V novembri 1923 bolo niekoľko ľavicových síl v Nemecku skutočne vyzvaných, aby sa zúčastnili na demonštráciách. Toto obdobie v nemeckej histórii bolo poznačené významnými politickými a ekonomickými otrasmi, vrátane následkov prvej svetovej vojny, Versaillskej zmluvy, hyperinflácie a sociálnych nepokojov.

Hitlerova neúspešná revolúcia v roku 1923
sa zhoduje s neúspechom komunistickej revolúcie
Náhoda? asi nie. Molotov-Ribbetrop

Počas tohto obdobia sa rôzne ľavicové skupiny vrátane Komunistickej strany Nemecka (KPD) a iných socialistických a robotníckych organizácií aktívne snažili mobilizovať robotnícku triedu a presadzovať svoje politické programy. Demonštrácie chápali ako príležitosť spochybniť existujúci politický poriadok a zasadiť sa za socialistické či komunistické reformy.

Jednou z významných udalostí v novembri 1923 bolo hnutie „Nemecký október“ alebo „Červený október“, ktorého cieľom bolo založiť robotnícke rady a iniciovať socialistickú revolúciu. Toto hnutie vedené KPD vyzvalo k masovým protestom a štrajkom, najmä v priemyselných regiónoch stredného Nemecka.

Cieľom týchto demonštrácií bolo zjednotiť ľavicové sily, podnietiť podporu medzi pracujúcimi a potenciálne vyvolať revolučné povstanie. Hnutiu z novembra 1923 sa však napokon nepodarilo zvrhnúť vládu ani dosiahnuť jej širšie ciele. Celkovo demonštrácie v novembri 1923 predstavovali významný moment v búrlivej povojnovej histórii Nemecka, kde sa ľavicové sily snažili uplatniť svoj vplyv a presadiť spoločenské a politické zmeny.

Všetky ľavicové sily v Nemecku boli povolané na demonštrácie v novembri 1923, v tomto čase mala Nemecká robotnícka strana nový názov – Národnosocialistická nemecká robotnícka strana a nový Führer – Adolf Hitler.

A Hitler sa v tom istom momente rozhodol prevziať moc, tú, ktorá bola pridelená Moskve. Ale musíme si uvedomiť: Hitler je socialista. Ak si z obálky vezmete meno autora a názov strany, pod ekonomický program Hitlerovej strany sa mohli hrdo podpísať Marx, Engels, Lenin, Stalin, Mao, Fidel Castro, Chruščov, Brežnev a mnohí ďalší.

Dá sa to oponovať: Hitler nebol súčasťou proletárov. Pravda, ale ani Vladimír Iľjič nebol od sústruhu a Marx nepracoval na bitúnku.
Hovorí sa, že Hitlerova strana bola stranou potravinárov a malomeštiakov. Pre pravdu však musíme upozorniť aj na leninskú stranu. Proletárov v tejto strane držali len pre štatistiku, vo vedení boli Stalin, Molotov, Malenkov, Radek, Zinoviev, Kamenev, ten istý Trockij, potom Suslov, Chruščov, Brežnev… Prepáčte, kto z nich je proletár?

Leninova strana a Hitlerova strana sú podľa sociálneho zloženia bratia-dvojičky.

Takže 8. novembra 1923 v Mníchove Hitler so skupinou ozbrojených stúpencov zatkol vládu Bavorska a vyhlásil začiatok revolúcie s tým, že bavorská vláda a vláda cisárstva boli zvrhnuté…

Okamžite vznikla nová vláda, v noci z 8. na 9. novembra skupina vedená Ernstom Rohmom dobyla veliteľstvo vojenského regiónu, pokusy o dobytie iných cieľov zmarila armáda a polícia. Hitler viedol 9. novembra partizánsku demonštráciu. Došlo k stretu medzi demonštrantmi a ozbrojenou políciou. Zahynulo 16 Hitlerových prívržencov a 3 policajti.

Pokus o prevrat bol potlačený silou. Hitler a jeho blízki partizáni utiekli, čoskoro ich chytili, postavili sa pred spravodlivosť. Nasledovalo väznenie v pevnosti Landsberg, kde Hitler napísal Mein Kampf. Neskôr, keď sa Hitler dostal k moci, vyhlásil padlých národných hrdinov a dni prevratu od 8. do 9. novembra – hlavný štátny sviatok Nemecka.

Čo je však zaujímavé: kniha Mein Kampf je venovaná pamiatke šestnástich Hitlerových spolubojovníkov, ktorí boli zabití 9. novembra 1923. Avšak v takej veľkej knihe, nepíše nič o udalostiach z 8. – 9. novembra. Hitler knihu píše vo väzbe, ale neuvádza, prečo skončil za mrežami. Hitler z nejakého dôvodu skrýva všetko, čo týmto udalostiam predchádzalo, namiesto toho na poslednej strane stručne poznamená: „Neukážem tu udalosti, ktoré viedli k 8. novembru 1923.“ To je všetko.

Zvláštne. Kniha sa volá Mein Kampf, autor rozpráva o sebe, o svojej strane, o boji o podmanenie si más a o moc. Udalosti z 8. – 9. novembra predstavujú vrcholný moment tohto boja, po ktorom bola Hitlerova strana zakázaná a on sám bol uväznený, v čase písania knihy sa nič dôležitejšie v živote Hitlera a jeho strany nestalo. Ani slovo o nich. Mal čo skrývať…

Hitlerova neúspešná revolúcia sa najzvláštnejším spôsobom zhoduje s neúspechom komunistickej revolúcie.

Existuje niekoľko úžasných náhod.

Dátum revolúcie bol stanovený v Moskve a bol držaný v najväčšom utajení. A Hitler sa rozhodol začať revolúciu v ten istý deň, pod tou istou červenou vlajkou, pod rovnakým heslom o vyvlastnení príjmov nezískaných prácou, o znárodnení koncernov, o konfiškácii vojnových výhod.

Taktika hitlerovcov úplne zodpovedá tomu, čo Moskva svojej agentúre predpísala: organizovať demonštrácie napriek zákazu, vyvolávať konflikty s políciou, dobývať vládne inštitúcie. Došlo k zhode účelu, metód, miesta a času s presnosťou na hodiny a minúty.

Ešte zvláštnejšie je niečo iné. Lenin, Trockij, Stalin verili v sprisahanie, revolúciu, uchopenie moci organizovanou menšinou. Takto to robili v Rusku.

Hitler má k veci iný prístup. Hitler je zhovorčivý demagóg, agitátor. Mein Kampf je kniha mafiánskeho bossa, ktorý vie, ako osloviť dav, ako si získať jeho dôveru a lásku. Mein Kampf je kniha o tom, ako získať moc legálnou cestou, nie je v nej ani slovo, ani poznámka o leninsko-stalinských metódach.

V oblasti právneho boja, ktorý je otvorený ovplyvňovaniu más, je Hitler oveľa silnejší ako Lenin, Trockij a Stalin dokopy. A vo sfére rebélie, zápletky je Hitler jednoznačne slabší. Pole ho nelákalo. O desať rokov sa dostane k moci legálne, agitáciou, propagandou, demagógiou, volebnými urnami (a s neoceniteľnou pomocou ktovie koho).

Cesta hlučného hahalára – to je jeho cesta. Tu je silný a je hrdý na svoju silu rečníka.

Prečo potom Hitlera v novembri 1923 priťahovali leninsko-stalinistické metódy? Dokonca súčasne s akciami vedenými Moskvou?

Už sedemdesiat rokov nám komunistickí historici opakujú: je to jednoducho reťaz bizarných a nevysvetliteľných náhod. Stalo sa to takto: rozhodli sme sa prevziať moc a on sa rozhodol rovnako. V rovnaký deň.

ak sú náhody viac ako dve, znamená to, že už to nie je náhoda…

Na záver: pokusy využiť Hitlera a jeho stranu na destabilizáciu politickej situácie v Nemecku podnikli sovietski komunisti dávno predtým, ako sa Hitler dostal k moci.

Aj keď je pokus o uchopenie moci vyhlásený za reťaz nevysvetliteľných náhod, nespočetné pokusy sovietskych komunistov o „zapálenie univerzálneho ohňa“ a rozpútanie druhej svetovej vojny nemožno vysvetliť náhodami, to je ich povaha. Prejavujú sa okamžite, od momentu proletárskej diktatúry.

Prvý pokus o rozpútanie druhej svetovej vojny urobili komunisti v Rusku 13. novembra 1918, teda tretí deň po skončení prvej svetovej vojny.

Bolo pripravené predstavenie. Hlavnú úlohu zohral spevácky zbor. Repertoár bol štandardizovaný: revolučné piesne o krížniku, predvojnové piesne o kontrarevolúcii, vojnové piesne o Kaťuše a povojnové piesne.

Začali ako kniha: “Zapálime univerzálny oheň”.
Potom išli na: „Dajte Varšavu! Dajte Berlín! / Už sme vstúpili na Krym!“
Skončili slovami: “A bohatí zapaľujú oheň…”

---

---

Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi