Bakteria Serratia Marcescens, B. subtilis biologické zbrane nacistov proti obyvateľstvu. Len pár ľudí na Západe je si vedomé environmentálnych modifikácií v Amerike a v Anglicku v tridsiatych rokoch a následne za II. svetovej vojny, a pritom nejde o úradne uznané bláznov, vyhlasujú-li, že Serratia marcescens produkuje jasne červeno oranžový tripyrrolový pigment nazývaný prodigiosin, ktorý ako marker uľahčuje sledovanie testov bakteriologických zbraní. Väčšina literatúry dostupnej verejnosti hovorí, že až do päťdesiatych rokov bol S. marcescens považovaný za neškodného nepatogenního “saprofytov”.

To je však nezmysel, pretože už v roku 1896 bolo v Nemecku známe, že tento “organizmus má na svedomí viac úmrtí ako mnoho iných patogénnych baktérií”. Kurt Blome možno celkom dobre využíval Serratia marcescens ako marker na formácie nepriateľských vojsk a k experimentom so zajatými Sovietmi a Poliakmi, lenže by nikdy neodporučil, aby ju jeho noví mecenáši nasadili vo svojich krajinách na vlastných občanoch. Serratia marcescens je gramnegatívna baktéria.

Chemické jednotky armády použili americkej vojenskej dopravné lietadlo Fairchild C-119 Flying Boxcar vypožičané od letectva na vykonanie opakovaných preletov nad srdcom americkej krajiny a saturované väčšiny americkej a veľkej časti kanadskej pôdy sulfidom zinku a kadmia. V Anglicku k “Operáciu LAC” došlo v rokoch 1961 až 1968, kedy bol viac ako milión ľudí pozdĺž južného pobrežia Anglicka, od Torquay po New Forest zasiahnutý z mora kultúrami E. coli a Bacillus globigii, ktoré vraj mali imitovať antrax. Spojeným úsilím amerických vedcov s ich britskými kolegami boli nešťastní obyvatelia južného Dorsete v rokoch 1971-1975 postrekovanie “masívnymi kvantami Serratia marcescens”. Máme všetky dôvody sa domnievať, že Blomeho maznáčik bol bakteriálnej voľbou tiež v tzv. “The Sabotage Trials” (sabotážnych pokusoch), ku ktorým došlo v rokoch 1952 až 1964. Šílenci z Porton Down si vybrali za cieľ vládne budovy a londýnsku metro vrátane jednej stanice priamo pod Whitehall a vykonali na ne s tými nejchatrnějšími výhovorkami útok bakteriálnymi “markery” opäť len preto, aby preverili zraniteľnosť cieľov.

“Simulačné experimenty” na amerických občanoch pokračovali oficiálne až do roku 1966. je veľmi pravdepodobné, že tento masaker pokračoval až do roku 1969, kedy ho teoreticky dal k ľadu prezident Nixon prezidentským výnosom, ktorý “jednoznačne” zastavil výskum biologických zbraní a vojnový potenciál biologických látok. Do roku 1966 sa vedelo, že americké ozbrojené sily napadli biologicky aj chemicky svojich vlastných občanov prinajmenšom 239x v ôsmich amerických mestách, medzi nimi aj New York City, najväčšie finančné centrum sveta. Nič však neprekoná šaškoviny v kolóniách, pretože minister obrany Veľkej Británia pustil z remeňa šialenca z Porton Down priamo zo svojej obývačky.

Niet pochýb o tom, že najvyššie spojenecké velenie si bolo dosť dobre vedomé faktu, že by na to Blome škodoradostne reagoval, tentokrát s Hitlerovým požehnaním, a použil by bubonický mor, ktorý by zabil viac ako 30% populácie Veľkej Británie. Forenzné dôkazy použité pre taxonomickú identifikáciu kmeňa z Fort Detrick naznačujú, že baktérie pri testoch vo Fort Detrick, Porton Down, Edgewood a Dugway Proving Ground znovu a znovu mutoval.

Tí najlepší bakteriologovia z Ameriky i Británie, ktorí boli po ruke, na tom museli pracovať dňom i nocou. Po vojne musela CIA vyhodiť svojho hlavného bakteriológa Franka Olsena z okna priamo pred Madison Square Garden, aby toto tajomstvo uchovala. Počas vojny bolo impérium pri boji s národným socializmom na hranici medzi životom a smrťou. Program biologických zbraní bol práve tak dôležitý ako projekt Manhattan, alebo možno aj viac. Hľadali zbraň, s ktorou by bolo možné vyhrať. Je doloženým faktom, že bakteriologovia kultivovali tie kmene, ktoré vykazovali zvýšenú mieru sporulácia.

Je tomu tak vtedy, keď isté druhy baktérií, takmer výlučne grampozitívne, nie sú schopné tolerovať svoje prostredie a vyčerpajú všetky možnosti sa prispôsobiť, potom začnú vytvárať endospory. Keď umierajú materské bunky, bunková stena degraduje a uvoľňujú sa endospory. To sa nazýva sporulácia. Ak sú podmienky endospory priaznivejšie, neprechádza úplne do dormancie, vyčká na zmenu a proces transformácie sa obracia späť k vegetatívnym bunkám. Nikto netuší, ako dlho môže baktérie prežiť ako endospora. Objavilo sa tvrdenie, že došlo k oživeniu endospor starých štyridsať miliónov rokov. B. subtilis je neodškriepiteľne svetovým šampiónom vo sporuláciu.

Pri porovnávacích testoch boli použité ako kontroly S. marcescens a B. subtilis a bola nájdená mysteriosná baktéria označená za nový poddruh S. marcescens, začalo sa mu prezývať KREDT. Ide o prvý zaznamenaný prípad Enterobacteriaceae, veľkej rodiny extrémne nebezpečných patogénov, ktorej patrí ako S. marcescens, tak i Yersinia pestis, kedy došlo k tvorbe endospor. Má sa zato, že sa tak stalo kvôli prítomnosti vysokých koncentrácií magnézia a kremičitanov v upravenej vode, takže S. marcescens si dokázala vymeniť gény [so zástupcom rodu] Bacillus. B. subtilis môže byť jedným z bakteriálnych šampiónov v produkcii vylučovaných enzýmov, avšak už Blome dobre vedel, že nehrá rovnakú ligu ako S. marcescens.

Táto B. marcescens vytvára ružovkastý olejnatý film objavujúce sa v kúpeľniach, ktoré sa pravidelne nevykonáva dezinfekcie. Kdekoľvek je vlhkosť, príhodná teplota a nedostatok čerstvého vzduchu, a nezáleží na tom, ako extrémne sú ostatné podmienky prostredia, tam S. marcescens nielen prežíva, ale aj rastie. Prosperovala dokonca v dezinfekčných prostriedkoch, antiseptikách, dvakrát destilovanej vode aj v krvi človeka.

Baktérie môžu manipulovať so svojím hostiteľom ešte ďaleko subtílnejšie. Subtilis latinsky znamená “byť jemný, byť exaktné” alebo “byť puntičkársky starostlivý, striktné a precízne”. Bakteriologovia majú teraz podozrenie, že mikrobiom v žalúdku človeka môže vlastne diktovať vzory správania u svojich ľudských hostiteľov, čo bude mať pravdepodobne za následok to, že baktériám doprajeme ich obľúbené a potrebné živiny


Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.


Do not believe *anything* until the Kremlin denies it™