Oblečenie, kultúra, zvyky a návyky ľudí z Tartárie a kráľovstvách, ktoré boli popísané Albertom de Dorville a Johannes Grueberom v knihe Athanasius Kircher Ilustrovaná Čína. Pretože kráľovstvá Tartária, Tibet a Čina, ktoré prekročili otcovia (cesta, ktorú doposiaľ nezasiahli nijakí Európania!), neboli zemepiscom známe a keďže pozorovali veľa vecí, ktoré si zaslúžia pozornosť. Pozoruhodné šaty, zvyky a návyky týchto národov zanechali tento materiál schválne vo forme rukopisov a kresieb, aby ich bolo možné vložiť do záznamu o ceste.


Toto bude veľmi zaujímavé, lebo oblečenie, zvyky a návyky ľudí krajín Tartária, Tibet a Čina boli praktizované barbarmi, za ktorých ich považovali Jezuiti Athanasiusa Kirchera. Mali vraj odporné zvyky, neumývali sa iba páchnucim ricínovým olejov napr. Tibetskí lámovia. Mrtvých nechávali len tak vedľa cesty a pobobné diabolské kúsky. Ale týmto lámom ako uvidíme na obrázkoch sa obyvatelia Tatrárie klaňali po zem, lebo ich považovali za bohov, Menipe dokonca nazývajú Večným a Nebeským Otcom.

Takže to nemohli byť žiadni Slovania od Peruna a Svaroga, ako to radi prezentujú Sk weby ak píšu o Tartárii, úplne pod taktovkou ruskej dezinformačnej kampane od čias cárskeho Ruska Potemkinových dedín. Navyše všetky tieto weby o “Tartária” ponúkajú rovnaké obrázky a jedinú mapu, ktorá už neexistuje. Ukážeme iný pohľad na Tartáriu a ich obyvateľov zo zápiskov jezuitov Athanasiusa Kirchera, ktorí tam boli a kreslili a kreslili, aby im uverili, že tam boli.

Príjemnú zábavu ako Jezuiti z prašivej kresťanskej lásky preklínajú Tibet a jeho Lámov 🙂


Zvyky z Tartárie
Athanasius Kircher, Ilustrovaná Čína

Z Pekinu, metropoly Číňanov a cisárskeho sídla, sa o dva mesiace dostali k slávnym hradbám. Pri týchto hradbách sa nachádza veľké mesto Siningfu, ktoré je ako veľmi silná pevnosť hradieb proti Tartarom. V závere knihy sme ukázali štruktúru slávnych nárekov, ktoré otcovia veľmi usilovne pozorovali a kreslili, pokiaľ to charakter miesta umožňoval. Dodali, že steny sú také široké, že šesť chodieb v rade po ňom môže ľahko prechádzať bez toho, aby sa navzájom bránili.

Hovorí sa, že tieto steny často navštevujú domorodci zo Siningfu, niekedy pre potešenie z čerstvého vzduchu, ktorý fúka z priľahlej piesočnej púšte, inokedy pre relaxáciu. Múry sú na vykonávanie týchto vecí úžasne vhodné. Stena je taká vysoká, že ľudí k nej ľahko priťahuje kvôli príjemnému a ničím nerušenému výhľadu zo všetkých strán.

Na týchto kresbách je dôležité, že nikto z tých ľudi nemal šikmé oči.

Kam sa títo ľudia podeli nevie nikto, lebo ponich nezostal ani Mrazík z dielne Stalina.

Najbližšie dez – informácie vám podajú Pugačev a Katarina Veľká, ktorá je milovaná na Slovensku len preto, “Lebo Putin” lebo anektovala ten porazený Krym, ktorý bol aj tak vždy ruský už od vzniku vesmíru… až sa rusofili z toho idú zblázniť!

Ľudia prichádzajú zo spomínaných dôvodov a kvôli pohodlnému zásobovaniu rebríkmi na lezenie po stene. Otcovia tvrdia, že dĺžka steny k nasledujúcej bráne je taká veľká, že človek za osemnásť dní ťažko prekoná vzdialenosť. Pri tejto bráne prechádza človek z púšte do mesta Sucien. Toto je výlet, ktorý mnoho ľudí podnikne, skôr kvôli zvedavosti ako kvôli obchodnej transakcii, keď dostanú povolenie od guvernéra Siningfu a dostanú dostatočné vybavenie.

Dodávajú, že na svojej trase zo steny videli veľa budov. Vonku v priľahlej púšti, ako ich počuli rozprávať domorodci, ich osviežil zvláštny a úžasný pohľad na všetky druhy divokých zvierat, ako napríklad tigre, levy, slony, nosorožce, leopardy, býky sylvestrijské a jednorožce, ktoré sú určitým typom rohatého zadku. Boli v bezpečí pred nebezpečenstvom útoku na šelmy, akoby sa nachádzali vo vysokej veži.

Platí to najmä pre časť múru, ktorá sa stáčaním smerom na juh približuje k obývanejším oblastiam, ako sú napr Quamsi, Junnam a Tibet. Ľudia sú zvyknutí chodiť v skupinách odtiaľ k Žltej rieke na miesta blízko steny hrubé kefami a ostružinami, kde v určitých ročných obdobiach zhromažďujú krmivo alebo lovia. Keď otcovia opustili tento obrovský múr, našli pred nimi rieku plnú rýb, ktorých mali vo svojom otvorenom stane pripravenú na večeru dosť veľkú zásobu.

Keď prekročili Žltú rieku za múrom, vošli otcovia do rozsiahlej púšte Kalmak, neplodnej, drsnej a hrozivej v jej dunách a pláňach, a za tri mesiace sa dostali do kráľovskej krajiny Barantola.

Táto púšť, ako taká špinavá, je obývaná Tartármi nazývanými Kalmuk v stanovených ročných obdobiach, keď je na brehoch rieky väčší počet pasienkov. Títo prebývajú v jurtových táboroch, ktoré by sa dali nazvať pojazdné mestá. Títo Tartari sa sem-tam potulujú púšťou široko-ďaleko za účelom kradnutia. Karavan musí byť preto vybavený silným pásmom mužov, aby zabránili útokom Tatárov. Pretože otcovia často prichádzali na svoje obydlia roztrúsené po púšti, nakreslili šaty pár z nich tu zobrazeným spôsobom. Na obrázku I nosí odev lámu. Tito lamovia sú kňazmi kmeňa Tartarov zvaných Kalmuks.

Tartárie Na obrázku I nosí odev lámu,Tartária

Títo majú na starosti posvätné obrady. Majú červenú čiapku a sú oblečení v bielej vrhnutej chrbte tógy, červeným opaskom a žltou tunikou. Z pásu tuniky visí kabelka, ako ukazuje, zobrazuje tartárskeho Kalmaka odetého do koženého odevu a žltého klobúka. Obrázok Ill zobrazuje ženu tatárskeho Kalmaka odetú do koženého odevu alebo odevu vyrobeného zo zeleného alebo červeného materiálu.

Osoby tiež majú okolo krku medailón alebo amulet na odvrátenie zla. Obrázok A zobrazuje ich obydlie. Jedná sa o tartarsky stan vyrobený z vnútornej strany z malých poddajných vetvičiek navzájom spojených a z vonkajšej strany z hrubého materiálu, ktorým je určitý druh vlny, zviazaný šnúrami. Modlitebný mlyn na palici, ktorý okolo seba víri pohanský zbor, zatiaľ čo sa lámovia modlia. Ukazuje aj skutočnú podobu mŕtveho kráľa Tanguth Han, ktorý mal podľa nich štrnásť synov.


Ľudia Tangutu – tiež známi ako Xia – boli dôležitou etnickou skupinou v severozápadnej Číne počas siedmeho až jedenásteho storočia n. l. Tanguti pravdepodobne súvisiaci s Tibeťanmi, hovorili jazykom zo skupiny Qiangic čínsko-tibetskej jazykovej rodiny.

To len tak medzi rečou, prečo “nemajú” šikmé oči 🙂


Kvôli jeho pozoruhodnej láskavosti a spôsobu, ktorým vykonával spravodlivosť, ho všetci domorodci uctievali ako svätého s uctievaním vlastným svojim bohom. 5th Dalai Lama (Ngawang Lobsang Gyatso)
skutočnú podobu mŕtveho kráľa Tanguth Han
Hovorí sa, že mal snědú tvár, hnedú bradu, v ktorej boli nejaké biele vlasy a vyčnievajúce oči. Tanguth je veľké kráľovstvo Tartary, z ktorého veľkú časť prešli otcovia. Jeho kráľ sa volá Deva. Na príkaz kráľa Johannes Grueber ho nakreslil na mieste vzhľadom, ktorý ukazuje obrázok VI. Jeho tvár bola špinavá a jeho odev bol úplne rovnaký ako u lámu zobrazeného na obrázku I. V tom istom čase bola na dvore Tanguth Deva žena zo severu od Tartarie. Keďže bola výnimočne oblečená, vyzerala ako vhodný predmet, ktorý by mal kresliť otec. Vlasy nosila zapletené ako povrazy a na hlave a opasku mala mušle.
V tom istom čase bola na dvore Tanguth Deva žena zo severu od Tartarie
Pohľad spredu a zozadu nájdete na obrázkoch VI1 a Vlll. Na tom istom dvore tohto kráľovstva boli aj istí dvorania, ktorí sa obliekali presne ako ženy, až na to, že nosili červený plášť ako lámovia. Pozri obrázky X a XI. Obrázky XI1 a Xlll ukazujú, ako sa obliekajú ostatní Tanguti oboch pohlaví.
Ako sa obliekajú ostatní Tanguti oboch pohlaví

Prefíkanosť a podvod Satana vniesli do domén Tanguth a Barantola hrozný a odporný zvyk, ktorý súvisí ďalej. Vyberú si silného a silného chlapca a dajú mu oprávnenie zabíjať v určitých dňoch roka každého človeka, s ktorým sa stretne, bez toho, aby prejavovali úctu k pohlaviu alebo veku.

Zabije ich pomocou dodaných zbraní. Sú hlúpo a šialene presvedčení, že takto zabití ľudia, akoby zasvätení úbohému božstvu Menipe, ktorého uctievajú, dostanú večnú česť a požehnaný stav.

Chlapec je vybavený nádherne panašovaným plášťom, mečom, toulcom, šípmi a trofejami vlajok. V určitých obdobiach je posadnutý démonom, o ktorom sa hovorí, že je zasvätený. Potom, čo vykĺzol zo svojho domu, blúdi dosť po vedľajších cestách. Z vlastnej radosti zabije každého, s kým sa stretne, a nevznikne odpor. Vo svojom rodnom jazyku ho volajú „Buth“, čo znamená „exekútor“. Otcovia ho nakreslili presne tak, ako ho videli, keď tam boli. Obrázok XIV ho ukazuje.
Tartárie, XIV exekútor
Do vnútrozemia z rozsiahleho kráľovstva Tanguth patria ďalšie vnútrozemské kráľovstvá. Prvým z nich je Barantola, tiež nazývaný Lassa podľa názvu hlavného mesta. Má svojho kráľa a podieľa sa na ohavných chybách pohanov. Uctieva rôzne obrazy božstiev. Medzi týmito idolmi je hlavné to, čo nazývajú Menipe. Týči sa do veľkej výšky a má deväťnásobné rozdelenie hláv v tvare kužeľa. Neskôr v časti týkajúcej sa mnohohlavých idolov Číňanov budeme o tomto bohovi hovoriť úplnejšie.

Hlúpi ľudia sa klaňajú pred touto modlou. neobvyklé gestá a vystúpenia a opakujúc svoje obrady:

„0 Manipe mi hum, 0 Manipe mi hum“, to znamená „Manipe, zachráň nás!“ Ľudia dokonca ponúkajú rôzne jedlá na upokojenie božstva a podobné podobné ohavné príklady modlárstva. Naši otcovia, aby ilustrovali slepú hlúposť týchto národov hodnú škoda náreku, nakreslili modlu v podobe, v akej ju videli.

 Menipe
Obrázok XVll zobrazuje modlu v podobe, v akej ju videli. Avšak poslali mi ju aj vo forma uvedená na obrázku XXI. Ďalší príklad falošného božstva možno vidieť v Barantole. Pretože sa zdá, že to takmer prevyšuje ľudskú dôveryhodnosť, treba to vysvetliť s osobitnou starostlivosťou. Zatiaľ čo v Barantole zostali celé dva mesiace, aby čakali na karavan, pozorovali veľa vecí o zvykoch a inštitúciách tohto národa, niektoré sú smiešne a niektoré dokonca odporné.

V tomto národe sú dvaja králi, z ktorých prvý má na starosti správne spravovanie vecí kráľovstva a Deva. Obrázok VI zobrazuje jeho obrázok. Druhý kráľ je vyňatý zo starostí so všetkými cudzími záležitosťami a užíva si voľný čas v tajných samotách svojho paláca. Ako božstvo ho uctievajú nielen domorodci, ale aj všetci poddaní tartárski králi, ktorí k nemu podnikajú dobrovoľnú púť. Zbožňujú ho ako pravého a živého Boha.
tartárski králi
Dokonca ho nazývajú Večným a Nebeským Otcom a uctievajú ho mnohými darmi, ktoré mu zvyknú dávať. Sedí v tmavej uzavretej miestnosti svojho paláca, ako ukazuje obrázok XIX, zdobený zlatom a striebrom, osvetlený mnohými horiacimi lampami. Sedí na vyvýšenom mieste na vankúši, pod ktorým stojí drahé omáce zvieratá sú obsypané.

Pred ním návštevníci padnú na zem a položia hlavu na zem. Bozkávajú mu nohy s neuveriteľnou úctou, akoby bol pápežom.

Takto sa aj nádherne ukazuje klamstvo a zlý duch, pretože úcta iba vďaka Kristovmu zástupcovi na zemi, rímskemu pápežovi, sa prenáša na pohanské uctievanie divokých národov, ako všetky ostatné tajomstvá kresťanstva. Diabol to robí svojou prirodzenou zlovoľnosťou. Preto tak, ako kresťania nazývajú rímskeho veľkňaza otcom otcov, tak barbari nazývajú toto úbohé božstvo Veľkým lámom, teda veľkňazom. Hovoria mu tiež Láma Lamas, teda kňazský kňaz. 5th Dalai Lama (Ngawang Lobsang Gyatso)

Keďže z neho, akoby z prameňa, plynie celá podstata ich viery, lepšie povedané ich pohanská mánia, nazývajú tú istú osobu Večným Otcom. Lámovia alebo ministri, ktorí na neho ako jediní neustále čakajú, aby slúžili jeho potrebám s najväčšou starostlivosťou a úzkosťou – títo lámovia vysvetľujú zázraky vyňaté z jeho úst jednoduchším návštevníkom s úžasnou zámienkou predstieraného božstva.

Kráľovstvo Necbal – Nepál na obrázku. V roku 1661 odcestovali jezuitskí otcovia Johann Grueber a Albert d’Orville z Tibetu do Indie cez Nepál. Vo svojej správe uviedli, že prešli cez „Cuthi“, prvé mesto v kráľovstve „Necbal“ (Nepál).

Nekbal
Aby sa nezdalo, že stratí nesmrteľnosť, po jeho smrti lámovia po celom kráľovstve hľadajú v každom ohľade človeka podobného mu. Keď sa taký nájde, na tróne ho nahradí. Týmto spôsobom presviedčajú celé kráľovstvo, nevedomé o tomto podvode a podvode, o večnom prežití Večného Otca, ktorý bol už v tomto storočí sedemkrát oživený z pekla.

Presvedčujú mysle divochov zaslepených touto diablom inšpirovanou ilúziou tak silno, že nevznikajú pochybnosti o ich viere dodávané s takou úctou všetkým, že sa tento muž považuje za blahoslaveného, a môžu o neho získať niektoré z výlučkov alebo moču Veľkého Lámu.

Ľudia tieto veci získavajú prostredníctvom láskavosti lámov, ktorých zvyknú podplácať veľmi veľkými a nákladnými darmi. Toto sa nezaobíde bez veľkého zisku pre lámov.

Nosia výkaly okolo krku a miešajú moč s jedlom – aká ohavná špina!

Pri takomto útoku na každú fyzickú slabosť si celkom hlúpo myslia, že zostanú úplne zdraví a v bezpečí pred útokmi bláznov so zlým zdravím!

Sibyla: Bohužiaľ, Gog a Magog a ľudia tohto typu! Marson a Angon! Koľko zla ti osud prinesie!

Otcovia to počuli od obyvateľov mesta Barantola s veľkým zármutkom pre slepotu týchto národov. Nemali dovolené vidieť Veľkého Lámu, pretože im to zakazovalo ich povolanie kresťanského náboženstva a žiadneho človeka nebolo možné prijať, pokiaľ neboli vykonané predbežné pohanské rituály vlastné Veľkému Lámovi.

Opatrne však nakreslili jeho portrét, ktorý je umiestnený vo vestibule kráľovského paláca, pretože k tomuto falošnému, maľovanému zobrazeniu, nie menej ako k žijúcemu lámovi, sa obvyklé rituály uskutočňujú so zapálenými lampami.
mesta Barantola, kde sídli Veľký láma
Nakreslili ho presne do šiat znázornených na obrázku XIX. Otcovia si tiež mysleli, že by mali obsahovať výhľad na citadelu zvanú Bietala, na hranici mesta Barantola, kde sídli Veľký láma. Pozri obrázok XVIII. Jeho autorita vo všetkej Tartarii je taká veľká, že žiadny kráľ nie je ustanovený nad ničím, kým nevysiela delegátov s neoceniteľnými darmi a neprosí o blahorečenie Veľkého Lámu pre šťastnú veštbu jeho vlády.

Na rovnakom mieste sme ukázali, že celé toto poverčivé uctievanie Veľkého Lámu pochádza od slávneho Prestra Johna, o ktorom sme v tej istej pasáži preukázali, že vládol v tomto kráľovstve Tanguth. Otcovia videli na Barantole aj ženy zo susedného kráľovstva Coin.
ženy boli nápadné svojou noblesou

Bola tam stará žena a mladá. Sú znázornené na obrázkoch XV a XVI. Tieto ženy boli nápadné svojou noblesou. Vlasy si dali do drdolov a zakrútili ich dozadu.
Tieto ženy boli nápadné svojou noblesou
Na čele mali červenú stuhu zdobenú perlami. Na ich hlavách bola strieborná koruna zdobená tyrkysovou a koralovou farbou a vyrobená v tvare škatule. Pozri obrázok XXIII. Otcovia odišli z Lhasy alebo Barantoly a o mesiac sa dostali do kráľovstva Necbal – Nepál. Prešli cez vysokú horu, ktorú Langur popísal skôr v knihe. Na tomto mieste nezistili nič, čo by obživovalo život, okrem viery v Krista, pretože alt je zahalený v pohanskej tme. Mestá tohto kráľovstva sú Cuthi a Nesti.

Je zvykom tohto kmeňa, keď sa pije pre ženy, pre ostatných mužov alebo ženy trikrát vyliať čaj alebo víno pre prvú ženu. Počas pitia pripevnia na okraj pohára tri kúsky masla. Neskôr si toto maslo zafixujú na čelo.

Majú tu ďalší zvyk, hrôzostrašný vo svojom barbarstve. Keď sú chorí blízko smrti a neexistuje nádej na ich zotavenie, vyhodia ich z domu do poľných priekop plných mŕtvol.
Tam, vystavení všetkým prírodným zraneniam, zomierajú bez akejkoľvek oddanosti alebo náreku.

Po smrti sú tieto ponechané aby ich zožrali dravé vtáky, vlci, nedovolili by im to psy a iné tvory. Tiež kráľovstvá sú také škaredé, že sa zdajú byť povolením, aby sa Kristov zákon podobal skôr diablom ako ľuďom. Z náboženských dôvodov sa nikdy neumývajú, iba totálne zatuchnutým ricínovým olejom.

Ak vydýchneme neprípustný zápach, môžme ich nazvať podguráženými vlkmi a nie ľuďmi.


Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.


Do not believe *anything* until the Kremlin denies it™