Ruská operácia Osoaviakhim, Ossavakim a nemeckí Hitleroví vedci v ZSSR po druhej svetovej vojne bola protipólom operácie Paperclip. Obe misie boli navrhnuté tak, aby získali nemecké vedecké know-how po druhej svetovej vojne. Akcia Osoaviakhim v októbri 1946 Sovieti naložili na mieste určenia vybraných nemeckých raketových vedcov do 92 vlakov smerujúcich do ZSSR. Muži mali pomáhať s výrobou a dizajnom rakiet. Ergo, bez nich by sa ožratý Rus s trasúcimi sa rukami do vesmíru nikdy nedostal. Ani pre vakcínu Sputnik 🙂

Akcia ZSSR Osoaviakhim, nacistickí vedci v Rusku, Ossavakim

Na začiatku všetkého bol známy Molotov-Ribbentop pakt o spolupráci ZSSR a Hitlerovského Nemecka. Fašistická vrana k fašistickej vrane sadá. Keď dáme do Google keywords Molotov Nazi, hneď vidíme ako sa na seba vraj odporní korporátni fašisti usmievajú. Aúúú to musí bolieť ruského trola na Slovensku.

Táto operácia je známa aj pod menom Operácia Ossavakim. Zaujímavé, že na Slovenskom webe nanájdete zmienku ani o Ossavakim.

V roku 1943 Adolf Hitler odvolal vedcov, inžinierov a technikov z bojových povinností a preradil ich do výskumných jednotiek, aby pomáhali vo vojnovom úsilí. Werner Osenberg, vedec Hitlerovej asociácie obranného výskumu, zostavil zoznam najlepších vedeckých myslí tretej ríše, ktoré majú byť preradené. Tento zoznam sa stal známym ako Osenbergov zoznam. V marci 1945 našiel poľský laborant na univerzite v Bonne kúsky zo zoznamu napchaté na toalete. Dostalo sa to do Veľkej Británie a následne do americkej rozviedky. Bol to Osenbergov zoznam, ktorý slúžil Spojeným štátom ako základ ich náborového úsilia pre Paperclip, kde bolo iba 1600 vedcov!!!

Po druhej svetovej vojne sovietsky vodca Joseph Stalin presťahoval stovky sovietskych raketových špecialistov do sovietsky okupovaného Nemecka, aby pracovali bok po boku so svojimi nemeckými kolegami a získali skúsenosti s vývojom rakiet.

Raketová veda v tom čase v ZSSR prakticky neexistovala. Sovietske úrady sa však čoskoro stali nepríjemnými pre myšlienku, že by sa Nemci mohli dozvedieť príliš veľa o stave sovietskych snáh. Ich druhou obavou bolo, že by ich západní spojenci mohli obviniť z nedodržiavania dohôd Aliančnej kontrolnej rady. Preto boli sovietski a nemeckí raketoví vedci premiestnení do Ruska.

---

Niet sa čomu čudovať Andropovov Rus dodnes neakceptuje jedinú Medzinárodnú dohodu a už vonkoncom nie Medzinárodný súdny dvor. Čiže celé cavyky v Norinbergu boli len na zalepenie oči svetovej verejnosti.

---

Raketové centrum nemeckých rakiet V-2 v Rusku, Ossavakim

Premiestňovanie raketových vedcov a ich vybavenia prebiehalo súčasne cez sovietsku okupačnú zónu. Presunutý personál zahŕňal 2 200 špecialistov na letectvo, jadrovú technológiu, raketovú techniku, elektroniku, radarovú technológiu a chémiu. Keď počítame rodinných príslušníkov, celkový počet ľudí, ktorí sa vysťahovali, sa pohyboval medzi 6 000 a 7 000.

Na rôznych miestach bolo pripravených takmer 100 špeciálnych vlakov. V skorých ranných hodinách vojaci vykázali vybraných špecialistov z postelí a nastúpili na vlaky do ZSSR. Manželky vedcov sa mohli rozhodnúť zostať v Nemecku, ak s tým manželia súhlasia. Nezosobášeným párom bolo dovolené rozhodnúť sa cestovať spoločne, a nie byť oddelení. Vojaci naložili nábytok a osobné veci do samostatných vlakov.

Helmut Groettrup, nemecký fyzik a raketový vedec, bol na vrchole sovietskeho zoznamu, ktorý mal byť premiestnený. Bol jedným z manažérov Wernhera von Brauna Raketový program V-2. Groettrup s potešením súhlasil s prácou pre sovietov, pretože dúfal, že sa stane vodcom sovietskeho programu, a nechcel hrať druhé husle s Wernherom von Braunom v americkom tíme. Sovietska vláda pôvodne Groettrupa a jeho kohorty usadila v sídlach a prázdninových domoch mimo Moskvy.

Stav výskumných zariadení, v ktorých mali pracovať, bol však žalostný. Vzhľadom na nedostatok úložného priestoru bolo vedecké vybavenie, ktoré bolo skonfiškované a odoslané z Nemecka, ponechané ležať vedľa železničných tratí a rýchlo sa zmenilo na kovový šrot. Pri preprave sa stratilo aj množstvo dokumentov a plánov z nemeckého zariadenia. Postupom času boli vedci premiestnení na rôzne miesta. Groettrup mal v rokoch 1946 až 1953 na starosti viac ako 170 Nemcov.

Skupina nemeckých vedcov, ktorá sa v polovici roku 1948, už aktívne nezúčastňovala na vývoji rakiet ďalšej generácie. Stále dostávali úlohy, ale už nemali záujem o „celkový obraz“. Do konca roku 1950 bola väčšina Nemcov poslaná späť do Nemecka. Groettup zostal v Rusku do roku 1953.

---

Tak sme sa dopracovali k tomu, kde bola vlastne pointa, že prečo najlepší vedci v USA akosi “nedokázali” oficiálne dobyť vesmír skôr, rovnako ako ožratí Rusi. Jednoducho tie dve strany vždy spolupracovali aj ked sa medzitým hrali na Studenú vojnu. Kto je trochu sčítaný vie čo je to Nazi New Schwabenland v Antarktíde. Museli nechať čas, aby sa nacisti čo zdrhli, ako Kammler, Borman udomácnili niekde vo vesmíre.

Ich bin Timur Berliner

---

Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.

---