Chybná mobilizácia a unáhlené anexie teda poškodili nielen stabilitu v Rusku. Vytvorí množstvo zle vyškolených náhradníkov na udržanie počtu. V marci 2022 mali ruské jednotky nad ukrajinskými silami prevahu 12:1. V Severodonecku mala ruská armáda prevahu 7:1. A aj tak boli tieto jednotky schopné postupovať len s masívnou delostreleckou podporou.

Zlá mobilizácia a unáhlené anexie v Rusku poškodili viac stabilitu

Po druhé, súdiac podľa vyjadrení ruských predstaviteľov, kľúčová zmena nastala s právnym statusom vojny. To so sebou prináša zmeny v postoji ruskej spoločnosti ku konfliktu. Pozoruhodným príkladom je zmena mzdového systému vojenského personálu. Tí, ktorí bojujú na ukrajinskom území, dostávajú teraz 180 000 rubľov.

A tí, ktorí slúžia na ruskom území, dostávajú iba 35 000 – 40 000 rubľov. Tu vstupuje do hry právna nuansa s referendami a ich ratifikáciou. Územia budú považované za súčasť Ruska. V súlade s tým sa teraz zmení finančná odmena za vojenskú službu v týchto oblastiach, čo ešte viac poškodí už aj tak nízku morálku ruských jednotiek.

Hlavná otázka primeraného zásobovania nových zamestnancov tiež zostáva do značnej miery nevyriešená. Na množstve videí je zrejmé, že vážne problémy so zásobovaním viedli k nedostatku uniforiem, brnení a každodenných potrieb. To všetko naznačuje, že ruská armáda nebola vôbec pripravená na mobilizáciu.

Čo teda Moskva dúfa, že dosiahne? Na jednej strane sa Kremeľ snaží dostať do pozície, aby lepšie zvládal eskaláciu na Ukrajine. Ale na druhej strane je Rusko nútené uviesť svoje hrozby do reality. Absencia (resp. klasifikácia) vo vyhláške presného čísla pre mobilizáciu poukazuje na to, že v skutočnosti išlo o vyhlásenie plnej mobilizácie.

Pre ukrajinské ozbrojené sily vzniknú problémy jednoducho kvôli tomu, že nepriateľské sily sa zväčšujú. Áno, tieto jednotky budú s najväčšou pravdepodobnosťou nevycvičené a slabo vybavené. Ale prítomnosť prvých mobilizovaných jednotiek v Chersonskom smere do konca septembra 2022 naznačuje, že Rusko tu chce kompenzovať svoje straty bez ohľadu na sprievodné dôsledky.

Kvalita mobilizovaných bude jednoznačne nižšia ako u tzv. „dobrovoľníckych práporov“, ktoré sa sformovali v 3. armádnom zbore. Táto jednotka poskytuje príklad, ako sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou vyvíjať situácia s novo zmobilizovanými jednotkami. V konečnom dôsledku 3. armádny zbor zaznamenal nedostatok koordinácie, logistické problémy s druhým sledom a úplný nedostatok základného výcviku s „dobrovoľníckymi“ jednotkam.

Od 28. septembra do 5. októbra bolo zaznamenaných asi 30 letov štartujúcich z Jekaterinburgu smerujúcich na Ukrajinu. Lety prevádzkovala spoločnosť Ural Airlines na znárodnených prenajatých lietadlách. Všetci postupovali podľa rovnakého vzoru: žiadne iné volacie značky ako registračné čísla lietadiel. Všetky lety smerovali na východnú Ukrajinu a zmizli po prekročení rieky Don. Správy uvádzajú, že takto bolo presunutých okolo 5 000 mobilizovaných vojakov.

V konečnom dôsledku je jasné, že Moskva očakáva zopakovanie programu zosnulej sovietskej armády, konkrétne Strategickej obrannej iniciatívy. Uvádzalo sa v ňom, že vďaka stratégii „skorého víťazstva“ boli Spojené štáty schopné diktovať akékoľvek trvanie konvenčnej vojny.

Zhruba by sa dal takýto konflikt predstaviť nasledovne. Na začiatku vojny by USA vďaka špičkovým vysoko presným zbraniam „vyradili“ konvenčné sovietske útočné zbrane (tanky, lietadlá, helikoptéry a lode) bez toho, aby sa dotkli strategických jadrových síl. Potom príde niečo ako patová situácia. V tomto bode už Sovietsky zväz nemá schopnosť viesť rozsiahle útočné akcie, ale stále má obrovskú armádu schopnú viesť dlhodobé obranné bitky.

Na rozdiel od toho USA a ich spojenci nemajú ani silu, ani chuť zmocniť sa nepriateľského územia a zapojiť sa do vyčerpávajúcich bojov proti stále silnému a početnému nepriateľovi. Sovietsky zväz potom využije svoju obrovskú mobilizačnú kapacitu na výrobu konvenčných zbraní a pošle na front desaťtisíce nových tankov a lietadiel.

Takáto vojna môže v zásade trvať roky s rôznym stupňom úspechu. Paralelne so zvýšenou produkciou vysoko presných zbraní však USA začínajú prestavovať svoju obrovskú vojnovú ekonomiku, aby vytvorili drvivú prevahu v konvenčných útočných zbraniach. USA presvedčivo demonštrovali, ako sa to robí počas druhej svetovej vojny.

Tu opísaný spôsob vedenia vojny sa odohral pred našimi očami v posledných mesiacoch na Ukrajine a teraz dosahuje svoj vrchol. Videli sme, ako vysoko presné zbrane dodávané členmi Severoatlantickej aliancie Ukrajine umožnili nielen nahradiť zastaraný viacnásobný raketový systém Vilkha, ale aj zlepšiť situáciu na fronte. V dôsledku toho bola ruská armáda nútená stiahnuť časti svojich zásobovacích línií ďalej od frontu, aby bola mimo dosahu ukrajinskej paľby.

Dokáže však ruská ekonomika udržať tento smer? Za posledných šesť mesiacov sa v Rusku veľa búrlivých diskusií venovalo problémom s masovou výrobou moderných zbraní a takzvanou „mobilizáciou priemyslu“. Vojenskí propagandisti s extrémne slabým pochopením problematiky požadovali bezpilotné lietadlá (UAV), rakety, digitálne komunikačné systémy, elektronickú optiku a „sériovú výrobu“ všetkého vyššie uvedeného.

Ruská obchodná a priemyselná komora nedávno zverejnila dokument „Prevádzková správa za január – jún 2022“, ktorý poskytuje komplexné informácie o stave viacerých štátnych programov. Osobitnú pozornosť treba venovať „rozvoju elektronického a rádioelektronického priemyslu“, ktorý podľa autorov patrí medzi programy s najnižšou úrovňou produkcie – v tomto roku len asi 3,2 percenta.

To naznačuje, že priemysel, ktorý je rozhodujúci pre fungovanie ruskej armády, je v hlbokej kríze kvôli „reštriktívnym opatreniam“. Ruská vláda má prostriedky na financovanie sektora, no v tomto odvetví už chýba kvalifikovaný personál a, čo je dôležitejšie, základné high-tech komponenty, ktorých je nedostatok.

Ruský priemysel (najmä pre armádu) bol vždy závislý na dodávkach zariadení a komponentov z Európy a USA. A táto závislosť nemá žiadnu skutočnú alternatívu. Situácia je teda oveľa pochmúrnejšia, ako sa zdá: Kremeľ plánuje úplný nedostatok vybavenia potrebného na fungovanie svojej kritickej infraštruktúry.

Nehovoríme tu len o satelitoch a raketách, ale aj o nevyhnutných komponentoch pre hydrometeorologické centrá, ropnú a plynárenskú infraštruktúru, riadiace miestnosti v jadrových elektrárňach, železnice, zdravotnícke vybavenie, základňové stanice civilných komunikačných systémov a zoznam pokračuje – inými slovami o všetkom, čo zabezpečuje základné fungovanie Ruskej federácie.

Takmer storočie zúrila diskusia o tom, či kolektivizácia Josifa Stalina bola predovšetkým aktom genocídy namiereným proti Ukrajincom, alebo snahou o zničenie roľníkov ako triedy – ktorej členmi neboli všetci Ukrajinci. To, že Stalin obzvlášť nenávidel Ukrajincov a vydal rozkazy na ich tvrdé zaobchádzanie, aby zabezpečil, že zomierajú viacerí, je teraz všeobecne akceptované, ale skutočnosť, že v tomto procese zničil milióny Bielorusov, Kazachov a dokonca etnických Rusov, bola tiež preukázaná a robí to. vysvetlenie obmedzené na etnickú príslušnosť je neudržateľné.

Namiesto toho najrozumnejšie hodnotenie Stalinových činov je, že to bolo objekt genocídy proti Ukrajincom, ako aj iným národom, a krok určený na zničenie roľníkov ako triedy, aby neodolali jeho plánom na vykorisťovanie vidieckeho obyvateľstva na podporu industrializácie.

Dnes prebieha analogická diskusia o tom, že v priebehu vojny ruského prezidenta KGbáka Putina na Ukrajine, ako poukazuje čoraz väčší počet pozorovateľov, boli Nerusi zranení oveľa horšie ako etnickí Rusi v pomere k ich populácii, aj keď presné štatistiky je ťažké nájsť.

Súčasná mobilizačná kampaň takmer určite zníži rozdiely a prinesie vojnu domov etnickým Rusom oveľa skôr, ako by Putin dúfal.

Vzhľadom na veľké straty v dôsledku vojny na Ukrajine, vrátane úmrtia v boji a emigrácie, niektorí predpokladajú až 10-percentný zásah na mužskú populáciu v Ruskej federácii v nasledujúcich mesiacoch. V konečnom dôsledku bude pre Kremeľ takmer nemožné nahradiť túto stratu iba prostredníctvom Nerusov, a preto bude nútený zasahovať ešte hlbšie medzi etnických Rusov.

To bude mať za následok nielen blokovanie etnických Rusov v úteku z krajiny, ale aj ich čoraz väčšiu politizáciu, čo ich povedie k tomu, že sa v opozícii voči vojne budú správať viac ako nerusi.

---

Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.

---