Päťsto rokov od pádu aztéckeho Tenochtitlánu v roku 1521. Dátum bol označený toto leto v Mexico City ako moderné stelesnenie mesta s audio-vizuálne podívanou v hlavnej mestskej námestí sa Zócalo. Pád Tenochtitlánu a veselica. Miesto sa zhoduje s miestom Templo Mayor, hlavným chrámom mexického ľudu. Chrám, dejisko veľkého krviprelievania počas španielskeho dobývania, Európania následne zrovnali so zemou, aby uvoľnili miesto pre dnešnú katedrálu. Klasické kresťanské vraždenie pod taktovkou hesla “Zabite ich všetkých, Boh si svojich nájde”.
Pád aztéckeho Tenochtitlánu
S mečom a kiahňami do vnútra mexického, ale aj juhoamerického pralesa, kresťanmi katolíkmi Jezuitov Vatikánu iba v honbe za zlatom!
Počas augusta a septembra 2021 show „Memoria Luminosa“ dočasne vzkriesila Templo Mayor s replikou s tretinovou veľkosťou tvoriacou 3D plátno, na ktoré možno premietať scény z minulosti mesta. Popri výročí pádu Tenochtitlánu bol tento rok aj dvojstým výročím mexickej nezávislosti, pričom sa obnovená pozornosť zamerala na dedičstvo španielskej éry dedičstvo, ktoré zostáva sporné v Mexiku aj mimo neho.
Pri príležitosti 200. výročia pápež František hovoril o úlohe katolíckej cirkvi vo „veľmi bolestivých omyloch spáchaných v minulosti“, pričom umocnil svoje predchádzajúce komentáre o účinkoch kolonializmu na domorodé obyvateľstvo v Strednej a Južnej Amerike. V ostrom kontraste niektorí pravicoví politici v Španielsku využili výročie dobytia Mexika na to, aby hovorili o španielskom „dare civilizácie“ Amerike
Medzitým v Mexiku opäť prilákala pozornosť úloha niektorých mezoamerických národov pri víťazstve Španielska nad Aztékmi. Na strane Cortésa a jeho 500 vojakov zohrali Tlaxcalania a iní dôležitú úlohu pri porážke Aztéckej ríše a následne dosiahli privilegované postavenie v rámci španielskeho režimu. S nárastom nacionalistických nálad po mexickej nezávislosti sa však činy Tlaxcalanov a iných začali považovať za zradné.
Tohtoročné výročia podnietili prehodnotenie motivácie týchto mezoamerických národov a tvrdili, že Tlaxcalania sa snažili o účelné spojenectvo so Španielmi, aby sa oslobodili spod aztéckej imperiálnej kontroly, ale v konečnom dôsledku pracovali na veľmi odlišných a nesúladných cieľoch, než aké mali dobyvatelia.
Mexické zrkadlá
Španielske dobytie Ameriky bolo v nemalej miere poháňané hľadaním striebra a zlata a obrovské množstvo bohatstva sa následne odčerpalo z Nového sveta do Starého. Okrem materiálov s vlastnou hodnotou však Európania hľadali aj predmety, ktoré sa považujú za prestížne, exotické alebo fascinujúce.
Medzi týmito predmetmi boli obsidiánové zrkadlá z Mezoameriky, ktoré sa dostali do vlastníctva aristokratov a starožitníkov v celej Európe. Jedna takáto zbierka zrkadiel, ktorá sa teraz nachádza v Britskom múzeu, vrátane jedného dlho spojeného s Johnom Dee (1527 – 1608/9) – starožitníkom, astronómom a poradcom kráľovnej Alžbety. Aj keď sa dlho verilo, že zrkadlá pochádzajú z Mezoameriky, autori tu po prvýkrát dokázali potvrdiť mexický pôvod, pridali novú kapitolu do biografií týchto predmetov a opäť ukázali hodnotu nových výskumov múzejných zbierok.
Zrkadlá, ktoré boli predtým vyrobené z lešteného nefritu alebo pyritu, boli často zobrazované v klasickej mayskej ikonografii na miestach, ako je Teotihuacan. Ale boli to Toltékovia a Aztékovia, ktorí spojili pôvab obsidiánu so symbolikou zrkadla, aby okolo týchto predmetov vyvinuli komplexnú kozmológiu, ktorá im dáva božskú a časnú moc. Najmä obsidiánové zrkadlá sa používali na veštenie, hľadanie správ od bohov alebo vízie budúcnosti.
Takéto debaty a prehodnocovania poukazujú na pokračujúci odkaz španielskeho dobývania v súčasnosti a zároveň nám pripomínajú dlhú históriu predhispánskeho imperializmu v Amerike, ako sú expanzívne politické štáty Wari a Inkov.
Pokiaľ ide o severné Andy máme vykopávky v lokalite Huaca del Loro v regióne Nasca na južnom pobreží Peru. Autori tvrdia, že prítomnosť výraznej architektúry a artefaktov identifikuje toto miesto ako ranú kolóniu Wari. Vedci už dlho diskutujú o povahe vzťahov medzi Wari a ich susedmi. Autori tu charakterizujú Wari ako „impérium prvej generácie“, ktoré pracuje bez plánu na rozvoj stratégií ideologickej kontroly a ekonomického vykorisťovania iných andských populácií.
Príchod Španielov a zákaz homosexuality. Akonáhle prišli Španieli v 16. storočí, boli užasnutí sexuálnymi praktikami domorodcov. Vicekráľ Francisco de Toledo a kňazi boli zdesení, keď zistili, že homosexualita je akceptovaná dávno v pred kolumbovskom období. Toledo objednal pre domorodcov evanjelium 🙂
Výsledky tohto evanjelia vidíme v dnešnom Vatikáne a v škandáloch zneužívanie malých detí po celom svete práve Vatikánskym klérom. Práve tými čo chlieb kážu, ale skysnuté omšové víno pijú. Nazdravie a negrajte od ejakulátu vašej Gay švajčiarskej gardy!!
Erotické keramika z Larco múzea v Lime
To mám len dokazuje, že LGBT nevymyslel šoroš a čo ja viem kto! LGBT vidíme aj Pompejách a o demokratickom Grécku a Sparte nehovoriac!
Počas 800 rokov vytvorili pred kolumbovské centrálne andské kultúry, najmä Moche, najmenej desaťtisíce keramiky. Na niekoľkých takýchto keramikách sú kostry nepopierateľne zapojené do homosexuality; štyri zobrazujú análny styk gayov, jeden zobrazuje prenikanie lesbičiek do klitorisu.
Mnoho ďalších zobrazuje partnerov, kde je aspoň jeden člen neurčitého pohlavia, ako napríklad orálna keramika zobrazená vyššie, kde nie sú viditeľné genitálie osoby na kolenách. Takéto diela, možno kvôli heterosexistickej zaujatosti, boli často interpretované ako zobrazujúce heterosexuálny pár.
Španielskemu conquistadorovi Pizarrovi a jeho mužom v ich podniku výrazne pomohla invázia, keď sa ríša Inkov nachádzala uprostred vojny o nástupníctvo medzi princami Huáscarom a Atahualpou. Zdá sa, že Atahualpa strávil viac času s Huayna Capac počas rokov, keď bol na severe s armádou dobývajúcou Ekvádor. Atahualpa tak mal bližšie k armáde a jej popredným generálom a mal s nimi lepšie vzťahy. Huayna Capac a jeho najstarší syn a určený dedič Ninan Cuyochic v roku 1528 náhle zomreli na pravdepodobne pravé kiahne.
Jedinou najväčšou príčinou decimácie pôvodného obyvateľstva boli infekčné choroby Starého sveta, prenášané kolonistami a dobyvateľmi. Keďže to boli pre domorodcov noví, nemali získanú imunitu a trpeli veľmi vysokou úmrtnosťou. Viac zomrelo na choroby ako v akejkoľvek armáde alebo ozbrojenom konflikte. Keďže Inkovia nemali takú silnú tradíciu písania ako Aztékovia alebo Mayovia, je pre historikov ťažké odhadnúť pokles populácie alebo akékoľvek udalosti po dobytí.
Keďže podľa Fomenka Kolumbus bol Rus, tak práve Rusi doniesli do Ameriky všetky choroby Starého sveta!! Teraz Rus breše, že vraj Západ je zlý, ale Amerika leží na východ od červených Dzeržinkého kiahní Putina a spol. Ruské fotoaparáty FED, boli pomenované po tomto masovom vrahovi, červeného teroru.
Niekedy sa však o tom diskutuje a medzi učencami je to rovnako sporné. že Inkovia sa týmito chorobami nakazili niekoľko rokov predtým, ako sa v regióne objavili Španieli, keďže ich do ich ríše možno zaniesli obchodníci a cestovatelia. Prepuknutie, tvrdilo sa že ide o hemoragické kiahne, dosiahlo Andy v roku 1524. Zatiaľ čo čísla nie sú k dispozícii, španielske záznamy naznačujú, že obyvateľstvo bolo tak zdevastované chorobami, že len ťažko odolali cudzím silám.
Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.