Paul Bennewitz Projekt Beta základňa Dulce. Táto inštalácia je každému známa kto sa zaujíma o šedivákov, mimozemšťanov o ktorých píše aj Maximilien De Lafayette. Jeho knihy nájdete v našom katalógu v adresári 2022. Títo šediváci zo Zeta Reticuli sa ale považujú na Zemi za domácich, lebo ju osídlili milióny rokov pred príchodom Anunnaki. Nás ako deti Anunnaki označujú za votrelcov.
Paul Bennewitz, kniha Projekt Beta: UFO Dulce
Keďže sa nám blíži rok 2022 a návšteva Anunnaki Elohim na Zemi, tak si osiežime pamäť aj od iného autora. Veci totiž okolo roku 2022 začínajú naberať obrovské obrátky, lebo času do decembra 2022 zostáva veľmi málo. Anunnaki Elohim sa prídu konečne vysporiadať so šedivákmi, ktorí si z nás urobili pokusné králiky, unášali ľudi, laserom rezali zvieratá, aby získali informácie pre opravu svojho zničeného DNA. Dulce a šediváci.
Návrat Anunnaki Elohim 2022
Všetko to začne presne 17. októbra 2021 o 19 hodine večer. Spústa ľudí dostane telepaticky nejakú informáciu do svojho vedomia. Ako sme sa dozvedeli, máme byť doma, nepiť, nefajčiť aspoň 3 hodiny pred 19 hodinou a čakať. 15 minút pred 19 hodinou tí ktorí to vedia, by sa mali ponoriť do menšej meditácie a čakať. Príjem informácii bude trvať asi 30 minút.
Tieto informácie si treba zapísať na papier a ak sa dá šíriť ďalej pre tých, ku ktorým sa nedostala. Telepatia je spôsob komunikácie Anunnaki a pre nás ľudi asi jediné vhodné riešenie ako získať informácie hromadne a v rovnakom čase.
Nemôže to šíriť žiadny náboženský vodca, lebo “jeho nenávidení neveriaci” mu jednoducho neuveria. Anunnaki Elohim neuznávajú žiadne náboženstvá. Tieto akcie sa budú viackrát opakovať aj v roku 2022, aby sme mali informácie a nezošaleli z toho čo nás čaká.
Bude to najťažšia skúška pre neveriacich Tomášov v živote, hlavne na proruských weboch čarnogurského. Ako sa s tým vysporiadajú, my vieme dopredu 🙂 Budú kričať do sveta, že o tom dávno vedeli. Diskusie na weboch budú praskať vo švíkoch o tom, koľko vlastne máme vzdelaných ultra liberálnych fašistov a antivaxerov.
Tak si dáme urývky z knihy Projekt Beta: Príbeh Paula Bennewitza, Národná bezpečnosť a vytvorenie moderného mýtu o UFO.
Počas zimy v Novom Mexiku sa veľmi málo ľudí púšťa von v noci. Na kosť mrazivá zima odpudí všetkých, okrem najťažšieho alebo neskúseného návštevníka. Od druhej svetovej vojny je táto očarovaná krajina tiež domovom niektorých z najtajnejších a najcitlivejších projektov, ktoré si armáda a jej vedci vysnívali a vyrábali. Area 51. Prvá atómová bomba na svete tu bola odpálená v máji 1945 a podobne ako mnoho iných oblastí úplnej dezolácie na juhozápade je testovaná oblasť vo vlastníctve vlády USA a stále je pre verejnosť zakázaná.
Práve v tomto prostredí založil Paul Bennewitz, vyzbrojený magisterským titulom z fyziky, v roku 1969 malú spoločnosť na výrobu špecializovaných prístrojov na meranie teploty a vlhkosti pre významných klientov, akými sú NASA a americké vojenské letectvo.
Paul Bennewitz s oddanou manželkou a dvoma synmi vyzeral, že dosiahol tento sen. Nebolo kam ísť, iba hore. Počas druhej svetovej vojny sa pripojil k pobrežnej stráži v sedemnástich, začal s Thunder Scientific a bol vynikajúcim pilotom akrobacie a gitaristom. Požiadavky na jeho podnikanie teraz ponechali málo času priateľom a socializácii, ale to mu nevadilo.
Thunder Scientific a jeho rodina boli všetko, čo potreboval. To málo času, ktorý mu zostal, bolo venovaných orbe v malej zbierke románov z Divokého západu, jeho jedinej radosti z viny. Ale mal tajný záujem, ktorý by bol zapálený sériou podivných udalostí, ktoré sa pri spätnom pohľade takmer zdali, že si ho vybrali, a nie naopak. Bolo to v mrazivej, veternej noci v zime 1979, keď Bennewitz vystúpil na svoju odhalenú palubu druhého príbehu v exkluzívnej štvrti Four Hills v Albuquerque, aby sa rýchlo stala jeho nočným rituálom.
Od septembra on a jeho manželka Cindy videli viacfarebné svetlá plávajúce a klesajúce okolo malého pohoria vo vnútri základne, asi míľu od jeho domova. Prostredníctvom teleobjektívov tak veľkých, že prevyšovali jeho fotoaparáty, Bennewitz zostavil stovky fotografií a nasnímal tisíce stôp 8-milimetrového filmu týchto dráždivých predmetov. Niekedy sa svetlá rozplynuli tak rýchlo, ako kúzelníkovo ruky, aby sa znova objavili o niekoľko sekúnd neskôr, zrejme na míle ďaleko od miesta, kde práve boli.
Pre Bennewitza to bol nezvratný dôkaz, že s ľudskou rasou sa niečo nadpozemské hralo na mačku a myš a odvážilo nás to reagovať. Časom päťdesiatdvaročný odborník na elektroniku predloží túto masu údajov úradom, o ktorých si myslel, že nebude strácať čas pri riešení hrozby. Nemali by na výber. Svetlá lietali okolo Manzano Weapons Storage Complex, vtedy najväčšieho podzemného úložiska komponentov jadrových zbraní v západnom svete.
Projekt Beta vstúpil do legendy UFO a mnoho permutácií a odnoží tohto textu plávalo okolo viniča ešte roky potom. Do konca roku 1981 Bennewitz dokončil svoju „predbežnú“ správu a poslal ju agentúre APRO a ďalším predstaviteľom UFO. Správa s názvom „Súhrn a správa o stave“ obsahovala toľko zaujímavých odhalení a extrapolácií, že v tom čase ich bol málokto ochotný prijať.
Bennewitz hromadil návštevy u Dulce a jeho priateľ Gabe Valdez mu stále ukazoval oblasti, kde sa takmer každý týždeň nachádzal dobytok, zmrzačený a hnijúci na pastvinách. Valdez tiež povedal Bennewitzovi o takmer nočných pozorovaniach podivných svetiel lemujúcich hory nad malým mestom. Každý ich tam aspoň raz videl. Bennewitz a Valdez podnikli mnoho nočných výletov krížnikom Highway Patrol po hrboľatých zadných cestách, aby sa pokúsili nájsť a nasledovať tieto záhadné svetlá. Valdez mu dokonca ukázal miestne „strašidelné svetlo“, slabú modrastú žiaru, ktorá sa vznášala nad opusteným cintorínom.
Valdez nechal jednu noc vypnúť napájanie v Dulce, aby zistil, či tento jav je jednoducho odrazené svetlo odkiaľsi z mesta. Zistil, že nie, a potom pohotovo zachytil peklo od rozhorčených obyvateľov, ktorí súčasne sledovali majstrovský boj. Bill Moore si spomína, že jednu noc videl toto svetlo aj s Valdezom a pripomenul, že keď sa k nemu pokúsili priblížiť, jednoducho zhaslo.
Bennewitz povedal, že odhalil dohodu s mimozemskou rasou, výmenu pôdy za podzemnú základňu a to priamo narušilo ústavné práva ľud s ktorými sa stretol a farmárov, ktorí stratili milióny kusov hovädzieho dobytka. unášať ľudí výmenou za technológiu UFO.
Jeden bývalý vedec, ktorý si želá zachovať svoju anonymitu, nedávno povedal: „Niektorí chalani pracujúci na základni hovorili o iných veciach, ktoré tam boli.“
Keď sa ho pýtali, čo to môže byť, jeho stručná odpoveď bola „Lietajúce taniere“. Naozaj neexistuje spôsob, ako zistiť, či to bol iba trik, alebo či skutočne boli zajatí UFO sediaci v temných, tunelových zákutiach pohoria Manzano. Vitajte na prvej zastávke v dezinformačnom funhouse. Oblasť juhovýchodne od týchto hôr a mimo dohľadu z akéhokoľvek civilného hľadiska je známa ako Coyote Canyon a je tiež domovom niektorých výskumných a testovacích oblastí Sandia National Laboratories.
Vedci zo Sandie sú neustále na špičkovej úrovni obranného výskumu. Zariadenie, ktoré predtým vlastnila spoločnosť AT&T, dnes vlastní spoločnosť Martin Marietta Corporation a prevádzkuje ho americké ministerstvo energetiky. Tu boli priekopníkmi technológie ako laserom riadené strely a systémy elektromagnetickej pulznej obrany. Všetko, čo nie je pod prísnou kontrolou letectva alebo jeho dodávateľov sa považuje za bezprostredné podozrenie.
Národné atómové múzeum bolo presunuté zo základne niekedy po teroristických útokoch v roku 2001 a veľké LED diódy pri všetkých vchodoch varujú návštevníkov pred stavom dennej bezpečnostnej výstrahy. Zabezpečenie v Kirtlande nebolo vždy také vzduchotesné. Niekedy v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia neznámy muž zastavil pri jednom z vchodov a oznámil, „Tu je môj preukaz“, keď vytiahol z kabátu nabitú pištoľ.
Viedol bezpečnostnú políciu v Kirtlande divokou honbou a nejakým spôsobom sa mu podarilo uniknúť odľahlou dierou v plote niekde na južnom obvode, aj keď to mohlo byť sofistikované cvičenie. Pri nedávnej návšteve základne napočítal najmenej troch alebo štyroch hlúpych strážcov s nepriestrelnými vestami pri každom vchode. Skryté kamery a neustále hliadky sú navrhnuté tak, aby udržiavali masívny oplotený obvod v bezpečí.
Ale keby mal Bennewitz pravdu, niekoľko UFO mohlo mať lepšie šťastie. Nebolo by to prvýkrát. Nové Mexiko je už dlho domovom mnohých podivných predmetov, ktoré sa šíria po oblohe. V rokoch 1948 až 1950 bolo vojenské lietadlo pod šíriacou sa pokrývkou rozvíjajúcej sa studenej vojny znepokojené pozorovaním „zelených ohnivých gúľ“, ktoré sa dostali do vzdušného priestoru Nového Mexika z extrémnych nadmorských výšok a niekoľko sekúnd sa potichu rozbiehali po nočnej oblohe, až nakoniec zmizli, temnota.
Väčšina pozorovaní popisovala tieto javy cestujúce vo veľkých nadmorských výškach a po všeobecne vodorovnej ceste, čo viedlo vyšetrovateľov k domnienke, že saotskí sabotéri mohli nájsť 14 spôsobov, ako odpáliť rakety (alebo niečo iné) cez naše najcitlivejšie zariadenia. Niektoré z predmetov boli pozorované v citlivých oblastiach jadrového skladovania leteckých základní Kirtland a Los Alamos, dokonca aj vtedy, keď nemeckí raketoví vedci vysťahovaní testovaním odpaľovali zajaté V2 na novo poverený dolet rakiet White Sands asi 200 míľ na juh.
Letectvo zahájilo projekt Twinkle na vyšetrenie týchto „zelených meteoritov“, ale po troch rokoch intenzívneho štúdia sa nič nedozvedelo o ich pôvode, zložení ani účele.
Kapitán Edward J. Ruppelt, riaditeľ projektu Bluebook, projektu letectva skúmajúceho lietajúce taniere, neskôr počul, že niektorí vedci z Los Alamos verili, že ohnivé gule boli niečím, čo „mimozemské vesmírne plavidlo“ vypálilo mimo atmosféru.
Vedci z Los Alamos neboli na vládnych paneloch, ktoré by sa zaoberali nevysvetliteľnými leteckými javmi, a nie je ťažké pochopiť prečo. Severné Nové Mexiko bolo na začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia takým hotspotom pre pozorovanie UFO, že letectvo predložilo návrh na zriadenie „staníc na pozorovanie tanierov“ po celej krajine, vybavených vyškolenými pozorovateľmi a sofistikovaným fotografickým vybavením. Myšlienka sa nikdy nedostala do fázy návrhu.
Vek paranoje čoskoro ustúpi Veku Vodnára, ale ľudia, ktorých úlohou bolo zostať paranoidní, začali na túto vec UFO pozerať ako na niečo, čo môže byť užitočné, nie na neustálu bolesť hlavy z verejného vzťahu.
Oficiálna (a tajná) politika CIA na začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia namiesto toho, aby sa snažila veci vysvetliť, diktovala, že lietajúce taniere je možné použiť ako zásterku pre veľmi pozemské projekty, napríklad špionážne lietadlo U2. Letectvo spolupracovalo a pomohlo odvrátiť pozornosť od skutočných pozorovaní experimentálnych alebo klasifikovaných lietadiel.
Stanice na rozpoznávanie tanierov a zelené ohnivé gule boli desaťročia v minulosti, keď si Bennewitz začal všímať animované svetlá šíriace sa okolo divočiny leteckej základne Kirtland, ktorá pokrýva takmer toľko nehnuteľností ako celé mesto.
Tieto príbehy by zamestnali televíznych producentov na dlhé roky. A všetko sa to začalo iba niekoľkými malými, starostlivo vybranými klamstvami.
Už sa tešíme ako sa v týchto veciach bude zvŕtať The Economist po 17. 10. 2021 🙂
Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.
H.P. Lovecraft
Niklas Kvarforth