Polárna hodvábna cesta, alebo ako Čína obsadila Arktídu. Rastúce náklady ruskej vojny proti Ukrajine a západné sankcie uvalené koncom februára 2023 na Atomflot, ruskú spoločnosť, ktorá vyrába ľadoborce pre Moskvu, prinútili Kremeľ zrušiť plány na vybudovanie dvoch z troch masívnych ľadoborcov s jadrovým pohonom schopných preraziť hrubý ľad.

Polárna hodvábna cesta, alebo ako Čína obsadila Arktídu

Kremeľ oznámil, že stavba týchto troch plavidiel bude dokončená v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov. Namiesto toho Moskva teraz tvrdí, že postaví sedem menších ľadoborcov, ktoré sa dajú použiť iba v tých severných prístavoch bližšie k ruskému pobrežiu, kde je ľad tenší, ale nie ďalej na sever.

Toto rozhodnutie predstavuje nielen vážny ústup od Putinových rozsiahlych plánov v Arktíde, ale tiež otvára cestu pre Čínu, aby sa stala dominantným hráčom v regióne oveľa skôr. Peking pokračuje vo výstavbe podobných masívnych ľadoborcov s jadrovým pohonom a dal jasne najavo, že chce prevádzkovať to, čo niektorí nazývajú “polárna hodvábna cesta”, oveľa ďalej na sever, ako je súčasná trasa ruskej trasy cez Severné more – stratégia, ktorú sledoval posledných päť rokov.

V posledných mesiacoch sa väčšina komentárov týkajúcich sa Arktídy v Moskve a na Západe zamerala na konkurenciu medzi Ruskom a Spojenými štátmi, pričom úlohe Číny venovala len minimálnu pozornosť a ignorovala možnosť, že to, čo robí Západ a Moskva, môže Pekingu oveľa skôr otvoriť cestu k tomu, aby odstrčil obe strany v regióne nabok. Ruské médiá naďalej tvrdia, že Čína bude s Ruskom dlhodobo spolupracovať, a to jednak preto, že potrebuje ruské jadrové palivo pre takéto lode, ako aj pre prístup k prírodným zdrojom pozdĺž ruského arktického pobrežia.

V Moskve už zvonia poplašné zvony a čoskoro sa môžu ozývať aj v západných hlavných mestách. 26. februára Jurij Golub, komentátor tlačovej agentúry Regnum, nazval svoju diskusiu o vývoji v Arktíde “Polárna hodvábna cesta”: Čína obsadila Arktídu. Tento názov, ktorý naznačuje, že Čína už dosiahla svoje ciele, len mierne preháňa obavy vyjadrené v článk. Golub predpokladá, že Moskva tým, že sa zamerala na výzvy Spojených štátov a Západu v Arktíde, zanedbala pozornosť vzostupu Číny a spôsobu, akým môže Peking teraz využiť ruské škrty na transformáciu geopolitickej situácie v Arktíde.

A niektoré z týchto opatrení môžu predstavovať priamu hrozbu pre ruské národné záujmy. Niektorí v Rusku sa snažili obmedziť rast Číny v tomto sektore obmedzením transferov technológií v prípade nejadrových ľadoborcov, ale vláda na to nenadviazala obmedzeniami transferov zahŕňajúcich ľadoborce s jadrovým pohonom. To pravdepodobne odráža túžbu Moskvy nedráždiť svojho partnera Peking, najmä keď sa vojna na Ukrajine ťahá. Ak však bude takýto prístup pokračovať, tvrdí Golub, existuje reálne nebezpečenstvo, že Čína bude schopná ukradnúť pochod na Rusko, ironicky s pomocou Moskvy.

Čo je obzvlášť znepokojujúce, pokračuje komentátor Regnum, je to, že Čína má obrovské kapacity na stavbu lodí s mnohými lodenicami. V súčasnosti má Rusko len jeden, ktorý je schopný stavať veľké ľadoborce.

Okrem toho sa Čína zaviazala vyrábať čoraz väčšie ľadoborce vrátane jedného, ktorý bude vážiť 38 000 ton, čo je o 5 000 ton viac ako najväčší v Rusku. Ak by sa Moskva snažila napraviť túto situáciu, bola by to jedna vec; ale nie je to tak, tvrdia ruskí experti, a v dôsledku toho je Čína pripravená napredovať, zatiaľ čo Rusko zníži.

Golub cituje slová Borisa Martsinkeviča, redaktora ruského online časopisu Geo-Energy, ktorý sleduje otázky Severnej morskej cesty, ktorý hovorí, že ak Moskva a Peking dosiahnu dohodu o tom, ako rozdeliť sever, Čína bude užitočným spojencom; ale ak nemôžu alebo nebudú, Čína sa stane čoraz vážnejším konkurentom (Regnum, 26. februára). Tvrdí, že to druhé je pravdepodobnejší výsledok: Rusko nerozvíja svoje kapacity na stavbu lodí – v skutočnosti znižuje – zatiaľ čo Čína buduje svoje kapacity rýchlym tempom.

V dôsledku toho sa v tomto sektore, ako aj v iných, môže Rusko ocitnúť závislé od Číny, a nie naopak. V súčasnosti, pokračuje Martsinkevich, má Rusko iba jedno prístavisko, kde je možné postaviť superveľké ľadoborce s jadrovým pohonom – na Ďalekom východe. A hoci Putin sľúbil, že v Petrohrade otvorí nový, v tomto smere sa nedosiahol žiadny pokrok, ani nebol stanovený harmonogram jeho rozvoja.

Odborník na dopravu hovorí, že Moskva stále dúfa, že má bič a dokáže ovládnuť Čínu tým, že kontroluje, koľko vysoko obohateného uránu predá do Pekingu. (Ako poznamenáva, ľadoborce potrebujú viac obohateného uránu ako iné jadrové projekty, pretože lode sa musia zastaviť a nepretržite štartovať, čo je vzor, ktorý obzvlášť zaťažuje ich elektrárne.)

Tento ruský predpoklad je však stále menej opodstatnený, dodáva Martsinkevich, pretože Číňania opakovane ukázali, že môžu technologicky dosiahnuť väčší pokrok, ako majú úradníci v Moskve sklon veriť. Ak Rusko stratí túto páku a ak západné sankcie prinútia Kremeľ oddialiť alebo zrušiť plánovanú výstavbu čo i len toho super veľkého jadrového ľadoborca, Čína by sa mohla rýchlo stať dominantnou mocnosťou v Arktíde.

Peking by v tom využil kombináciu troch faktorov: západné sankcie, ktoré obmedzujú ruskú výstavbu; pokračujúce rozširovanie čínskeho lodiarstva; a zmeny životného prostredia, ktoré tlačia icepack ďalej na sever.

V takom prípade sa rozhodnutie Moskvy zrušiť plány na ďalšie dva superveľké ľadoborce s jadrovým pohonom môže stať hlavným zlomom v arktickej geopolitike, na ktorý budú musieť Moskva aj Západ reagovať oveľa skôr, ako si väčšina myslela, že je to možné.

---

NATO si môme strgnúť červeným vínom aj ked máme radi pivo: Red Wine Zeni Amarone della Valpolicella Barriques 2015

---

Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi