Bratia čistoty, v arabčine známi ako „Ikhwan al-Safa“, bola tajomná tajná spoločnosť, ktorá vznikla počas zlatého islamského veku. Ich kolektívne dielo, známe ako „Rasa’il Ikhwan al-Safa“ alebo „Epištoly bratov čistoty“, zahŕňa širokú škálu filozofických, vedeckých a morálnych tém. Zaujímavý svet The Brethren of Purity, skúma ich filozofický odkaz a osvetľuje ich príspevky k islamskej intelektuálnej histórii. Skrátka moslimskí slodobomurári. Civilizáciu máme len jednu, musia byť rovnakí ako klasickí.

Islámsky Bratia čistoty
Skúmanie filozofického odkazu tajomnej tajnej spoločnosti
Ikhwan al-Safa

Bratia čistoty prekvitali v 10. storočí nášho letopočtu na území dnešného Iraku. O ich identitách alebo organizačnej štruktúre sa vie len málo, keďže si udržiavali tajnú existenciu. Ich vplyv a vplyv na islamské intelektuálne kruhy však nemožno podceňovať. Bratia čistoty sa zamerali na syntetizovanie rôznych prameňov vedomostí, vrátane filozofie, vedy, etiky a teológie, do komplexného svetonázoru. Ich spisy vykazujú vplyvy helenistickej filozofie, novoplatonizmu, gnosticizmu a islamského mystického myslenia, čím vytvárajú jedinečnú zmes myšlienok.

Epištoly:

„Epištoly bratov čistoty“ pozostávajú z päťdesiatich dvoch pojednaní, ktoré pokrývajú rôzne témy, ako je metafyzika, kozmológia, matematika, etika, logika a prírodné vedy. Tieto pojednania boli napísané stručným a prístupným spôsobom, vďaka čomu boli zložité myšlienky zrozumiteľnejšie pre širšie publikum. Bratia čistoty zdôrazňovali dôležitosť etického správania a duchovného rozvoja. Obhajovali snahu o poznanie, sebadisciplínu a pestovanie cností ako spravodlivosť, umiernenosť a súcit. Ich spisy poskytovali praktický návod, ako viesť mravne spravodlivý a zmysluplný život.

Bratia čistoty predstavili holistický svetonázor, ktorý sa snažil zosúladiť rozum a zjavenie. Diskutovali o kozmologických konceptoch, vrátane hierarchie existencie, povahe duše, nebeských sfér a cyklov stvorenia a zničenia. Ich kozmologický rámec mal za cieľ osvetliť vzájomnú prepojenosť a harmóniu vesmíru.

Cenili si intelektuálne bádanie a snahu o poznanie. Zdôrazňovali používanie rozumu, kritického myslenia a pozorovania ako nástrojov na získavanie vedomostí. Uznali tiež dôležitosť Božieho zjavenia ako zdroja vedenia a vhľadu.

Diela The Brethren of Purity mali trvalý vplyv na islamskú intelektuálnu históriu. Ich spisy ovplyvnili nasledujúcich učencov a filozofov v islamskom svete aj mimo neho. Prispeli k rozvoju filozofického a vedeckého myslenia a ich myšlienky naďalej inšpirujú vedcov zaoberajúcich sa interdisciplinárnymi štúdiami.

Hoci identita The Brethren of Purity zostáva zahalená rúškom tajomstva, ich myšlienky naďalej uchvacujú a podnecujú vedeckú diskusiu, čím podčiarkujú ich trvalý význam v dejinách myšlienok.

Islámsky Bratia čistoty: Skúmanie filozofického odkazu tajomnej tajnej spoločnosti, Ikhwan al-Safa

Táto kniha sa zaoberá zbierkou asi päťdesiatich epištol, ktoré anonymne vyšli v Iraku v desiatom storočí ľudia, ktorí sa nazývali Bratmi čistoty (Ikhwan al-Safa‘). Kto presne to bol, je sporné. S najväčšou pravdepodobnosťou to boli sekretári z miestnej byrokracie v Basre, meste na juhu Iraku, ale nie každý s tým súhlasí. Nech už to bol ktokoľvek, nie je možné napísať biografiu ani jedného z nich, ani všetkých dohromady.

Ak aj napriek tomu boli zaradené do tejto série, je to preto, že stále možno vytvoriť ich duchovný portrét. Ich práca predkladá koherentný intelektuálny systém, pohľad na svet, ktorý mnohí považovali za kacírsky, ale ktorý si napriek tomu v priebehu storočí neprestal nachádzať čitateľov. Vplyv bratov, aj keď nie často verejne priznaný, na mnohé veľké osobnosti islamského myslenia bol značný.

Listy (Rasa’il) bratov čistoty, ako sa toto dielo zvyčajne označuje, sa dodnes zachovali vo veľkom množstve rukopisov. Existujú dva dôvody, prečo boli listy neprijateľné pre väčšinu sunnitských moslimov (ktorí tvorili väčšinu vtedy ako aj dnes). Po prvé, boli jasne šiitskej povahy, a po druhé, boli jednoznačne filozofickí, presnejšie novoplatónski alebo, ako by povedal veľký teológ Ghazali († 1111), pytagorejci.

Boli v skutočnosti charakteristickým produktom desiateho storočia, obdobia mimoriadnej intelektuálnej aktivity v moslimskom svete.

Presné datovanie tohto korpusu, identita jeho autorov a ich doktrinálna príslušnosť zostávajú nevyriešenými otázkami, ktoré sú doteraz zahalené rúškom tajomstva.

Niektorí situujú historické aktivity tohto bratstva do predvečera Fāṭimidské dobytie Egypta (asi 358/969), zatiaľ čo iní identifikujú
organizácie so skorším obdobím, ktoré je zasadené chronologicky okolo založenie dynastie Fāṭimidov v severnej Afrike (asi 297/909).

Najbežnejší účet týkajúci sa predpokladanej identity Ikhwān je zvyčajne príbuzný na základe autority slávneho literáta Abū Ḥayyān al-Tawḥīdī (asi 320–414/930–1023), ktorý vo svojom Kniha radosti a pohostinnosti (Kitāb al-Imtāʿ wa’l-muʾānasa), kde títo adepti boli neznámi „muži s písmenami“, men of letters.

Ši‘izmus vznikol v nezhode ohľadom nástupníctva po kalifáte. Všetci šiiti zastávajú názor, že len členovia prorokovej rodiny x IKHWAN AL-SAFA boli kvalifikovaní na vedenie moslimskej komunity, známej ako imámát alebo, takmer synonymne, kalifát. Nezhoda sa čoskoro rozšírila a zahŕňala rôzne pohľady na funkcie imáma.

Šiiti ho považovali za náboženského sprievodcu oveľa viac ako iných moslimov a tvrdili, že bez neho nemožno dosiahnuť spásu, pretože on jediný mal schopnosť porozumieť tajnému významu Zjavenia. V desiatom storočí sa šiiti rozdelili do štyroch hlavných skupín. Najdôležitejší, číselne povedané, bol imámsky ší’izmus, ktorý veril, že postupnosť dvanástich imámov viedla oddaných od Prorokových čias až do roku 874, keď sa dvanásty skryl.

Čakajúc na jeho opätovné objavenie sa ako mesiáš na konci časov a súčasne vyvyšujúc mučeníkov minulosti, Imamskí šiiti čoskoro opustili akúkoľvek nádej hrať politickú úlohu. Ale ako odpolitizované krédo to bolo atraktívne pre rôznych vládcov, ktorí nasledovali rozpad kalifátu.

Abbásovci, ktorí predtým ovládali väčšinu moslimského sveta a ktorí dovtedy reprezentovali sunnitskú ortodoxiu, boli odteraz bezmocní. Od roku 945 spadali pod kontrolu Buyidov, iránskych žoldnierov z kaspického pobrežia, ktorí sa usadili v Iraku a západnom Iráne. Po príchode do Iraku podporovali imamizmus. Hamdanidovia, menšia dynastia v Sýrii, boli tiež šiitskí, pravdepodobne tiež Imami.

Ikhwān, ktorý sa stretol s „pravdivosťou v každom náboženstve“ a chápal poznanie ako „čistú potravu pre dušu“, spájal soteriologickú nádej a dosiahnutie šťastia so svedomitým rozvojom racionálnych činností a intelektuálnych hľadaní. Okrem synovského dodržiavania učenia Koránu a hadísov sa bratia s úctou odvolávali aj na Tóru judaizmu a na evanjeliá kresťanstva.

Okrem toho dbali na dedičstvo stoikov a Pytagora, Herma Trismegista, Sokrata, Platóna, Aristotela, Plotina, Nikomacha z Gerasy, Euklida, Ptolemaia, Galena, Prokla, Porfyria a Iamblicha. Bratia podporovali priateľské a seriózne „spoločenstvo cnosti“. Ich eschatologický pohľad bol formulovaný prostredníctvom zložitého cyklického pohľadu na „posvätnú“ históriu, ktorá je plná symbolizmov a orientovaná na záhadnú hermeneutickú interpretáciu mikrokozmu a analógie makrokozmu: viera, že ľudská bytosť je mikrokozmos a vesmír je „makroantropos“.

Množstvo hlasov, ktoré boli vyjadrené v ich listoch, odráža skutočné hľadanie múdrosti poháňané impulzom, ktorý nemožno redukovať na obyčajný eklekticizmus; v skutočnosti ich synkretizmus založil ich túžbu vytvoriť duchovné útočisko, ktoré by prekonalo sektárske rozdelenia znepokojujúce ich éru.

Čítanie listov bratov čistoty je kurióznym zážitkom. Na jednej strane si rýchlo všimneme, že autori robia všetko, čo je v ich silách, aby zostali v anonymite – čo je snaha, ktorá sa im až príliš vydarila – a na druhej strane si s nimi čoskoro vypestujeme pocit dôvernosti, ba priam intimity.

The Case of the Animals versus Man, Before the King of the Jinn

Preklad z Listov bratov čistoty – tu píšu o národe Gog Magog. Prípad zvierat verzus človek pred kráľom džinov. Tým, že dovolili zvieratám hovoriť, Ikhwān jasne dúfa, že osladí didaktickú pilulku. Ale tým, že ich necháte hovoriť kriticky, pridajú aj trochu soli. Metóda, ktorá slúži ich morálnemu cieľu, je ezopská. Bájka vložená do esejistickej formy však rýchlo prekračuje hranice známeho ezopského príbehu.

Krajina Goga a Magoga, ktoré žijú za veľkou bariérou, dva národy ľudskej podoby, ale divokého ducha, ktoré nepoznajú ani poriadok, ani vládu a nemajú obchod ani obchod, priemysel ani remeslo, orbu alebo siatie, ale iba lov a rybolov, plieniť a jesť jeden druhého. A sme došli až k Ezechielovi.

The Case of the Animals versus Man, Before the King of the Jinn
A translation from the Epistles of the Brethren of Purity


Takže tak, skončili ako Hermetici a to je už podvodník Aleister Crowley. Keby tak zašli so Sumeru, ktorý je v Iraku a prečítali si akkadské texty stvorenia ľudi na Zemi napr. Cylinder seals o Anunnaki, otočili by kabáty. Nuž škoda.

Potreby pre psov a doplnky

Potreby pre psov a doplnky


Do not believe *anything* until the Kremlin denies it™