Oživenie čínskej ekonomiky pre rok 2023 ochabuje. Prognóza nie je dobrá, lebo vládne Trilaterárna komisia a nie komunista Xi. Stačí si všimnúť, že do Číny pricestoval Bill Gates a daroval BRICS číňanom 50 miliónov dolárov len tak mirnix dirnix, a nie Juany 🙂

Zároveň dohoda medzi Iránom, Saudmi a Číňanmi bola podpísaná na “pôde” trilaterárnej komisie. Trilaterálna komisia nazýva rok 2023 „rokom prvého“ nového svetového poriadku.

Oživenie čínskej ekonomiky ochabuje. Prognóza nie je dobrá

Keď čínska vláda na konci roka 2022 náhle opustila svoju politiku nulovej covidy, všeobecne sa očakávalo rýchle oživenie ekonomiky. Po takmer troch rokoch reštrikcií sa očakávalo, že druhá najväčšia ekonomika sveta zažije silný návrat.

Opätovné otvorenie Číny však bolo skôr nevýrazné namiesto očakávaného prudkého nárastu. Rôzne ekonomické ukazovatele, vrátane maloobchodných tržieb a investícií, nerástli tak rýchlo, ako sa očakávalo. Niektorí analytici teraz špekulujú, že ekonomika v druhom štvrťroku vôbec nerástla. Takýmto tempom sa sotva podarí splniť vládny skromný cieľ 5 % rastu HDP v roku 2023.

K pesimistickým vyhliadkam čínskych ekonomických vyhliadok prispieva viacero faktorov. Patria sem americké kontroly exportu pokročilých polovodičov, opatrných zahraničných investorov a zásah prezidenta Si Ťin-pchinga proti veľkým technologickým spoločnostiam. Hlavným vinníkom nedávnej ekonomickej slabosti je však sektor nehnuteľností, ktorý bol predtým významným zdrojom rastu celej ekonomiky.

Spočiatku sa aktivita spomalila, keď sa vláda snažila udržať na uzde silne zadlžených developerov a v poslednom čase k spomaleniu ešte prispeli slabé tržby. Napríklad investície do nehnuteľností klesli medzi januárom a májom o 7,2 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Teraz existuje riziko, že pokles trhu s nehnuteľnosťami sa môže stať pretrvávajúcim problémom.

Pokles majetkového boomu mal na ekonomiku viacero nepriaznivých dopadov. Stiahol to výstavbu a súvisiace služby spojené s výstavbou a predajom bývania. Navyše, keď sa majitelia domov obávajú o svoje najcennejšie aktívum, je menej pravdepodobné, že budú míňať peniaze, čo pravdepodobne znížilo spotrebu. Mnoho podnikov v Číne používa majetok ako kolaterál na pôžičky, čo má za následok ochladzovanie súkromných investícií.

Realitné bubliny sa len zriedka končia dobre, čo dokazuje globálna finančná kríza, ktorú vyvolal krach nehnuteľností v Spojených štátoch. Najrelevantnejším porovnaním pre Čínu je však dnes Japonsko v 80. rokoch. Napriek tomu, že Japonsko je dnes oveľa bohatšie ako Čína, ekonomický rast Japonska, podobne ako čínsky v poslednom desaťročí a pol, bol poháňaný investičným boomom, z ktorého veľká časť prúdila na trh s nehnuteľnosťami.

Keď v roku 1989 praskla bublina cien aktív v Japonsku, hospodársky rast sa dramaticky spomalil. Firmy a domácnosti zaťažené dlhom sa zamerali skôr na splácanie záväzkov ako na míňanie za tovary a služby. V kombinácii so zmenšujúcou sa pracovnou silou to viedlo k tomu, že rast HDP Japonska zaostával za rastom iných rozvinutých krajín.

Časťou problému bola pomalá reakcia zo strany politikov. Trvalo až do roku 1999, kým Bank of Japan znížila svoju referenčnú sadzbu na nulu a vláda nasmerovala stimuly skôr na investície ako na spotrebu. V dôsledku toho sa krach zmenil na desaťročia stagnácie.

Nanešťastie sa zdá, že Čína je pripravená zopakovať rovnakú chybu. Vláda naďalej uprednostňuje smerovanie stimulov smerom k investíciám pred poskytovaním priamej pomoci. Aj keď centrálna banka sadzby znižuje, zníženia sú minimálne. Čína môže tiež čeliť náročnejšej situácii ako Japonsko. Zatiaľ čo dôraz čínskych lídrov na „spoločnú prosperitu“ vyvolal nádeje na spravodlivejšie rozdelenie príjmov, ktoré by mohlo podporiť spotrebu, podiel výdavkov domácností na HDP zostáva na úrovni 38 %, čo je výrazne pod celosvetovým priemerom 55 %. Navyše sa za posledných šesť rokov nezvýšila.

Aj keby Čína chcela podporiť rast založený na spotrebe, čelila by pri tom výzvam. Mnohé z vládnych hospodárskych politík stále uprednostňujú export a investície a zároveň potláčajú spotrebu. Dosiahnutie udržateľného rastu výdavkov domácností, napríklad prostredníctvom rozvoja robustných záchranných sietí, by si vyžadovalo roky úsilia. Pochmúrnosť vyplývajúca z poklesu trhu s nehnuteľnosťami by preto mohla pretrvávať nielen po zvyšok roka, ale aj ďaleko do budúcnosti.

Ruský BRICS číňan rád 50 miliónov dolárov od Gatesa 🙂 O tom je úplne zbytočný BRICS. Všetko ide podľa plánu Anunnaki Elohim pre rok 2025!