Kurt Blome nariadil všetky tie zverstvá proti Poliakom, keď na východnom fronte experimentoval s biologickými zbraňami Hitlerovi za chrbtom. Blomeho metódou, ako nakladať s Poliakmi, bolo urobiť ich nevhodnými tak, že ich nakazil tuberkulózou, ktorá ich zabila. Občas dokonca používal túto nákazu na to, aby vykonával “eutanáziu” u tých, ktorí boli príliš zoslabnutí, aby mohli pracovať v lágroch. Blome bol napriek tomu počas norimberského procesu v roku 1947 zbavený všetkých obvinení, a o dva mesiace neskôr sa štyria zástupcovia z Fort Detrick a programu CIA týkajího sa biologických zbraní ukázali v Nemecku, aby s ním vykonali pohovor. To, čo im oznámil o biologických zbraniach, je bezpochyby priviedlo do extázy, avšak kvôli vyhlásením, ktoré urobil pred Alsos, bolo “neprípustné, aby mohol imigrovať” do Ameriky. Namiesto toho, keď všetky legálne ťahanice zlyhali, bol Blome v roku 1951 nasadený na prácu v chemických jednotkách armády ako hlavný doktor v Camp King.

Niektoré informácie, ktoré mohol poskytnúť Blome vyšetrovateľom, boli zhromaždené z nemeckých archívov. Nemecká historička Ute Deichmann vo svojej knihe „Biológovia pod Hitlerom“ (Harvard Univ. Press, 1996) uvádza ako príklad tohto druhu informácie Wolframa Sieversa v inštitúte fur Zeitgeschichte (MA 1406/1). V týchto diároch je Kurt Blome opísaný ako vedúci experimentov s neutrónovým žiarením, ako aj plánuje uskutočňovať experimenty s bakteriálnymi patogénmi
Linda Huntová poznamenala, že Kurt Blome bol na konci výsluchu vypočúvaný ako súčasť misií Alsos. Alsos bol spolu s Úradom námornej inteligencie, Úradom pre vedecký výskum a vývoj, Manhattanským projektom a Armádnou spravodajskou službou (G-2) a bol poverený vyšetrovaním nepriateľského vedeckého vývoja. Vyšetrovanie zahŕňalo biologické zbrane. Z Norimberského procesu, kde bol Blome obžalovaným, vieme, že sa podieľal na výskume biologických zbraní pre nacistickú vládu.

“Secret Agenda: The United States Government, Nazi Scientists and Project Paperclip, 1945-1990” (St. Martin’s Press, 1991)
“Ukázala som, že už existuje dokument o výsluchoch a zamestnaní Kurta Blomeho z vojenských a spravodajských zdrojov USA. Dokázala som, že Kurt Blome je známy tým, že sa stal zdrojom informácií a metód po tom, čo sa dostal do väzby v USA. Ďalej som preukázala, že niektoré odborné znalosti Kurta Blomeho v oblasti vedeckých záležitostí, ktoré by mohli zaujímať americké spravodajské služby, a teda aj CIA, už boli zverejnené v nemeckých archívoch”.

Zápisnica z 26. apríla 1944 naznačuje, že Blome tiež zvažoval pokusy na ľuďoch, konkrétne s bakteriálnymi patogénmi, hoci presne neuvádza akými, ani nejde do detailu, čo vlastne Blome s neutrónovú radiáciou vykonával. Je však známe, že počas pohovoru s agentmi z Fort Detrick Blome odporučil použitie [baktérie] Serratia marcescens; enterobaktérie rovnakého druhu ako Yersinia pestis, takto bakteriálne patogén spôsobujúce bubonický mor a Blomeho trvalý favorit. Ríše biologických a chemických zbraní V septembri roku 1950 plávala námornej minolovka šesť dní v tichosti pár míľ od pobrežia San Franciska. Rozprašovala v aerosólu rozptýlenou [baktériu] Serratia marcescens do povestnej mestskej hmly, s ktorou sa miešala a postupovala smerom do vnútrozemia, aby nasýtil nič netušiaci občanov. Tento tajný experiment dostal od námorníctva názov Operation Sea-Spray, bol označený ako “test náchylnosti” a išlo o prvý zaznamenaný exkurzia do šialenstva rozpútaného americkými ozbrojenými silami, hoci k dnešku je o ňom známe veľmi málo. O týždeň neskôr bolo hospitalizovaných jedenásť pacientov v nemocnici pri Stanfordskej univerzite kvôli infekciám v močovodu, ktoré boli rezistentné voči všetkým známym antibiotikám. Jedna osoba zomrela, keď [baktérie] Serratia marcescens kolonizovali ich srdce.

Námorníctvo, samo so sebou celkom spokojné, odhadovalo, že k infekcii došlo nielen všetkých obyvateľov v San Franciscu, ale tiež v Albany, Berkeley, Daly City, Colm, Oaklande, San Leandro a rovnako v Sausalito. Predbežný odhad predstavoval na osemsto tisíc obyvateľov, z ktorých mnohí boli významnými osobnosťami vzkvétajícího obranného priemyslu na západnom pobreží, a tí všetci v priebehu testovacieho obdobia vdýchli milióny zákerných baktérií. V správe z roku 1951 čítame: “Vzbudilo pozornosť, že úspešný útok biologickými zbraňami v tejto oblasti môže byť vykonaný z mora, a že efektívne koncentrácie možno dosiahnuť na pomerne veľkej rozlohe.” V nedávno odtajnené výcvikovom filmu námorníctva z roku 1952 sa predvádza, ako námorné sily nadšene útočia na pobreží San Francisca s tým, čo s bedákaním označujú za “trochu primitívne rozprašovacou systém”.

Pri tomto útoku z mora na juhovýchodnom pobreží Spojených štátov používajú námorné sily “fluorescenčná stopovacie častice”; pokrytie bolo odhadnuté na zhruba dvadsať tisíc štvorcových míľ vo vnútrozemí štátov Georgia, Južná Karolína a Severná Karolína, pretože boli využité príhodné poveternostné podmienky. V prípade “fluorescentných značkovacích častíc” išlo o eufemizmus používaný vtedy v Amerike a Anglicku pre sulfid zinku a kadmia. Kadmium klasifikovali ako Briti, tak aj Američania za druhej svetovej vojny ako chemickú zbraň. Tu to všetko ešte len začínalo. V roku 1962 za Kennedyho administratívy bolo na základe nariadenia vydaného v januári predchádzajúceho roka námestníkom ministra obrany Robertom McNamarom americké ministerstvo obrany poverené začať Projekt 112, komplexne a prísne tajný “testovací” program, o ktorom o päťdesiat rokov neskôr Američania nevedia zhola nič.

Aerosolový oblak okolo Zeme na logu “Deseret Test Center”

Projekt 112, spoločne s vedľajším Projektom SHAD (Shipboard Hazard and Defense), oficiálne poveril Ghul vo Fort Detrick a ich náprotivky “dračich vojakov” aby zaútočili na svoje vlastných kamarátov v zbrani aj na samotných občanov, o ktorých sa predpokladalo, že sú chránení proti chemickým a bakteriologickým zbraniam, eufemisticky označované za simulantov. Tento projekt bol v súbehu s ďalšími jemu podobnými a uskutočnil sa naprieč celým impériom od Kanady po Austrálii a od Ameriky po Veľkú Britániu. Bez akéhokoľvek poučenia bolo námorné mužstvo na palubách prinajmenšom trinástich amerických vojnových lodí v rámci Projektu Shad vystavené simulovanému útoku ako chemických, tak i biologických zbraní.

Letné dovolenky 2025