOR úzko spätého s osudom poľského pápeža), vedúceho predstaviteľa Ur-Lodge „Tri oči“ a paramarárskej spoločnosti Trilateral Commission, teda dvoch subjektov (v skutočnosti len jedného, ​​s jasnou podriadenosťou druhého k prvému) braný na zodpovednosť za útok na prezidenta USA z 30. marca 1981.

To všetko sa odohralo s prekvapivou, senzáciou a rafinovanou posadnutosťou číselnými symbolmi, typickou pre slobodomurárske kruhy.
Nie náhodou sa Reaganov pokus o atentát odohral 30. marca 1981: to znamená, že padol presne 13 dní po pátraní po Castiglionovi Fibocchim (17. marca 1981): kde symbolika toho dňa namiesto toho odkazovala na obe číslo 17 samo o sebe, tajomná 17 tarotu, Hviezda, evokujúca obnovu – a tajomná 20, Rozsudok, dané súčtom dátumu dňa 17. s dátumom mesiaca marec, 3., ktorý, už človek tušil, mohol určiť skazu lóže „P2“ (vystavenej súdnictvu a verejnej mienke), veľmi svojráznej talianskej vetvy „Troch očí“.

Ďalej 17. marca v intenciách tých, ktorí inaugurovali začiatok konca za slobodomurársku kariéru Licia Gelliho a za samotnú existenciu lóže „Propaganda“, zlovestným spôsobom odložil na predchádzajúci deň, 16., tretie výročie únosu Alda Mora, s ktorým chcel niekto výrazne spojiť piduistický dodávateľský reťazec, od spomienky na Poslednú večeru Ježiša Krista (kde sedelo pri stole trinásť ľudí), oboje v tradícii veľkej arkány zahrnutej v knihe Tarot (text považovaný za posvätný a prostriedok jemnej a starodávnej múdrosti medzi zasvätenými slobodomurármi s väčšou ezoterickou citlivosťou, ktorí ho používajú na veštenie alebo na meditatívne účely.

Namiesto toho ho používajú rôzni čarodejníci na úplne profánne a prozaické účely, oboje s odkazom na písmeno mníška hebrejskej abecedy (14. rovnako ako tajomná 13 je 14. karta tarotu, keďže pred číslom 1, Kúzelník, je karta s číslom 0, Blázon), odkazuje na smrť, potenciálne chápanú ako (pozitívnu alebo negatívnu, v závislosti od na prípade) duchovná, duša a existenciálna transmutácia, oboje ako fyzická smrť v užšom slova zmysle.

Na oplátku vzrušenejší bratia z kruhov „Biely orol“, „Edmund Burke“ a „Geburah“ nielenže oplácali znamenie smrti znamením smrti (ak by antagonistickí bratia udreli s implicitným odkazom na 13:17). marec + 13 dní = 30. marec, reagovali výslovným odkazom na túto archetypálnu numerológiu a útočili na život pápeža 13. mája, najmä preto, že to bolo aj opakovanie fatimských zjavení z 13. mája 1917), ale urobili to tak opatrne symbolicky ešte presnejšie a mrazivejšie, unikli len neodborníkom.

V skutočnosti vďaka tejto veľmi jemnej chuti po prehratých historických prehrách, podnecovatelia Wojtylovho pokusu o vraždu presne vypočítal moment, v ktorom mal nič netušiaci pešiak Mehmet Ali Agca zastreliť pápeža: v 17 a 17, teda v roku 1717, v slávnostnom roku založenia Veľkej lóže v Londýne a Westminsteri, a teda aj novodobej slobodomurárskej obnovy.

Akoby povedal potomkom, ktorí boli schopní interpretovať: „Táto vražda sa vzťahuje na hegemóniu, ktorú nad moderným a súčasným svetom vykonávalo slobodné murárstvo zo začiatku najautentickejší a najlegitímnejší, nadradený dokonca aj tým slobodomurárskym silám, ktoré vytvorili tohto pápeža „Tri oči“ s úmyslom použiť ho na svoje vlastné účely.

Uprostred toľkých plánov ani náhodou božská prozreteľnosť v exoterickom zmysle alebo ezoterická veľký architekt nechcel, aby ani Ronald Reagan ani Karol Wojtyla zahynuli v dôsledku útokov (niektoré naše dokumentárne zdroje však naznačujú pochybnosť, že v jednom ako aj v inom prípade nebolo sledovaným úmyslom zabiť, ale len vážne zraniť a vydať urbi et varovania orbi, ktoré robia veľa hluku).

Prežitie oboch obetí streľby v tej chvíli prialo urovnaniu všetkých nezhôd, pripravené a zrealizované vďaka efektívnej diplomatickej práci niektorých sestier a bratov Ur-Lodge „Leviathan“, ktoré od začiatku (aj keď veľmi pripútaná k svojej sesterskej superlóži „Geburah“) zostala mimo dosahu lístia proti „Trom očiam“ z rokov 1978-1980 a všetkých ďalších následných potýčok.

Atentát na Ronalda Reagana, papež Ján Pavol II, para slobodomurárske lóže Henryho Kissingera

Dnes trochu zomrieme. Emil Zátopek: Vzostup a pád legendy