Moskovský špionážny aparát je už desaťročia prepletený s Černobyľom. Po katastrofe v roku 1986, keď reaktor vyhodil do vzduchu rádioaktívne oblaky po celej Európe, zasiahla sovietska KGB. Podľa odtajnenej internej správy pre ministra ukrajinskej vlády z roku 1991 sa na čistení zúčastnilo viac ako 1000 zamestnancov KGB. Vtedajší šéf KGB Viktor Chebrikov nariadil svojim dôstojníkom, aby zamestnali agentov medzi zamestnancami závodu, a nariadil, že dôstojník KGB by mal zastávať funkciu zástupcu šéfa závodu zodpovedného za bezpečnosť, podľa inej správy – internej komunikácie KGB z roku 1986.

Moskovský špionážny aparát v Černobyle, prečo tak rýchlo padol Černobyl

Dokonca aj po osamostatnení Ukrajiny v roku 1991 tam zostali moskovskí špióni mocní. Prvým šéfom domácej spravodajskej služby Ukrajiny bol Nikolaj Goluško, ktorý svoju kariéru začal v sovietskom Rusku. Pred vymenovaním viedol ukrajinskú zložku sovietskej KGB. Golushko ponechal väčšinu dôstojníkov zo sovietskej éry v ich zamestnaniach, napísal v roku 2012 v memoároch.

Po štyroch mesiacoch vo funkcii šéfa ukrajinskej špionáže sa Goluško presťahoval späť do Moskvy, aby sa znovu pripojil k ústrediu KGB, av roku 1993 sa stal šéfom novovytvorenej ruskej Federálnej kontrarozviedky, predchodcu dnešnej FSB.

V Moskve Goluška navštívil zástupca šéfa ukrajinskej Štátnej bezpečnosti, napísal Goluško v spomienkach. Pripomenul, ako Oleg Pugach, ukrajinský predstaviteľ, požiadal Goluška o pomoc pri hľadaní látky na výrobu uniforiem pre ukrajinských spravodajských dôstojníkov. Golushko tiež napísal, že Kyjev bez vlastných zdrojov a odborných znalostí podpísal dohody, na základe ktorých SBU súhlasila so zdieľaním spravodajských informácií s Moskvou. Moskva výmenou za to poskytla zásoby, technológiu a odbornú pomoc pri vyšetrovaní.

Agentúra Reuters oslovila Golushka so žiadosťou o vyjadrenie. Kolega zo skupiny veteránov tajných služieb pre agentúru Reuters povedal, že teraz 85-ročný Golushko je v zlom zdravotnom stave a nemôže odpovedať na otázky. Agentúre Reuters sa nepodarilo spojiť s Pugachom a nemohla nezávisle potvrdiť Golushkov účet.

Spravodajskí dôstojníci pracujúci v Černobyle sa oficiálne stali súčasťou ukrajinského bezpečnostného aparátu v roku 1991, ale naďalej prijímali rozkazy z Moskvy, uviedla osoba s priamou znalosťou plánu invázie. “V skutočnosti to boli zamestnanci FSB,” povedala osoba. Na otázky o Černobyle či historických väzbách na ruskú rozviedku SBU nereagovala.

Ruskí vojnoví plánovači považovali kontrolu nad Černobyľom za strategicky dôležitú, pretože podľa západných vojenských analytikov sa nachádzal na najkratšej ceste pre ich postup na Kyjev.

Zdroj s priamou znalosťou plánu invázie uviedol, že v novembri 2021 začalo Rusko posielať na Ukrajinu tajných spravodajských agentov, ktorých úlohou bolo nadviazať kontakty s predstaviteľmi zodpovednými za zabezpečenie elektrárne v Černobyle. Cieľom agentov bolo zabezpečiť, aby sa po príchode ruských jednotiek nevyskytol žiadny ozbrojený odpor.

Zdroj uviedol, že Černobyľ slúžil aj ako miesto pre uloženie dokumentov z ústredia SBU. Ukrajinskí predstavitelia za odmenu odovzdali ruským špiónom informácie o vojenskej pripravenosti Ukrajiny.

Agentúra Reuters nemohla nezávisle overiť podrobnosti o účte zdroja a ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie ani SBU na otázky tlačovej agentúry nereagovali. Ale preskúmanie ukrajinských svedectiev a súdnych dokumentov a rozhovor s miestnym predstaviteľom ukazujú, že Kyjev vedie najmenej tri vyšetrovania správania ľudí, ktorí pracovali v Černobyle. Vyšetrovanie podľa týchto dokumentov identifikovalo najmenej dvoch ľudí podozrivých z poskytovania informácií ruským agentom alebo z inej pomoci pri zhabaní závodu.

Jedným z mužov, ktorých ukrajinskí prokurátori a vyšetrovatelia podozrievajú z pomoci ruským silám, je Valentin Viter, 47-ročný plukovník SBU. V čase ruskej invázie bol Viter zástupcom generálneho riaditeľa závodu zodpovedným za jeho fyzickú ochranu.

V máji minulého roku Viter dohliadal na rutinné cvičenie, ktoré malo simulovať útok ozbrojených sabotérov. Zúčastnili sa ozbrojení príslušníci jednotky Národnej gardy, ktorá chráni Černobyľ, a nacvičili násilné odrazenie útočníkov.

Rusko dovtedy posilňovalo svoje jednotky v Bielorusku v rámci prípravy na inváziu, uviedli vtedy americkí predstavitelia.

Satelitné snímky nasnímané americkou spoločnosťou pre satelitné snímky Maxar 15. februára ukázali rozostavaný vojenský pontónový most cez rieku Pripjať v Bielorusku severne od elektrárne.

Ukrajinská polícia a SBU boli v reakcii na ruskú hrozbu vo zvýšenej pohotovosti a šéf národnej polície v tom čase vo vyhlásení uviedol, že bezpečnosť v elektrárni v Černobyle bola posilnená.

Viter podľa svojho svedectva pred ukrajinskými vyšetrovateľmi povedal veliteľovi v ruštine: “Ušetrite svojich ľudí.” Viter nemal žiadnu oficiálnu právomoc nad Národnou gardou a agentúra Reuters nedokázala určiť, či veliteľ poslúchol Viterove slová, keď sa jednotka po diskusiách s ruskými útočníkmi vzdala. Vo vyhlásení Národnej gardy bol veliteľ jednotky identifikovaný ako Jurij Pindak.

Keď sa ruskí vojaci po 36-dňovej okupácii konečne stiahli z Černobyľu, odviedli Pindaka a väčšinu jeho jednotky ako zajatcov. Ukrajina tvrdí, že stráže zadržiavajú v Rusku alebo Bielorusku. Ruskí predstavitelia miesto pobytu jednotky nekomentovali.

Ukrajinský štátny úrad pre vyšetrovanie vedie vyšetrovanie, či Národná garda porušila zákon zložením zbraní, povedal Jurij Fomičev, starosta mesta Slavutyč, kde žije väčšina robotníkov z Černobyľu. Fomichev povedal, že nevie o tom, že by bol niekto obvinený. Štátny úrad pre vyšetrovanie neodpovedal na otázky agentúry Reuters o tejto záležitosti.

Vitera zatkli na západnej Ukrajine a teraz je tam vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z absencie na svojom poste. Výpis z registra súdu, ktorý videla agentúra Reuters, ukazuje, že orgány činné v trestnom konaní začali druhé vyšetrovanie Vitera pre podozrenie z vlastizrady tým, že „zámerne pomáhali vojenským jednotkám agresorskej krajiny, Ruskej federácie, pri vykonávaní podvratných aktivít proti Ukrajine.

Rozsah, v akom Rusko infiltrovalo Černobyľ, zameral pozornosť ukrajinských úradov na SBU, pre ktorú pracovala agentúra Viter, uviedli zdroje. Podľa zdrojov znalých vyšetrovania a prepisu Viterovho výsluchu, ktorý agentúra Reuters videla, sa vojenskí prokurátori v prípade Vitera zaujímajú najmä o jeho prepojenie na bývalého ukrajinského predstaviteľa Andrija Naumova.

Naumov zmizol pred ruskou inváziou. Podľa policajného vyhlásenia sa v júni objavil v Srbsku v aute naplnenom hotovosťou a smaragdmi. Ukrajinský štátny úrad pre vyšetrovanie uviedol, že vedie predbežné vyšetrovanie Naumova za štátnu zradu. Naumov právnik to odmietol komentovať.

Nakoniec sa v júni objavil v Srbsku. Vo vyhlásení srbskej polície z 8. júna sa uvádza, že polícia a protikorupční agenti zatkli ukrajinského občana identifikovaného iniciálami „AN“ na hranici so Severným Macedónskom. Pokúšal sa prejsť do Severného Macedónska zo Srbska. Pri prehliadke BMW, v ktorom bol spolujazdcom, sa zistilo 124 924 dolárov a 607 990 eur v hotovosti plus dva smaragdy, uvádza sa vo vyhlásení. Uviedla, že jednotlivec a nemenovaný vodič BMW, ktorý bol tiež zadržaný, boli podozriví z úmyslu prať hotovosť a smaragdy, ktoré podľa polície pochádzajú z trestnej činnosti. Volodymyr Tolkach, ukrajinský veľvyslanec v Srbsku, verejne potvrdil, že zatknutým mužom bol Naumov.

Naumov zostáva vo väzbe v Srbsku a nebolo možné ho zastihnúť, aby sa k nemu vyjadril. Jeho právnik v Srbsku Viktor Gostiljac to odmietol komentovať. SBU na otázky o Naumovovi neodpovedala.

Pre ruských vojnových plánovačov bolo obsadenie Černobyľu len odrazovým mostíkom k hlavnému cieľu: ovládnutiu ukrajinskej národnej vlády v Kyjeve. Aj tam Kremeľ očakával, že kľúčovú úlohu zohrajú tajní agenti na mocenských pozíciách, uvádzajú štyri zdroje, ktoré plán poznajú.

Jurij Lucenko, ktorý pôsobil ako ukrajinský generálny prokurátor v rokoch 2016 až 2019, pre agentúru Reuters prezradil, že v čase, keď opustil úlohu, boli „stovky“ zamestnancov ministerstva obrany pod dohľadom, schváleným jeho úradom, pretože boli podozriví z väzieb na Rusko. štát. Lucenko povedal, že verí, že podobný počet podozrivých špiónov je aj na iných ministerstvách.

Ruskí vojnoví plánovači tiež počítali s ďalšími spojencami, ktorí pomôžu pri prevzatí moci, uviedlo päť zdrojov.

Ďalšou kľúčovou postavou, podľa troch zdrojov oboznámených s ruskými plánmi, bol Oleg Tsaryov, 52-ročný bývalý poslanec ukrajinského parlamentu s hranatou čeľusťou.

Kremeľskí plánovači invázie ho vybrali, aby viedol novú dočasnú vládu, ktorú plánovali dosadiť, uviedli tieto zdroje.

Ich komentáre sú prvým potvrdením zvnútra Ruska o hodnotení amerických spravodajských služieb, o ktorých informovali Financial Times začiatkom tohto roka, že Moskva zvažuje, že Carjov dostane do vedúcej úlohy v bábkovej vláde v Kyjeve.

Carjov je pod ukrajinskými a americkými sankciami od roku 2014, keď po stroskotaní snah o víťazstvo vo voľbách za ukrajinského prezidenta viedol orgán s názvom „Novorossija“ alebo Nové Rusko. Skupina presadila myšlienku premeny juhovýchodnej Ukrajiny na samostatný proruský štát. Začiatkom tohto roka bol na Ruskom anektovanom Kryme, kde vlastní dva hotely.

V skorých ranných hodinách 24. februára, na začiatku invázie, Carjov povedal svojim viac ako 200 000 prívržencom telegramu, že prešiel na územie kontrolované Kyjevom. “Som na Ukrajine. Kyjev bude oslobodený od fašistov.”

Zelenskij však nekapituloval. Akékoľvek očakávania v Moskve, že utečie z Kyjeva alebo vyjedná dohodu, ktorá by sa podriadila ruským požiadavkám, sa čoskoro vytratili. V nasledujúcich týždňoch ukrajinské sily zastavili postup ruských jednotiek na Kyjev.

Caryov sa nikdy nedostal do hlavného mesta. 10. júna zverejnil reklamu svojim sledovateľom Telegramu na svoj prímorský hotel na Kryme, kde pobyt na jednu noc stojí 1 500 rubľov (28 dolárov) na osobu a noc. Carjov teraz podľa jeho príspevkov na sociálnych sieťach trávi čas na Kryme návštevami Moskvy.

Ruská infiltračná kampaň však vyvolala podozrenie a nedôveru na niektorých úrovniach ukrajinského štátu, čo brzdilo jeho schopnosť vládnuť, najmä v prvých dňoch po invázii.

Jeden ostrý incident, ktorý podnietil napätie v kyjevských energetických koridoroch, súvisiaci so smrťou Denysa Kirieieva, bývalého bankového riaditeľa, začiatkom marca, uviedli viaceré zdroje. Bol členom ukrajinskej delegácie, ktorá sa zúčastnila na krátkodobých rozhovoroch s ruskými vyjednávačmi na ukrajinsko-bieloruskej hranici, ktoré sa začali 28. februára. Fotografia zachytávala Kiriejeva, ktorý sedel za rokovacím stolom po boku ukrajinských predstaviteľov.

Poradca Zelenského administratívy v online rozhovore uviedol, že dôstojníci SBU zastrelili Kiriejeva, keď sa ho pokúšali zatknúť ako ruského špióna.

Ukrajinská vojenská spravodajská služba však uviedla, že Kiriejev bol jej zamestnancom a spravodajským dôstojníkom a že zomrel ako hrdina pri vykonávaní bližšie nešpecifikovanej špeciálnej úlohy na obranu Ukrajiny. Zdroj blízky ukrajinskej armáde agentúre Reuters povedal, že Kiriejev bol skutočne špión pracujúci pre Ukrajinu. Tento zdroj uviedol, že mal prístup k najvyšším úrovniam ruského vedenia a poskytoval cenné informácie o plánoch invázie a iných záležitostiach svojim pracovníkom v Kyjeve.

Zelenskyj vo svojom prejave zdôraznil daň, ktorú si ruská infiltrácia vybrala na jeho bojujúcu krajinu, keď hovoril o mnohých predstaviteľoch, ktorí boli obvinení zo zrady Ukrajiny.

“Takéto množstvo zločinov proti základom národnej bezpečnosti štátu… predstavuje veľmi vážne otázky pre príslušných vodcov,” povedal Zelenskyj.

“Každá z týchto otázok dostane správnu odpoveď.”

---

Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.

---