Návrat starého Donalda Trumpa ako prezidenta hrozí zasiatím chaosu v čase. Dajte si pozor na svet bez americkej moci. Hrozba Donalda Trumpa, že vyhodí spojencov by riskovala nukleárny zadarmo pre všetkých. Aby ste pochopili ako, pozrite sa na vojnu na Ukrajine. Amerika a Európa vyzbrojujú svojho spojenca, ale neodvážia sa nasadiť bojové jednotky proti Rusku. Na druhej strane, Rusko sa neodváži udrieť na Západ.

Vzájomný teror zaisťuje, že jadrové mocnosti na seba otvorene neútočia, rovnako ako zabránil tomu, aby sa studená vojna zmenila na horúcu, aj keď zúrilo množstvo zástupných konfliktov. Znakom úspechu je, že iba deväť krajín má jadrové zbrane menej, ako sa kedysi obávalo a menej ako počet štátov, ktoré ich dokážu vyrobiť.

Keďže si NATO tento týždeň pripomína 75. výročie podpísania Severoatlantickej zmluvy, ďakujeme za veľkorysosť „rozšíreného odstrašovania“, ktorým Amerika chránila európskych a ázijských spojencov pod svojím jadrovým dáždnikom. Čiastočne tak urobila, aby zadržala nepriateľov a sčasti odradila priateľov ako Nemecko, Japonsko a Južnú Kóreu, aby sa sami nepustili do jadrovej energetiky.

Návrat Donalda Trumpa ako prezidenta hrozí zasiatím chaosu v čase, keď je svetová jadrová rovnováha nestabilnejšia. Jeho hrozba, že nechá Rusko „robiť si do pekla, čo chcú“ spojencom v nato , ktorí vynakladajú príliš málo na obranu, riskuje zničenie dôvery, ktorá umožňuje dlhodobé odstrašovanie. To by mohlo spôsobiť nočnú moru nukleárneho oslobodenia za všetko čomu sa Amerika vždy snažila odvrátiť.

Ako prvá atómová veľmoc na svete sa Amerika už dlho pokúšala zabrániť ostatným v prechode na jadrovú energiu. Wonks to nazýva „problém n-tej krajiny“: čím viac krajín má jadrových zbraní, tým viac ich budú chcieť ostatní, tým je pravdepodobnejšie riziko nekontrolovaných kríz, tým väčšie sú obmedzenia americkej moci a tým vyššie je nebezpečenstvo, že samotná Amerika bude jadrovými zbraňami vystavená.

Odstrašovanie dvoma superveľmocami počas studenej vojny bolo dosť desivé; so stále väčším počtom jadrových veľmocí sa to môže stať neskutočne zložité. Amerika sa tak pokúsila zabrániť šíreniu jadrových zbraní často nedeklarovanou, ale ďalekosiahlou „stratégiou inhibície“ založenej na troch pilieroch: normách a zmluvách, ako je Zmluva o nešírení jadrových zbraní z roku 1968; donútenie priateľov a nepriateľov diplomaciou, sankciami a hrozbami vojenskej akcie; a ubezpečenie prostredníctvom vojenských aliancií a bezpečnostných záruk.

Rozšírené odstrašovanie je kontraintuitívne v tom, že Amerika riskuje vlasť v záujme spojencov. Sľub, dostatočne pevný na to, aby odradil Kremeľ, bol vždy sužovaný určitými pochybnosťami. Aby to Amerika posilnila, rozmiestnila v Európe svoje jednotky a jadrové zbrane a dala spojencom úlohu v jadrových misiách. Winston Churchill vraj vtipkoval, že všetko, čo potreboval na obranu Európy, bol jeden americký vojak, „najlepšie mŕtvy“.

Pán Trump, podľa nášho sledovača, po boku prezidenta Joea Bidena v prieskumoch, vidí spojencov ako bremeno, nie ako aktívum. Na jeho pohŕdaní záležalo menej v jeho prvom volebnom období, keď bol svet tichý (za čo si rád pripisuje zásluhy). Teraz je Amerika hlboko zapletená do vojen na Ukrajine a v Gaze a nad Taiwanom sa sťahujú mračná. Jadrové preteky vznikajú, keď Rusko vydáva hrozby a Čína buduje svoj jadrový arzenál.

Nikto presne nevie, čo by urobil pán Trump; ani on si tým nemusí byť istý, napriek jeho rozhorčeniu o ukončení vojny na Ukrajine za deň. Ale jeho komentáre, výpovede bývalých poradcov o jeho túžbe opustiť nato a zajačie návrhy domnelými budúcimi, všetky poukazujú na zníženie alebo opustenie amerických bezpečnostných záruk voči nato , a teda aj spojencom vo všeobecnosti. Mesiace trvajúce blokovanie návrhu zákona o poskytovaní pomoci Ukrajine, Izraelu a Taiwanu zo strany kongresových republikánov je zlým znamením.

Spojenci budú dúfať, že rovnako ako v prvom Trumpovom funkčnom období konvenčne zmýšľajúci členovia jeho administratívy nejakým spôsobom pomôžu obmedziť škody. Niektoré svetové čísla Trumpa však tvrdia, že krajiny nato , ktoré neminú 2 % hdp na obranu, by nemali byť chránené prísľubom, že útok na jedného spojenca je útokom na všetkých. Iní navrhujú „spiace“ NATO v ktorom Amerika stiahne pozemné sily z Európy pri zachovaní jadrového dáždnika. Takéto myšlienky sú nezmysly. Amerika nemôže brániť bojový východ Európy bez ochrany zásobovacích liniek cez zaostávajúci západ. A riskoval by pán Trump jadrový útok na americké mestá, aby pomohol Európanom, ktorých by konvenčne nebránil?

Európske vlády myslia na nemysliteľné. Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski varuje, že neschopnosť pokračovať vo vyzbrojovaní Ukrajiny by mohla prinútiť spojencov do „ich vlastných programov jadrových zbraní“. Podobné veci hovorili aj politici od Nemecka po Južnú Kóreu. Iní hovoria o „europeizácii“ nato a nahradení britských a francúzskych jadrových zbraní americkými, hoci ich kombinované zásoby sú menej ako desatina ruských a ich doktríny na ochranu zvyšku Európy sú stále v zárodku. Európski spojenci sa pripravujú prevziať väčšiu časť bremena pomoci Ukrajine v nádeji, že budú „odolní voči Trumpovi“.

Nič z toho nemôže nahradiť dôveryhodné americké odstrašenie. Svet bez americkej moci ohrozuje Ameriku z dvoch dôvodov: pretože nepriatelia ako Rusko a Čína sa budú cítiť povzbudení a pretože priatelia stratia dôveru vo svojho starého spojenca.

Izolacionizmus „Amerika na prvom mieste“, ktorý má ďaleko od izolácie krajiny, len zväčší jadrové riziká, ktorým Amerika čelí.

Elektrický bicykel GT E