Sviatosť pokánia, Abrahám a Mojžiš sú príbehy o tom ako sa menia ľudia, keď im vraj hrozí smrť a podľa Biblie samozrejme iba peklo, lebo Boh hriechy neodpúšťa. Zo života našej online farnosti, Sviatosť pokánia. Pokánie na smrteľnej posteli. Čítajte s porozumením, aby ste v závere zistili, kto to vlastne umieral a ako pekne žil. Sedemdesiatpäťročný starec ležal a umieral. Na celý život zneužil náboženstvo a ponoril svoju dušu do každého súčasného zločinu.

Sviatosť pokánia, Na Stráž!

Okradol sirotu a vyplienil vdovu; z tvrdých rúk poctivej driny vyrval odmenu za prácu; prehral pri hracom stole bohatstvo, ktorým mal obdarovať kostoly a nedeľné školy; premárnil v búrlivom žití podstatu svojho dedičstva a nechal svoju ženu a deti bez chleba.

Opojná miska bola jeho bohom jeho brucho pohltilo celú jeho pozornosť. V telesných rozkošiach trávil svoje dni a noci a bez hanby a bez výčitiek slúžil šialeným túžbam svojho srdca. Bol to zlé, zlé vajce! A teraz sa tento zatvrdlý zločinec mal stretnúť so svojím Stvoriteľom!

Jeho dych sa slabo a váhavo zachvel na jeho bledých perách. Slabo sa chvel pulz v jeho sploštených žilách! Manželku, deti, svokru, priateľov, ktorí sa mali láskyplne vznášať nad jeho gaučom, rozveseliť jeho posledné chvíle a podávať mu lieky, smútkom zabil, alebo široko zahnal; a teraz umieral sám pri nedostatočnom svetle lojovej sviece, opustený nebom i zemou.

Nie, nie v nebi.

Zrazu sa potichu otvorili dvere a vošiel dobrý služobník, ktorého zbožným radám sa trpiaci úbohý v zdraví tak často vysmieval. Boží muž slávnostne postupoval s Bibliou v ruke. Dlho a ticho stál nepokrytý v prítomnosti smrti.

Potom s chladnou a pôsobivou dôstojnosťou poznamenal: “Úbohý starý hriešnik!”

Starý Jonas Lashworthy zdvihol zrak. Posadil sa. Hlas toho svätého muža dal silu do jeho zostarnutých údov a on vstal.

Bol vyhradený pre lepší osud, než aby zomrel ako zanedbaný pes:

pána Lashworthyho obesili za to, že vymyslel kazateľa evanjelia s čižmou. Tento dojemný príbeh má morálku.

Teraz ideme trochu chytať psíka 🙂

Pojem Boha alebo jedného Boha posilnil Mojžiš; boh, ktorého vraj stretol v kríkoch! Ten istý Boh s ktorým sa rozprával na hore Sinaj, kde dostal 10 prikázaní!


Len pre informáciu, Mojžiš nikdy nebol na hore Sinaj, bol to obyčajný neškodný pastier, ale všetky jeho činy vykonala jeho sestra Miriam. Ale keďže ona bola tou zlou ženou, Evou, čo zachrúmala zo Stromu Poznania, aby zmúdreli poznaním, tak to cirkev nemôže dopustiť, ergo napríklad ujčok Kemr: Hon na čarodejnice!!


Okrem toho, Mojžiš nepotreboval ísť až na vrchol hory, aby dostal svoje prikázania. Boli mu k dispozícii už v Egypte, zatiaľ čo on slúžil ako hlavný radca a vojenský veliteľ faraóna. 10 prikázaní bolo v skutočnosti 613 prikázaní. Takmer 80% týchto hebrejských prikázaní bolo prevzatých z egyptských písiem a knihy mŕtvych!!

Asi pred 60 rokmi našli nemeckí a francúzski archeológovia slávne „Nápisy na budove Byblos“, ktoré konkrétne obsahovali meno Jahveho ako Yaw a Ya-weh

storočia predtým, ako Mojžiš oznámil svojmu ľudu meno ich hebrejského Boha

Po prvé, Abrahám a Mojžiš zúfalo chceli vytvoriť identitu pre svoj ľud. V staroveku bol národ zvyčajne spájaný so svojimi božstvami. Ak bol ich boh silný a všemocný, potom sa stali mocným a právoplatným národom.

Ak však máte zlého, slabého boha, skončíte so zlým, slabým národom.

Po druhé, raní Izraeliti sa obávali rozšírenia fénických kultov. Boli priamou hrozbou pre Jahveho, svojho vlastného boha. Izraelskí proroci viedli hysterické vojny proti bohom Týru, Sidonu, Byblosu, Arwadu, Ugaritu a Amritu.

V dôsledku toho museli zavraždiť charakter všetkých ostatných bohov a vykresliť Jahveho ako jediného, ​​najmocnejšieho a najspravodlivejšieho boha zo všetkých.

Preto to, čo ste čítali v Biblii o hriechu, hneve, žiarlivosti, nerestiach Anunnaki, napísali zákonníci, ktorí museli brániť svoje vlastné záujmy, autoritu, hrdosť svojho národa a postavenie, dôležitosť, legitímnosť ich boha a predovšetkým ospravedlniť dôvody pre dobytie pozemkov svojich susedov a budovanie svojich nových miest na územiach odňatých ich legitímnym vlastníkom.

Áno, Biblia je najfarebnejšia propagandistická literatúra na svete 🙂


Ten prvý príbeh je majster hororu Ambose Bierce a ten druhý o Mojžišovi, Maximillien De Lafayette.

Veď ten Mojžiš mal rohy …. a nemal plynovú masku 🙂

Mojžiš mal rohy


Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.


Do not believe *anything* until the Kremlin denies it™