Štruktúra chazarskej vlády, podľa knihy The Jews of Khazaria. Khazaria je skutočne jediným príkladom nezávislého židovského štátu vo východnej Európe. V Sefer ha-‘Osher, zloženom na konci jedenásteho alebo začiatkom dvanásteho storočia, Jacob ben Reuben napísal, že Chazari sú mocní, majú svoje vlastné kráľovstvo a vládu, čo im umožňuje vyhnúť sa vzdaniu holdu nežidovských národov okolo nich. Vládcovia stredovekej chazarskej ríše.
Chazari mali systém duálnej monarchie, ktorý pozostával z kagana a beka. Tento systém chazarskej ríše podporovali ďalší úradníci na nižších úrovniach, ako napríklad tarkhani, sudcovia a miestni guvernéri.
Štruktúra vlády Khazarie, Kagan, Bek, The Jews of Khazaria
Vláda kaganátu, Kagan, Bek, kapitola z knihy The Jews of Khazaria.
Najvyšší vládca Chazarov bol známy ako kagan a z tohto dôvodu sa Khazaria nazýva kaganát. Počas poslednej fázy chazarských dejín bol kagan posvätnou náboženskou osobnosťou, ktorá žila v ústraní pred širokou verejnosťou. Turci verili, že kaganov vytvoril v nebi Tengri, boh neba a poslal ich na zem, aby slúžili Tengriho misii z trónu. Chazari verili, že kagan priniesol ríši šťastie. Chazarský kagan ustanovil tradičné právo (törü) ako zákon kaganátu.
Charizmatický kagan založil chazarský kaganát do polovice siedmeho storočia. Kaganstvo bolo dedičné. Kagáni z Hsiungnu, východotureckej ríše a západotureckej ríše patrili do domu Asena (Ashina).
Niektorí vedci sa domnievali, že kagani sú tiež členmi kráľovskej rodiny Asena. Perzské geografické pojednanie Hudud al-‘Alam (Regióny sveta), zostavené v rokoch 982 a 983 neznámym autorom poznamenal, že „Ansa“ bola kmeňovou skupinou tarkhan kagana v Atile. Boris Živkov spochybnil tvrdenia, že „Ansa“ sa rovná Asene a že chazarskí vládcovia boli členmi klanu Asena.
Podivný rituál zabíjania kaganov sa údajne nachádzal u západných Turkov aj u Chazarov.
Podľa arabského historika al-Istakhriho bol po začatí vládnutia stanovený limit na dĺžku života chazarského kagana. Šľachtici mu položili okolo krku hodvábnu šnúru a utiahli ju, až kým sa nezačal dusiť a požiadali ho: „Ako dlho mienite vládnuť?“
Šľachtici ho chceli zabiť, ak jeho vláda trvala čo i len jeden deň nad stanovený počet rokov.
Na druhej strane Ibn Fadlan uviedol presný údaj o maximálnom počte rokov pridelených kráľovskej vláde. Ak kagan vládol najmenej štyridsať rokov, napísal, jeho dvorania a poddaní mali pocit, že jeho rozumová schopnosť sa vplyvom staroby zhoršila. V dôsledku toho zabili kagana.
Scenár ktorý opísal al-Istakhri, bol prakticky totožný s postupom západných Turkov. Podľa čínskeho dokumentu Čou-šu západní Turci vyvolali nový kagan tým, že ho nosili na plstenom koberci a deväťkrát ho roztočili. Potom nasadol na koňa a začal jazdiť, ale šľachtici ho dusili striebornou šatkou a pýtali sa ho, dokedy bude vládnuť.
Pretože bol takmer uškrtený, nedokázal koherentne odpovedať, a tak šľachtici rozhodli o trvaní jeho vlády na základe ich interpretácie toho, čo zamumlal. Niektorí vedci si mysleli, že Chazari si zachovali starú turkickú tradíciu zabíjania kaganov dokonca po ich obrátení na judaizmus.
Na druhej strane Vladimir Petrukhin rozumne naznačil, že rituál prestal po tom, čo sa chazarská kráľovská hodnosť zmenila na judaizmus, ak nie skôr, najmä preto, že judaizmus zakazuje ľudské obete.
Odkazy arabských kronikárov na Khazarov, ktorí zabíjali svojich kaganov po uplynutí vopred stanoveného obdobia sú teda anachronizmy založené na archaických materiáloch o západných Turkoch, podľa Petrukhina také, že tradícia v skutočnosti neprežila do desiateho storočia, aj keď to kronikári predpokladali. Kaganova manželka bola známa ako khatun, slovo, ktoré má v konečnom dôsledku iránsky pôvod.
Ibn Fadlan však tvrdil, že kagan mal hárem s dvadsiatimi piatimi manželkami, z ktorých všetky boli dcérami kráľov, ktoré boli podriadené Khazarii. rovnako ako šesťdesiat krásnych mileniek otrokyne. V čase ibn Fadlana (začiatkom 20. rokov 20. storočia) bol však kagan nasledovníkom Juda.
Pretože polygamia nebola všeobecne židovským zvykom, je možné, že hárem bol kronikárovým vlastným vynálezom. Historici si všimli, že číslo dvadsaťpäť je významné aj v sekciách o Chazaroch v správach Eldada Dana a Obchodníka Elchanana. Inými slovami, zdá sa, že dvadsaťpäť „manželiek“ symbolicky predstavovalo dvadsaťpäť národov a kráľovstiev pod chazarskou nadvládou.
V rokoch nasledujúcich po počiatočnej konverzii na judaizmus bol chazarským kaganom oprávnený stať sa iba Žid. Podľa Schechterovho listu bol prvým židovským kaganom izraelský mudrc menovaný Chazarmi. Židovstvo kaganizmu spolu s prítomnosťou Židov na iných vysokých administratívnych postoch naznačuje privilegovanú úlohu Židov vo vládnej štruktúre.
Nemusí to však platiť tak, že iba príslušníci vládnucej elity boli Židia, pretože viaceré správy vedú k názoru, že judaizmus sa javí iba ako prevládajúce náboženstvo chazarského kmeňa.
Kagan údajne dostal po jeho smrti prepracované mauzóleum. Ibn Fadlan opísal zaujímavý postup pochovania zosnulého kagana: Zvykom vrchného kráľa je zvyk, že keď zomrie v hale je postavená pre neho a obsahuje dvadsať komôr.
V každom z nich je pre neho vykopaný hrob a kamene sú rozbité, až kým sa nestanú práškom, ktorý sa tam pokropí a znovu sa na ňom rozloží smola. Pod budovou je rieka. Rieka je veľká a rýchla. Prinášajú rieku cez hrob a hovoria, že je to preto, aby k nemu nemohol prísť žiaden diabol ani človek, žiaden červ ani plazivá šelma. Keď je pochovaný, hlavy tých, ktorí ho pochovali sú vyrazené, takže sa nemusí vedieť, v ktorej z komôr je jeho hrob. Jeho hrob sa volá Raj a hovoria: „Vstúpil do raja.“ Všetky komory sú potiahnuté hodvábnym brokátom prepleteným zlatom.
Archeologické pozostatky chazarských mauzóleí, ak vôbec existujú, sa do dnešných dní nezachovali. Al-Istakhri skutočne napísal, že ktokoľvek prešiel okolo hrobky khagarskýc kaganov, musel chodiť a nie jazdiť na koni, kým už hrob nemohol vidieť. To je v rozpore s tvrdením ibn Fadlana, že nikto nemal vedieť, kde sa hrob nachádza.
Postupom času sa stav kagánov znižoval. Správy historika z deviateho storočia al-Ya’qubiho a historika desiateho storočia al Tabariho naznačujú, že kagan bol najvyšším vládcom a vojenským veliteľom najmenej do roku 799, pretože v tom čase ešte stále pôsobil ako vodca nad chazarskou armádou vrátane divízie, ktorá v rokoch 798 – 799 vtrhla na južný Kaukaz.
V tom čase sa v dejinách možno nevyskytoval bek. Do 30. rokov 20. storočia sa však kagan delil o moc s druhým panovníkom, bekom, a obaja úradníci sa zmienili v liste so žiadosťou o pomoc pri stavbe Sarkala, ktorý preniesli chazarskí vyslanci k byzantskému cisárovi Teofilovi. Abbásovský kalif al-Wathiq napísal v roku 843 list Chazarom, v ktorom sa zmienil o chazarskom „tarkhan maliku“, čo znamená bek, bez zmienky o kaganovi.
Na základe dostupných dôkazov Roman Kovalev dospel k záveru, že všetky vojenské a politické zodpovednosti prešli z kagana na beka medzi rokmi 838 a 843 a do roku 843 bol kagan iba sakrálnou osobnosťou.
Okolo roku 943 arabský historik Ali al-Masudi ( zomrel 956) napísal, že kagan mal obmedzenú moc, pretože nemohol vydávať príkazy ani rozhodovať o dôležitých štátnych záležitostiach.
Petrukhin si myslel, že kancelárie kaganov a bekov sa zlúčili do jednej do polovice 50. rokov 20. storočia, pretože kráľ Jozef nezmieňoval nijakého iného kráľa vládnuceho vedľa neho. Ak je to správne, odkazy arabských kronikárov z desiateho storočia na zdieľanie moci medzi kekanmi a kaganmi aj archaické odkazy na ukončenú prax.
Ibn Fadlan napísal, že bek mal moc zaviazať, potrestať, prepustiť a riadiť štátne záležitosti. Stále sa však bek považoval za druhého veliteľa po titulárnom kaganovi. Na rozdiel od kagana sa bek často objavoval na verejnosti. Jednou z najdôležitejších povinností beka bolo vedenie armády. Bek viedol všetky vojenské výpravy. Armáda pozostávala z dobre vycvičenej sily bojovníkov.
V Muruj al-Dhahab wa al-Ma’adin al-Jawahir (Zlatá lúka a Bane drahých kameňov) al-Masudi poznamenal, že Khazariova armáda bola na rozdiel od armád susedných krajín stála a profesionálna: „Žiadny z kráľov v tejto oblasti časť sveta nemal pravidelne stále vojsko, okrem chazarského kráľa. “
Al-Masudi zaznamenal, že do armády patrili profesionálni vojaci islamského vyznania, ktorí pôvodne pochádzali z Khwarizmu po strašnom suchu v strednej Ázii.
Títo moslimskí vojaci, všeobecne známi ako Orsiyya, boli etnickí Iránci a slúžili ako strážcovia chazarského kráľa. Boli to tiež zruční lukostrelci na koňoch. V roku 943 mal Orsiyya asi sedemtisíc mužov. Slovanskí Rusovia slúžili aj v tejto armáde. Kronikár al-Marwazi ďalej napísal, že chazarským kráľom slúžilo desaťtisíc burtázskych jazdcov.
Ibn Rustah poskytol popis chazarskej armády vedenej bekom: Keď idú akýmkoľvek smerom, robia tak vyzbrojení v plnom počte s transparentmi, oštepmi a silnými kabátmi. Jazdí s 10 000 jazdcami, z ktorých niektorí sú pravidelne platenými jednotkami a iní sú vyberaní od bohatých.
Khazarský kagan mal moc nariadiť usmrtenie beka. Pretože stav beka bol nižší ako stav kagana, možno predpokladať, že v otázkach sporného názoru bude slovo kagana bolo rozhodujúce. Iste to bola situácia v prvých obdobiach existencie Khazarie, keď sa všetci úradníci podriadili kaganovej autorite.
Postupom času sa však sila beka zvyšovala a do polovice deviateho storočia prevyšovala moc kaganov. V skutočnosti boli hlavnými tvorcami politiky v Khazarii v desiatom storočí.
Chazari tiež vytvorili organizovaný súdny systém ríše Al-Masudi uviedol, že Chazari mali v Atile sedemčlenný „najvyšší súd“ zložený z dvoch Židov, dvoch moslimov, dvoch kresťanov a jedného pohana. Al-Masudi poznamenal, že obaja sudcovia kmeňa Khazar sa pri rozhodovaní o výsledku prípadov radili s Tórou. Pohanský člen súdu zastupoval chazarských Slovanov.
Súd v Atile sa zaoberal predovšetkým obchodnými záležitosťami. Peter Golden navrhol, aby sudcovia boli zástupcami zahraničných obchodníkov žijúcich v Atile.
Zastúpenie všetkých chazarských náboženstiev na súdnom paneli naznačuje, že súd bol vzorom tolerancie a mierového spolužitia.
Rozmanitosť chazarského dvora je pozoruhodná v porovnaní s nepokojmi v západnej Európe a Byzancii v súvislosti s náboženskými problémami v rovnakom období. Zdá sa, že niektoré tradičné turkické metódy zostali zakomponované do právnych rozhodnutí Chazarov aj po ich konverzii na judaizmus.
Tieto posledné odstavce dokazujú aký debil je antisemita ruský mečiarovec Rostas aj s debilom rasistom Kotlebom, ked si neprečitajú žiadnu knihu, iba falošné ruské Sion protokoly 🙂
Slovo rasista som použil preto, lebo nejaký pán sa na internete vyhráža prehrou na súde, ak ho budeme nazývať nacistom. Biela rasa 1488 sa nezaprie.
Zopakujeme: Pohanský člen súdu zastupoval chazarských Slovanov.
Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.
H.P. Lovecraft
Niklas Kvarforth