Legenda turkických skupín Chazarov, Červení židia. Nemecká legenda o „červených Židoch“ z kombinácie príbehu: uzavretí monštróznych ľudí Alexandra Veľkého za veľkou horou na severovýchod od Stredozemného mora; o Gog a Magog, o ktorých sa hovorí, že na konci čias ničili svet; a asi desať stratených kmeňov Izraela. Pribehy o pôvode Chazarov
Niektoré z turkickýchh národov verili, že prostredníctvom biblickej postavy Togarmah môžu vystopovať ich pôvod späť k Noemovi, legendárnemu staviteľovi archy. Jeden z najdôležitejších chazarských kráľov, Jozef, vo svojej slávnej odpovedi Hasdai ibn Shaprutovi napísal, že Chazari sú potomkami „Kozara“, siedmeho z desiatich synov Togarmah (ostatní sú Uygur, Tiros, Avar, Oguz alebo Ogur, Bisal). alebo Barsil, Tarna, Sanar, Bulgar a Savir).
Toto tvrdenie opodstatnili aj ďalšie stredoveké hebrejské eseje. Napríklad anonymné hebrejské historické dielo z 10. storočia Sefer Yosippon uviedol, že Togarmahov syn Kozar mal deväť bratov, ktorí predstavovali predkov Bulharov, Pečenehov a ďalších turkických skupín. Genesis 10: 2 a 10: 3 zasa vystopovali predkov Togarmah pred niekoľkými generáciami, pričom Japheta pomenovali ako jeho starý otec a Noe ako Japhethov otec. Za zmienku tiež stojí, že Shem Tov ibn Shem Tov nazval Khazaria „krajinou Togarmah“ v jeho Sefer ha-Emunot (začiatkom 15. storočia).
Kapitoly z knihy The Jews of Khazaria, autor Kevin Alan Brook.
Nemeckí spisovatelia pomocou príbehu o červených Židoch vyjadrili protižidovské nálady a obavy z očakávanej apokalypsy. Pojem „červení Židia“ bol zvolený preto, lebo stredovekí Nemci videli červené vlasy a červené fúzy ako znaky nepoctivých a klamlivých jednotlivcov. Červení Židia teda boli podľa Andrewa Gowa Židia, ktorí mali červené vlasy a červené fúzy.
Tu treba podotknúť, že skoro všetci papeži vo Vatikáne boli židia a neskôr židovskí Jezuiti. Takže strašenie vraj kresťanského Vatikánu proti židom je totálny nezmysel. Išlo o niečo úplne iné. Vatikán sa od svojho počiatku snažil presťahovať do Jeruzalema, pretože v ňom vznikla prvotná kresťanská cirkev. Čo mu v tom zabránilo? Ortodoxní Židia. Preto dodnes na ne rímsky, katolíci stále útočia.
Z tohto dôvodu Vatikán označoval národy Gog Magog ako ľudožrútov a kadejakých príšer zo samotného neexistujúceho rohatého pekla 🙂
Neskôr pridali novinku a začali národy Gog Magog preklínať, lebo chcú zničiť Izrael, ako píše Ezechiel 38–39. Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, obráť si tvár proti Gogovi v krajine Magog, veľkniežaťu Meshecha a Tubala, a prorokuj proti nemu. Povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja som proti tebe, Gog, veľknieža Meshecha a Tubala. V ten deň však, v deň príchodu Goga na izraelskú pôdu hovorí Pán, Jahve, vzblčí mi tvár hnevom. A vo svojej žiarlivosti, v ohni svojej prchlivosti hovorím: Veruže v ten deň bude v krajine Izraela veľké zemetrasenie….
Ako dobre, lebo podľa Fomenka to boli rusi, všetci na celej zemeguli sme vraj Rusi 🙂
Legenda národa Khazarov, Červení židia, Khazaria Jews
Vizuálne to demonštruje nemecká Biblia s históriou z 15. storočia, ktorá zobrazuje desať stratených kmeňov Izraela (uzavretých Alexandrom) s červenými vlasmi a červenými fúzmi.
Alexander a jeho armáda mali naopak blond vlasy. Červení Židia sa v nemeckej literatúre prvýkrát objavili v texte Albrechta von Scharfenberga s názvom Der Jüngere Titurel z konca trinásteho storočia. Podľa Albrechta sú červení Židia uzavretí medzi dvoma vysokými horami zvanými Gog a Magog; títo Židia sú „vojnoví“ a pre kresťanov predstavujú vojenskú hrozbu. Ďalší dokument z konca trinásteho storočia, Der Göttweiger Trojanerkrieg, uviedol, že červení Židia žili v krajine „Plotzen“, krajine, ktorá „sa tiahla široko-ďaleko“.
Tiež sa v ňom stálo, že červení Židia veľmi prísne zdaňujú cestujúcich a že vyzerajú škaredo a desivo. Ďalej sa v ňom uvádza, že potom, čo bolo v boji proti gréckym vojakom zabitých dvadsaťtisíc červených Židov, zvyšky červeného židovstva utiekli do hôr, kde ich o mnoho rokov neskôr dobyli králi Alexander.
Gottes Zukunft, ktorý napísal Heinrich von Neustadt okolo roku 1300, nazval uzavretú krajinu „Caspia“. Heinrich tiež napísal, že hrôzostrašný ľud Gog a Magog, pochádzajúci z Jafeta, je desať kmeňov Izraela, ktoré Alexander uzamkol v „Kaspických horách“ (myslia sa tým pohoria Kaukaz). Kaspických Židov je veľa a majú veľkú armádu. Buch der Maccabäer od Ludgera von Braunschweiga (začiatok štrnásteho storočia) rozšíril význam legendy.
Kaukaz bol vždy ruský, ako Krym 🙂
Uvádzalo sa v ňom, že Alexandrova armáda prišla do „Kaspických hôr“ a stretla sa s desiatimi izraelskými kmeňmi, ktoré sa tiež nazývajú červenými Židmi. Červení Židia už boli čiastočne uzavretí, a teda uväznení, horami, pretože Boh ich potrestal za to, že uctievali dve zlaté teľatá vyrobené ich kráľom Jeroboámom.
Alexander ďalej uväznil červených Židov v týchto horách hromadením balvanov, ktoré vytvorili veľký múr. Alexander a jeho muži však neboli schopní dokončiť úlohu zamurovania Židov, preto požiadal Boha, aby hory úplne uzavrel.
Von Braunschweig napísal, že Boh odpovedal na Alexandrovu modlitbu. Stredovekí kresťania sa napriek tomu obávali, že Gog a Magog na konci vekov vypuknú z Kaukazských hôr a zničia kresťanský svet. Židia označil kráľa červených Židov za potomka júdskeho kmeňa čo pripomína komentár obchodníka Elchanana, že Júdejci vládli nad krajinou Khasdim a uviedol, že „Kaspické hory“ sa nachádzali na „druhej strane krajiny“.
Babylonia “hraničiace s morom, ktoré Nemci nazývali„ Divoké more “, a ktoré Židia nazývali Sambation. Vlny „Divokého mora“ boli také prudké, že cez týždeň nebolo možné sa cez ne plaviť. More však odpočívalo od piatku o šiestej hodine večer do soboty do šiestej hodiny Červení Židia v tomto období nemohli prechádzať, pretože dodržiavali sobotu.
V štrnástom storočí vytvoril Hugh de Campden rýmovaný preklad Sidraca do strednej angličtiny, starofrancúzsky rukopis z trinásteho storočia týkajúci sa konfliktu medzi východnými kráľmi Boctusom a Garaabom a rozhovory, ktoré Boctus viedol so mudrcom Sidracom, ktoré viedli k konverzia na kresťanstvo. Prvá časť textu znie takto:
There was a kynge that Boctus hyght
And was a man of moche myght
His londe lay be grete Inde
Bectorye hight hit as we fynde
After the time of Noee even
Viijte hundred yeere fourty and seven
The kynge Boctus hym bethought
That he wolde haue a citee wrought
The rede Iewes fro hym spere
And for to mayntene his were
Ayenst a kyng that was his foo
And hathe moste of Inde longyng hym too
His name was Garaab the kyng
Riadok „Rede Iewes fro hym spere“ znamená „Červení Židia od neho vyradení.“ Text teda odkazuje na ohradenie červených Židov kráľom Boctusom a na jeho budovu mesta. Židovskí folkloristi tiež spriadali rozprávky o červených Židoch.
Medzi židovskými a nemeckými legendami bolo niekoľko kľúčových podobností: Červení Židia boli bojovníci, ktorí vládli nad veľkým kráľovstvom a žili za veľkým morom alebo riekou zvanou Sambation.
Historik Salo W. Baron navrhol, že červenými Židmi židovských rozprávok sú Chazari. Zdá sa veľmi pravdepodobné, že príbehy o prudko nezávislých červených Židoch boli nejasnými spomienkami alebo fámami o mocnom Chazarskom kráľovstve, ktoré sa v skreslenej podobe prenášali na nemeckých kresťanov.
Na záver lahôdka z kresťanskej Biblie:
Miluj blížneho svojho, ako seba samého 🙂 … ale nenáviď židov a všetkých “neveriach”!
Tu už nie je čo dodať, len toľko, že príchodom Kolumbusa do Ameriky z lásky k bližným svojim 300 rokov v kuse kresťania katolíci vraždili amerických pôvodných obyvateľov ako na bežiacom páse v honbe za zlatom a s biblickou skromnosťou.
Biela rasa debilov LSNS, Uhorčika a Mazuraka sa nezaprela!
Za zmienku ešte stojí, že podľa rusa Anatolija Fomenka, Kolumbus bol ruský kozák!
O kresťanskej inkvizícii ani nepíšeme, lebo Kladivo na čarodejnice, herec Kemr už zomrel.
Dej sem, ten sek, sem rek, šek na 1488EU 🙂
Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi