Povedie nedávny bankový chaos k ekonomickému krachu? Pred niekoľkými týždňami boli analytici presvedčení, že globálna ekonomika napreduje. Teraz sa obávajú hlbokej recesie spôsobenej následkom kolapsu Silicon Valley Bank ( svb ) a záchrany Credit Suisse. „Od žiadneho pristátia k tvrdému pristátiu“, ako napísal Torsten Slok, ekonóm spoločnosti Apollo Global Management, správca aktív. Analytici z JPMorgan Chase – dúfajme, že lepší v ekonómii ako v metaforách – tvrdia, že „mäkké pristátie teraz vyzerá nepravdepodobne, s lietadlom na chvoste (nedostatok dôvery trhu) a motormi sa chystajú vypnúť (bankové pôžičky)“.
Povedie nedávny bankový chaos k ekonomickému krachu?
Dôkazy z obdobia pred nedávnym bankovým chaosom naznačovali, že globálny hdp sa zvyšoval ročným tempom približne 3 %. V bohatých krajinách horeli pracovné trhy. Zatiaľ je málo dôkazov o posune v údajoch „v reálnom čase“ smerom k pomalšiemu rastu. „Ukazovateľ aktuálnej aktivity“ vytvorený bankou Goldman Sachs, odvodený z rôznych vysokofrekvenčných meraní, vyzerá stabilne. Indexy nákupných manažérov zaznamenali v marci mierne zlepšenie. Týždenné miery hdp produkované oecd, klubom bohatých krajín, sa držia. UBS , iná banka, sleduje globálny gdprast cien podľa finančných trhov (napríklad v cenách ropy a cyklických akcií). To v súčasnosti naznačuje rast o 3,4 % oproti 3,7 % pred kolapsom svb.
Ešte je skoro. Bolesť môže byť na ceste. A ako svojou metaforou ilustrovali analytici JPMorgan, ekonómovia majú dve starosti. Prvým je neistota. Ak sa ľudia obávajú bankovej krízy a sprievodných ekonomických bolestí, môžu znížiť spotrebu a investície. Druhý sa týka úveru. Finančné inštitúcie môžu v obave zo strát stiahnuť pôžičky a pripraviť firmy o toľko potrebný kapitál. Našťastie však existuje dôvod domnievať sa, že nedávne bankové otrasy budú mať menší vplyv, ako sa mnohí obávajú.
Najprv vezmite neistotu. Výskum publikovaný imf v roku 2013 zistil, že skoky v neistote – ktoré boli spôsobené vecami ako americká invázia do Iraku a kolaps bánk – môžu znížiť ročný rast hdp až o 0,5 percentuálneho bodu, najmä preto, že firmy odkladajú investície. Ak by sa takýto zásah uskutočnil, globálny rast by klesol z 3 % na možno 2,5 %.
Ak však nepokoje nepokračujú, je nepravdepodobné, že by dopad bol taký významný – pretože krach banky urobil na ľudí prekvapivo malý dojem. Prieskum Ipsosu, prieskumníka verejnej mienky, zistil, že od začiatku do polovice marca dôvera amerických spotrebiteľov skutočne stúpala, aj keď sa startupy v Silicon Valley obávali, že ich peniaze miznú.
„Index neistoty“ odvodený z analýzy novín Nickom Bloomom zo Stanfordskej univerzity a kolegami sa trochu zvýšil, keď sa začali otrasy, ale klesá späť. Nemecká podnikateľská nálada sa v marci nečakane naďalej zlepšovala. Globálne vyhľadávanie Google výrazov súvisiacich s „bankovou krízou“ začiatkom marca vyskočilo, no tiež opäť kleslo. Ťažko povedať, prečo sú ľudia takí blazeovaní. Možno, že po posledných rokoch moru a vojen sa chaosy v bankovom sektore zdajú ako prechádzka ružovým sadom.
Mnohí ekonómovia sa viac obávajú druhého problému: úveru. Ak sa firmy nedokážu dostať k financiám, nemôžu tak ľahko rásť. 22. marca Jerome Powell, predseda Federálneho rezervného systému, sa pri otázke o spojitosti medzi prísnejšími úverovými podmienkami a ekonomickou aktivitou odvolal na „veľmi veľký súbor literatúry“. V rokoch po globálnej finančnej kríze v rokoch 2007 – 2009 rozbité úverové trhy brzdili krátkodobé oživenie hospodárstva a dlhodobý rast produktivity.
Po páde svb kapitálové trhy v podstate zamrzli. Od 11. do 19. marca americké korporácie nevydali žiadne nové dlhopisy investičného stupňa, pričom v januári a februári emitovali v priemere 5 miliárd dolárov denne. To vyvolalo zdesenie. Menej ľudí si však všimlo, že trh sa odvtedy spamätal. V posledných dňoch Brown-Forman, ktorý vyrába whisky Jack Daniel’s okrem iných nápojov, a NiSource, veľká energetická spoločnosť, získali veľké množstvo peňazí na dlhových trhoch hoci spready podnikových dlhopisov po páde svb mierne vzrástli, v posledných dňoch klesli aj ony.
Spoločnosti možno nakrátko odložili vydanie nového dlhu, aby skontrolovali, či je pobrežie čisté. Zdá sa pravdepodobné, že marec 2023 sa ukáže ako pomerne priemerný mesiac na vydávanie podnikových dlhov. Poškodenie bankového systému bude takmer určite závažnejšie.
Od začiatku marca sa ceny akcií svetových bánk prepadli o šestinu. Akademické dôkazy naznačujú, že klesajúce ceny akcií majú tendenciu zasiahnuť rast úverov. Banky môžu tiež obmedziť poskytovanie pôžičiek, ak zaznamenajú odliv vkladov alebo ak potrebujú získať kapitál, pretože investori pochybujú o ich bezpečnosti.
Zdá sa, že banky v bohatom svete už sprísňujú štandardy. Podľa nového dokumentu Goldman Sachs, zásah do bankových úverov znamená spomalenie rastu o približne 0,4 percentuálneho bodu v Amerike aj v eurozóne. Nepokoje možno viac zasiahli americké banky, no ekonomika eurozóny je viac závislá od bankových úverov. To by mohlo ešte viac znížiť globálny rast, z 2,5 % na niečo viac ako 2 %.
Aj keď nedávne turbulencie v bankách nie sú dobrou správou, je nepravdepodobné, že by svetovú ekonomiku posunuli cez okraj. Je pravda, že veci sa ešte môžu zhoršiť. Objav ďalšej prehnitej banky by mohol spôsobiť zostupnú špirálu. Bankám bude chvíľu trvať, kým obnovia súvahy a získajú pôžičky. Rast úrokových sadzieb bude naďalej brzdiť rast, kým centrálni bankári neposúdia ich vykonanú prácu.
Existujú však sily pôsobiace aj opačným smerom. Jedným z nich je odraz Číny. Ekonómovia očakávajú, že druhá najväčšia ekonomika sveta vzrástla v druhom štvrťroku medziročne o viac ako 7 %. Medzitým úzke miesta dodávateľského reťazca väčšinou zmizli a ceny energií klesli.
Nebuďte prekvapení, ak bude nezvyčajná odolnosť svetovej ekonomiky pokračovať.
Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi