Putin hovorí, že Charta OSN mu dáva právo pre sebaobranu a inváziu na Ukrajinu. Švajčiarsky výskumník medzinárodného práva Nico Krish vysvetľuje, prečo nie. KGBák skoro ráno 24. februára fakticky vyhlásil vojnu Ukrajine. Zároveň poukázal na článok 51 Charty OSN, ktorý krajinám zaručuje právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu.

Členovia Rady OSN pre ľudské práva opustili sálu počas prejavu klamára a NWO magora Lavrova
Členovia Rady OSN pre ľudské práva opustili sálu počas prejavu klamára a NWO magora Lavrova
Ten istý článok bol výslovne uvedený v zmluvách o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Ruskom a Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou, podpísaných 22. februára, deň po tom, čo Putin uznal ich nezávislosť. Vedenie DĽR a LĽR okamžite využilo svoje spojenecké postavenie a požiadalo Ruskú federáciu o pomoc „pri odrazení agresie ozbrojených síl a formácií Ukrajiny“.

Charta OSN právo, na inváziu a sebaobranu

Meduza sa rozprávala s Nikom Krishom, profesorom Ženevského inštitútu medzinárodných vzťahov, o tom, o aký článok ide a či má Kremeľ právo ho použiť.


— Keď ste počuli, že Putin sa odvolal na článok 51 Charty OSN ako ospravedlnenie invázie, boli ste prekvapení?

— Nie, toto je veľmi typický krok. Dalo sa to očakávať po uznaní nezávislosti republík na východe Ukrajiny. Mnohí hovorili, že tento krok by mal legitimizovať použitie ozbrojenej sily proti „veľkej“ Ukrajine. Toto sa stalo. Veď argument [Kremľa] bol, že DĽR a LĽR sa obrátili na Rusko so žiadosťou o pomoc proti agresii Ukrajiny a Rusko vraj prišlo na pomoc v rámci kolektívnej sebaobrany. Nuž, právo na sebaobranu, ktoré dáva článok 51, nie je prvýkrát, čo bolo postavené na hlavu a uplatňované bez akéhokoľvek dôvodu – mnohé štáty to už urobili predtým. Ide o to, že právo na sebaobranu je jediným prijateľným odôvodnením použitia sily proti inému štátu. A preto každý štát, ktorý stojí pred otázkou použitia sily, nevyhnutne naráža.

– Článok 51 OSN sa dokonca spomína aj v zmluvách medzi Ruskom a neuznanými (dnes už uznanými) republikami. Sami však nie sú členmi OSN. Ako ich možno chrániť pomocou tohto článku?

– Problémom tu nie je členstvo v OSN. Právo na sebaobranu nevychádza len z Charty OSN, ale aj z takzvaného obyčajového medzinárodného práva – a môže sa naň odvolať každý štátny subjekt, aj keď nie je členom OSN. Nie sú tu žiadne prekážky. Problémom je, že tieto štáty zvyšok sveta ako štáty neuznáva a nemajú veľa znakov štátnosti. A len štáty majú právo na sebaobranu.


– To je pochopiteľné. Ale hrozba zo strany NATO – môže Putin považovať prípadné rozšírenie aliancie za útok na Rusko a uplatniť si právo na sebaobranu?

– Nie. Systém Spojených národov je postavený na tom, že abstraktné nebezpečenstvá a spoločné hrozby pre svetový mier musia byť najskôr prediskutované na úrovni OSN. A dokonca na to existuje špeciálny mechanizmus – Bezpečnostná rada. Je v jeho kompetencii vysporiadať sa s hrozbami pre svet, má na to celý arzenál prostriedkov. A mechanizmus sebaobrany je absolútnou výnimkou z pravidla, ktorá sa poskytuje v prípadoch, keď nezostávajú žiadne iné možnosti.

Tradične sa verí, že na využitie práva na sebaobranu musí byť krajina už napadnutá alebo krajina útok na poslednú chvíľu predvída preventívnym úderom. Abstraktné hrozby, ako expanzia NATO na východ, nie sú zahrnuté v tomto mechanizme. V opačnom prípade by akýkoľvek štát mohol vnímať akúkoľvek potenciálnu hrozbu ako dôvod na použitie sily. A to by úplne prevrátilo bezpečnostný systém. Nebudú žiadne pravidlá, každý štát povie: „vaše činy ma ohrozujú“ a použije silu.


– No a čo nepriateľské akcie medzi LĽR a DĽR na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej – možno ich hodnotiť ako útok Ukrajiny?

„Je tu viacero aspektov. Po prvé, článok 51 sa týka použitia sily medzi štátmi, ktoré nie sú „republikami“. Po druhé, treba posúdiť rozsah bojov – malé potýčky na hraniciach sa zvyčajne nepovažujú za dostatočný dôvod na uplatnenie tohto práva.

Ťažko sa mi to hodnotí, ale zdá sa, že tu máme dočinenia práve s takýmto použitím sily, hoci situácia sa v posledných dňoch vyostrila. Ďalšia otázka – z ktorej strany prichádza použitie sily na hranici? A máme dostatok dôkazov, že sa to deje primárne nie z Ukrajiny, ale hlavne zo strany separatistov, takže z tohto pohľadu tieto udalosti len ťažko možno považovať za útok.


– Kto by mal právne posúdiť konanie Ruska – využilo právo na sebaobranu alebo nie?

– Nikto. Vo svete neexistuje centralizovaný súdny systém. S najväčšou pravdepodobnosťou nebude existovať žiadny súd, ktorý by vydal konečné hodnotenie, už len preto, že Rusko sa nepodriaďuje jurisdikcii takýchto súdov. Takéto hodnotenie vydajú iné štáty, možno orgány OSN – samozrejme, okrem Bezpečnostnej rady, ktorá bude zablokovaná ruským vetom. Nejakú rezolúciu o situácii s najväčšou pravdepodobnosťou prijme Valné zhromaždenie tak ako to bolo po anexii Krymu. Toto uznesenie však nebude záväzné.

Toto je len príležitosť dať Rusku vedieť, že zvyšok sveta nepovažuje toto použitie sily za opodstatnené. Z právneho hľadiska ide podľa mňa o veľmi jednoznačný prípad – Rusko absolútne jednoznačne porušilo medzinárodné právo, preto Valné zhromaždenie prijme príslušné uznesenie.


— Spomenuli ste Bezpečnostnú radu, ktorej rozhodnutia môže Rusko zablokovať. Ukrajina sa teraz snaží odobrať Ruskej federácii právo veta. To je skutočné?

– Myslím, že nie. Rusko je členom Bezpečnostnej rady OSN, je to priamo uvedené v Charte OSN a chartu je takmer nemožné zmeniť. Už len preto, že Rusko má právo vetovať akékoľvek zmeny v ňom. Tento systém s účasťou Ruska je zakotvený v samotnej základnej štruktúre OSN, ktorá vznikla v dôsledku víťazstva spojencov v druhej svetovej vojne.

Pravda, je tu ešte jeden bod, na ktorý sa Ukrajina zameriava – možnosť pri prerokúvaní určitých problémov v Bezpečnostnej rade vylúčiť tie štáty, ktorých sa tieto problémy priamo dotýkajú. To sa však podľa Charty týka len šiestej kapitoly – mierového riešenia sporov. Zatiaľ čo siedma kapitola, ktorá zahŕňa otázky sankcií a použitia ozbrojených síl, takéto možnosti neposkytuje. Má to historické dôvody: stáli členovia Bezpečnostnej rady sa chceli vyhnúť situácii, keď sa systém kolektívnej bezpečnosti obráti proti nim. Je to určitá záruka, že OSN nemôže použiť svoju najsilnejšiu zbraň – vojenskú aj ekonomickú – proti stálym členom. Môžeme povedať, že ide o konštruktívnu chybu OSN. Ale tak či onak, leží v samom základe, takže tu Rusko nič neohrozuje.


— Západné krajiny využívali svojho práva na sebaobranu skôr svojvoľne. Rusko sa môže pýtať – prečo by sme nemohli?

— Áno, vyskytli sa prípady, keď Západ, najmä Spojené štáty americké, využili právo na sebaobranu v prípadoch, ktoré nemožno ospravedlniť. V osemdesiatych rokoch sa stal pomerne známy prípad, keď ho USA použili v Nikarague bez skutočnej hrozby. Alebo Irak v roku 2003.

Áno, dokonca aj Putin vo svojom dnešnom prejave spomenul Irak.

– Spojené štáty americké v prípade Iraku uplatňovali nie príliš jasnú právnu stratégiu, na jednej strane využili právo na sebaobranu, na druhej strane sa snažili oprieť o rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN, ktorým predložili dôkazy o hrozbách z Iraku. Obe tieto línie boli právne chybné, takže invázia do Iraku nebola opodstatnená.

V tom či onom prípade však skutočnosť, že štát v minulosti konal nesprávne – čo Západ určite urobil, neoprávňuje ostatné štáty konať tiež nesprávne. Najmä také nezákonné, ako to teraz robí Rusko.

Letné dovolenky Egypt Marsa Matrouh 2025

Letné dovolenky Egypt Invia Marsa Matrouh 2025

Do not believe *anything* until the Kremlin denies it™