Epictetus a jeho recept na šťastný život. Ako môžem žiť ten zdravý a plnohodnotný? Ako môžem byť dobrý človek? Odpovedať na tieto dve otázky bolo jednosmernou vášňou Epicteta, veľkého stoického filozofa. Aj keď sú jeho diela dnes už menej známe, kvôli úpadku klasického vzdelávania mali takmer dve tisícročia obrovský vplyv na popredných mysliteľov v umení žiť. Tento článok nebude o hlúpostiach, ktoré vám trieskajú Slovenské rusofilné média, v “Kolektíve obľúbené osobnosti”, rasisti Uhričíka, chytráci banáša a posádka Armaty zo Smotánky 🙂

---

Učenia Epictetusa patria k doporučenému čítaniu pre nových členov rádu Iluminátov Adama Weishaupta 🙂 Ale to boli trochu iní ilumináti ako tí dnešní Vatikánski na čele s Maltézskými rytiermi a všetkými týmito Rádmi, ktoré devastujú tento svet. Poznáte aj na Slovensku členov Maltézského Rádu? Tak si môžte byť istý, že tí vám nechcú nič dobrého, ako to uvádza vo svojich knihách slobodomurár Leo Lyon Zagami. Slobodomurárstvo to je Free Will, ak to niekomu niečo hovorí, a nie nejaké satanistické náboženstvo, za ktoré ho vydáva práve Vatikán aj s našimi KDH-ákmi a kufistami, končiac dementom Kotlebákom aj s jeho čipom.

Najprv sa naučte význam toho, čo hovoríte, a potom hovorte.”
– Epictetus

---

---

Recept na šťastný život, Epictetus

Epictetus sa stal najuznávanejším študentom Musoniusa Rufusa a nakoniec bol oslobodený z otroctva. Epictetus učil v Ríme až do roku 94 po kr., keď ho cisár Domitianus, ohrozený rastúcim vplyvom filozofov, vyhnal z Ríma.

Zvyšok života strávil v emigrácii v Nicopolise na severozápadnom pobreží Grécka. Tam založil filozofickú školu a svoje dni trávil prednáškami o tom, ako žiť s väčšou dôstojnosťou a pokojom. Medzi jeho najvýznamnejších študentov patril mladý Marcus Aurelius Antoninus, ktorý sa nakoniec stal vládcom Rímskej ríše. Bol tiež autorom slávnych Meditácií, ktorých stoické korene boli v Epiktetových morálnych doktrínach.
Aj keď bol Epictetus brilantným majstrom logiky a sporov, nechválil sa svojimi výnimočnými rétorickými schopnosťami.

Bol bezstarostným a skromným učiteľom, ktorý vyzýval svojich študentov, aby brali múdro život v múdrom prostredí veľmi vážne. Epictetus predniesol svoju reč: žil skromne v malej chatrči a vyhol sa akémukoľvek záujmu o slávu, šťastie a moc. Zomrel okolo roku 135 n.l. v Nicopolise.
Epictetus veril, že primárnou úlohou filozofie je pomáhať obyčajným ľuďom efektívne čeliť každodenným výzvam každodenného života a vyrovnávať sa s nevyhnutnými životnými stratami, sklamaniami a smútkami.

Pripojte sa k tomu, čo je duchovne nadradené, bez ohľadu na to, čo si ostatní myslia alebo robia. Držte sa svojich skutočných ašpirácií bez ohľadu na to, čo sa deje okolo vás.“
– Epictetus

Jeho mravné učenie bolo zbavené sentimentality, zbožnosti a metafyzického mumbo-jumbo. Zostáva prvý a najlepší základ Západu pre čo najlepší život.
Zatiaľ čo sa veľa čitateľov obracia na východné zdroje pre nesektárske duchovné vedenie, Západ mal po celý čas životne dôležitú, ak ju prehliadli, klasickú pokladnicu s takou užitočnou akčnou múdrosťou. Epictetovo učenie je jedným z najobľúbenejších ako literatúra najväčšej múdrosti ľudskej civilizácie.

Epictetus na každý deň, namiesto ruských dezinformácii

Diskurzy by sa dali považovať za odpoveď Západu na budhizmus Dhammapada alebo Lao Tzu Tao Te Ching. Tí, ktorí pochybujú o tom, že západná filozofia je prehnane mozgová a nedostatočne sa zaoberá neracionálnymi dimenziami života, môžu byť prekvapení, keď sa dozvedia, že The Art of Living je v skutočnosti filozofiou vnútornej slobody a pokoja, spôsobu života, ktorého účelom je osvetliť naše srdcia.

Umenie žiť oživuje neočakávaná príchuť východ-západ. Na jednej strane je jeho štýl nevyvrátiteľne západný: vyzdvihuje rozum a je plný prísnych morálnych smerníc, ktoré sú nezmyselné. Na druhej strane sa zdá, že fúka jemný veľkonočný vietor, keď Epictetus hovorí o povahe vesmíru. Napríklad jeho zobrazenie konečnej reality, ktoré prirovnáva k samotnej prírode, je pozoruhodne tekuté a nepolapiteľné: prekvapivo pripomína Tao.

Pre Epicteta je šťastný život a cnostný život synonymom. Šťastie a osobné naplnenie sú prirodzenými dôsledkami konania správnej veci. Na rozdiel od mnohých filozofov svojej doby sa Epictetus menej zaoberal snahou porozumieť svetu, ako identifikáciou konkrétnych krokov, ktoré treba podniknúť pri hľadaní morálnej dokonalosti. Súčasťou jeho geniality je dôraz na morálny pokrok v hľadaní morálnej dokonalosti. S dôkladným pochopením toho, ako ľahko sme my ľudia odvrátení od života podľa našich najvyšších princípov, nabáda nás, aby sme nazerali na filozofický život ako na postup krokov, ktoré sa postupne približujú k našim ceneným osobným ideálom.

Epictetova predstava dobrého života nie je záležitosťou dodržiavania pracieho zoznamu predpisov, ale zosúladenia našich činov a túžob s prírodou. Nejde o to, aby som konal dobré skutky, aby si získal priazeň bohov alebo o obdiv ostatných, ale aby si dosiahol vnútorný pokoj a dosiahol tak osobnú slobodu. Dobrota je podnik s rovnakými príležitosťami, dostupný kedykoľvek a kdekoľvek: bohatým aj chudobným, vzdelaným aj jednoduchým. Nie je to výlučná provincia „duchovných profesionálov“, ako sú mnísi, svätí alebo asketici.

Epictetus rozvinul koncepciu cnosti, ktorá bola jednoduchá, bežná a vo svojom vyjadrení každodenná. Uprednostňoval život, ktorý žil stabilne v súlade s božskou vôľou, pred mimoriadnymi, nápadnými a hrdinskými prejavmi dobra. Jeho recept na dobrý život sa sústredil na tri hlavné témy: zvládnutie vašich túžob, vykonávanie povinností a naučiť sa jasne myslieť na seba a svoje vzťahy v rámci širšej ľudskej komunity. Epictetus uznal, že každodenný život je plný ťažkostí rôzneho stupňa.

Strávil život načrtnutím cesty k šťastiu, naplneniu a pokoju bez ohľadu na to, aké sú okolnosti človeka. Keď sa jeho učenie zbaví svojich starodávnych kultúrnych ozdôb, má záhadný súčasný význam. Jeho filozofia občas znie ako to najlepšie zo súčasnej psychológie. Modlitba za pokoj, ktorá zosobňuje hnutie za zotavenie – „Dajte mi pokoj, aby som prijala veci, ktoré nemôžem zmeniť, odvahu zmeniť veci, ktoré môžem, a múdrosť poznať rozdiel“ – by mohla byť ľahko vetou v tejto knihe.

Epictetova myšlienka je v skutočnosti jedným z koreňov modernej psychológie samosprávy.
Inými dôležitými spôsobmi je však Epictetus veľmi tradičný a neobdobný. Zatiaľ čo naša spoločnosť (prakticky, ak nie vždy) považuje profesionálne úspechy, bohatstvo, moc a slávu za žiaduce a obdivuhodné, Epictetus ich považuje za náhodné a nepodstatné pre skutočné šťastie.

Najdôležitejšie je, akým človekom sa stávate a aký život žijete.

Epictetus bol prednášateľom, ktorý nezanechal žiadne filozofické spisy. Našťastie hlavné body jeho filozofie pre ďalšie generácie uchoval jeho oddaný žiak, historik Flavius ​​Arrian. Arrian starostlivo prepísal veľké množstvo prednášok svojho učiteľa v gréčtine na priateľa. Tieto prednášky, známe ako Diskurzy (alebo Diatribes), boli pôvodne zhromaždené do ôsmich kníh, ale prežili iba štyri. Epictetove prednášky patria k hlavným zdrojom nášho dnešného porozumenia rímskej stoickej filozofie.

Epictetov manuál (alebo Enchiridion) je komplexný súbor výňatkov vybraných z Diskusií, ktorý predstavuje výstižné zhrnutie základných učení Epicteta. Bol zhruba modelovaný podľa vtedajších vojenských príručiek a zdieľa tak odvážnu jednoduchosť klasík, ako napríklad The Art of War. (Vojaci dokonca preniesli príručku do boja.)

V priebehu storočí a kultúr sa svetoví vodcovia, generáli i bežní ľudia spoliehali na príručku ako na svojho hlavného sprievodcu osobným pokojom a morálnym smerovaním uprostred životných skúšok.

Support Your Local Happy Life 🙂

“Iba vzdelaní sú slobodní.”
– Epictetus

Elektrický bicykel ENGWE 1200W