Protokoly Sionských Mudrcov, Stalinov antisemitizmus ruských dezinformácii a sionizmus. Stalinov antisemitizmus je jeden z typických dezinformačných nástojov ruska ako nástroj na ovládnutie sveta komunistami. Horský žid Stalin a jeho predchodca žid Lenin boli predsa komunisti, ktorým ideologiu vštepil dalši žid Karol Marx. Z tohto je jasne, že všetko okolo bola len ďalšia ruská dezinformačná kampaň za učelom šírenia práve Marxovho komunizmu.

Lenin: Dosť často hovorená lož sa stáva pravdou.

Kapitola z knihy DISINFORMATION: Lt. Gen. ION MIHAI PACEPA

Od konca druhej svetovej vojny Stalin dramaticky rozšíril svoje impérium šikovným používaním striedavo nahého meča a zahaleného podvodu. Teraz mal vládu nad dvadsaťjeden krajinami, pätnástimi zväzovými republikami a šiestimi európskymi satelitmi. Hranice jeho nehnuteľností siahali od severného pólu po 35. rovnobežku a zahŕňali dvanásť morí patriacich k trom oceánom, 27 000 jazier a 150 000 riek v celkovej dĺžke 2 milióny míľ. Po započítaní komunistickej revolúcie v Číne by vládca v Kremli dohliadal na viac ako tretinu svetovej populácie.

Protokoly Sionských Mudrcov, Stalinov antisemitizmus ruských dezinformácii a sionizmus

Stalin veril, že nastal čas na zhromaždenie celého Nemecka pod komunistickou strechou. Kolískou marxizmu rodiska Karla Marxa bolo Nemecko a Nemecko bolo pre Stalina otázkou osobnej hrdosti považovať to za komunistické. V júni 1948 spečatil západný Berlín v nádeji, že prinúti západných spojencov, aby celé mesto odovzdali sovietskym okupačným silám.

Západný Berlín bol v sovietmi okupovanej časti Nemecka malou oázou a sovietsky vládca si bol istý, že malá spojenecká vojenská sila ovládajúca západné sektory sa nemôže vyrovnať okolitým obrneným jednotkám Červenej armády.

Stalin sa prepočítal. Nikdy vo svojich najdivokejších nočných morách nemohol čakať, že USA zriadia Berlínsky letecký transport, aby udržali Západný Berlín nažive. Nemohol ani snívať, že jeho blokáda spôsobí v apríli 1949 vznik Severoatlantickej aliancie (NATO) a o mesiac neskôr prinúti tri západné okupačné sily, aby zjednotili svoje zóny v nový západonemecký národ, a pripravili tak pôdu pre prípadný kolaps celého nemeckého komunizmu. 12. mája 1949 Stalin priznal porážku a ukončil berlínsku blokádu.

A ako komununisti vravia “Nájdi si svojho triedneho nepriteľa a zabij ho”, lebo nevyznáva rovnaké “náboženstvo”, tak si Stalin našiel triedneho nepriateľa, ktorý je roztrúsený po celom svete, nemá štátnu ochranu a vyznáva iné nábožentvo ako náboženstvo lži a klamstiev v Moskve.

V tom čase neexistoval štát Izrael, tak masový vrah zaviedol osvedčenú ruskú taktiku zvanú antisemitizmus. Preto je iný, lebo v rusku žijú miliony priateľov slovenských rusofilov, moslimovia. Kedže židia žili aj v USA, tak sa to náramne hodilo Stalinovi do karát a začal dezinformačnú kampaň slovíčkami antisemitizmus a sionizmus.

Na základe slovíčka sionizmus práve ruským KGB ovládané OSN spustilo najväčšiu dezinfomáciu, že USA a Izrael sú sionisti.
Kedže to počul a videl celý svet, okamžite nastal celosvetový hon na triedneho nepriateľa, ktorého výsledkom bola arabská jar a podobní grázli ako KGB agent egypťan Jasir Arafat. Tomuto teroristovi vyrobil falošnú identitu aby sa stal z egypťana palestínčan, sám autor tejto knihy.

Toto si treba veľmi dobre zapamätať, lebo práve vtedy sa spustila moslimská nenávisť voči USA a Izraelu. Bolo to starostlivo naplánované ruským KGB ako očierniť pred celým svetom úhlavného triedneho nepriateľa ruského komunizmu USA “vraj sionistov”, a toto trvá dodnes. 9/11 je príkladom.

V polovici roku 1949 čelil západnej Európe pevne spojenej s USA a vedel, že Sovietsky zväz nemá vojenské sily na to, aby túto jednotu násilím rozbil. Stalin si uvedomil, že jeho metódy silného ramena už nebudú fungovať, a obrátil svoje myšlienky na starú ruskú zbraň emócií, ktoré tak úspešne ovládal on i všetci cári pred ním: antisemitizmus. Stalin nenávidel konkurenciu, tak začal pogrom.

Bol presvedčený, že nenávisť voči Židom má v Európe hlboké korene, a chcel túto nenávisť obrátiť proti svojmu novému nepriateľovi. Stalin sa teda rozhodol vykresliť USA ako sionistickú ríšu vlastnenú židovskými peniazmi a riadenú chamtivou „Radou starších sionských“ (Stalinov posmešný epiteton pre americký Kongres), ktorej militaristické žraloky chceli transformovať zvyšok sveta do židovského léna.

V tom čase bola západná Európa vďačná Spojeným štátom za obnovenie ich slobody a ekonomickej prosperity. Stalin bol však presvedčený, že to sa dá zmeniť využitím európskeho historického antisemitizmu a strachu z novej vojny.

Takto nastavenú stratégiu zahájil Stalin. Za ministra zahraničných vecí Sovietskeho zväzu vymenoval experta na manipuláciu s náboženstvom: tajného spravodajského dôstojníka Andreja Vyšinského, ktorý dlhodobo riadil stalinskú vojnu proti katolíckej cirkvi. Ďalej Stalin do Washingtone ďalšieho tajného spravodajského dôstojníka špecializovaného na manipuláciu s náboženstvom: Alexandra Panyuškina. (V roku 1953 sa Panyushkin stal šéfom celej sovietskej zahraničnej spravodajskej služby, PGU)

Andrej Vyšinskij bol Stalinov šialený generálny prokurátor, ktorý viedol procesy Stalinských čistiek. Tohto idiota môžno ešte spomenieme, lebo bol to on čo sa zaslúžil o “dobrovoľné” pripojenie pobaltských krajin a ukrajiny do ZSSR, zase iba ruskou dezinformačou kampaňou, ktorá začala prenasledovaním katolíkov v týchto krajinách a tí skončili skoro všetci v Gulagoch alebo zabití. Jeho heslo kampane bolo v každej krajine rovnaké napríklad “Sovietske Lotyšsko” atd.atd..

Počas moskovských procesov Veľkej čistky, často bezbranné obete ponižoval a hanlivo je napádal slovami ako:

Střílejte ty vzteklé psy. Smrt takové bandě, která ze sovětského lidu saje krev! Pryč s tím vydřiduchem Trockým, z jehož úst kape zabijácký jed, kterým tráví velké ideje marxismu! Zničte ty bídné existence! Udělejme jednou provždy přítrž těm ubohým zrůdám z lišáků a prasat, těm smrdutým mrtvolám! Vyhlaďme běsnící kapitalistické psy, kteří chtějí roztrhat na kusy květ našeho mladého sovětského národa! Nacpěme jim tu jejich zhovadilou nenávist vůči našim vedoucím soudruhům zpátky do chřtánů!

Po Stalinovej smrti roku 1953 sa stal stálym zástupcom Sovietskeho zväzu kde inde, ako v KGB ovládnom OSN.

Andrej Vyšinskij: „Sovietsky štát predstavuje vyjadrenie
najvyššej možnej formy demokracie.“

Vyšinského hlavnou úlohou bolo zjednotiť diplomatické a spravodajské stroje Sovietskeho zväzu a použiť ich na vytvorenie silnej západoeurópskej averzie voči americkému sionizmu a jeho militaristickým žralokom, aby sa nakoniec podarilo vytlačiť americké „okupačné“ jednotky zo kontinentu Starého sveta.

Len čo sa to podarilo, Vyšinskij použil rovnakú inteligenciu a diplomatický aparát, aby pomohol západnej Európe „rozhodnúť sa o svojom osude“. Taliansko a Francúzsko, ktoré mali najväčšie komunistické strany v západnej Európe, by sa parlamentnými prostriedkami stali „ľudovými republikami. Španielsko sa tiež môže čoskoro zmeniť, pretože „nenávidený diktátor“ Francisco Franco, ktorý rozdrvil španielsku občiansku vojnu sponzorovanú Sovietskym zväzom, akoby tento národ strácal.

Španielsko by potom pomohlo „oslobodiť“ aj Portugalsko (čestný predseda španielskej komunistickej strany), ktorý žil v Moskve od konca občianskej vojny, by túto krajinu znovu podpálil. „Slobodné“ Španielsko by potom pomohlo „oslobodiť“ aj Portugalsko.


… a výsledok by bol, ZSSR od Lisabonu po Vladivostok, prepchatý gulagmi nespokojných.


Hlavnou úlohou Panyushkinsa bolo presvedčiť amerických ľavičiarov, aby vytvorili mierové hnutia v USA. Demonštrácia mieru na podporu vojny nebola nič nové. Pred druhou svetovou vojnou sa v USA konalo množstvo mierových demonštrácií, ktoré podporovali nacistickí sympatizanti. Nechceli zabrániť Hitlerovi v dobytí Európy, chceli zabrániť Washingtonu vo vojne proti Hitlerovi.

Zrodila sa studená vojna. Stalin to nazval treťou svetovou vojnou, ako som sa dozvedel v januári 1951, keď som sa do tejto vojny zapojil ako mladý dôstojník ďalekosiahleho spravodajského aparátu sovietskeho bloku. Generál Aleksandr Sacharovovský, ktorý v roku 1949 vytvoril rumunskú politickú políciu Securitate, ktorý bol teraz jej hlavným sovietskym poradcom a de facto šéfom, vysvetlil svojim rumunským podriadeným,

že táto svetová vojna nie je namierená proti americkému ľudu, ale namierená proti americkej „sionistickej buržoázii“ a jej militaristickým žralokom, ktorí chceli zažehnúť novú svetovú vojnu s cieľom predať svoje zbrane.

Socialistický tábor nakoniec chytí všetky americké zbrojovky z rúk sionistickej buržoázie, aby mohol americký proletariát vyrábať autá na zásobovanie zvyšku sveta. Podľa Sacharovského bola tretia svetová vojna koncipovaná ako vojna bez zbraní, vojna, ktorú by vyhral sovietsky blok bez streľby jedinou guľkou. Bola to vojna myšlienok a dezinformácii.

Bola to vojna spravodajských služieb vedená novou silnou zbraňou zvanou dezinformácie. Jeho úlohou bolo šíriť dôveryhodné hanlivé informácie takým spôsobom, aby ohováranie presvedčilo ostatných, že ciele sú skutočne zlé. Na zaistenie dôveryhodnosti klamstiev boli potrebné dve veci.

Najprv sa muselo zdať, že výmysly pochádzajú z rešpektovaných a renomovaných západných zdrojov; a po druhé, za obvineniami muselo byť niečo, čo Sacharovovský nazval „jadrom pravdy“, aby sa mohla definitívne overiť aspoň časť príbehu.

Navyše, prvou hlavnou dezinformačnou úlohou Securitate v novej tretej svetovej vojne bolo pomôcť Moskve pri opätovnom nástupe antisemitizmu v západnej Európe šírením tisícov výtlačkov starého ruského falzifikátu “Protokoly sionských mudrcov” v tejto časti sveta.

Muselo sa to robiť tajne, aby nikto nevedel, že publikácie pochádzajú zo sovietskeho bloku.

Protokoly, ktoré tvrdili, že Židia plánujú prevziať kontrolu nad svetom, boli ruským falzifikátom, ktorý zostavil expert na dezinformácie Petr Ivanovič Rachovský, ktorý pracoval pre Okhranu (odbor ochrany verejnej bezpečnosti a poriadku) v dňoch cára. Rachovskij bol pridelený do Francúzska v čase sionistického kongresu v roku 1897 a inšpirovala ho obrovská vlna antisemitizmu vyvolaná aférou Dreyfus.

Rachovskij vyzdvihol väčšinu svojho textu priamo z nejasnej francúzskej satiry z roku 1864 s názvom Dialogue aux Enfers entre Machiavel et Montesquieu („Dialóg v pekle medzi Machiavelli a Montesquieu“), ktorú napísal Maurice Joly a obvinil cisára Napoleona III., Že má v úmysle zmocniť sa všetkých právomocí Francúzska spoločnosť. Okhranský dôstojník v podstate nahradil slová svet pre Francúzsko a Židia pre Napoleona III.

Počas ruskej revolúcie v roku 1905 vydala Okhrana v Paríži svoj falzifikát pod menom mystického ruského kňaza Sergia Nilusa v rámci protirevolučnej propagandistickej kampane.

„Tu je budúcnosť sveta,“ povedal Sacharovskij vedeniu Securitate v roku 1951, keď priniesol do Bukurešti kópiu vydania Nilus a nariadil jeho preloženie, rozmnoženie a skrytú distribúciu v západnej Európe. V roku 1978 rozširovala Securitate protokoly aj na Blízkom východe.


Presne podobné slová použil debil Kotlabák a idiot Eliot pri svojej obludnej dezinformačnej kampani proti židom na Slovensku: „Tu je budúcnosť sveta,“ povedal Sacharovskij vedeniu Securitate v roku 1951. Tito prašiví stalinistickí hlupáci nie sú ani schopní si overiť pravosť dokumentu ktorý propagujú.

Presná ideologická dezinformačná vojna z ruska ako kopia KGB Stalinizmu je na Slovensku. Katastrofa. A takýto ľudia sú v niektorých SK médiach pečení a varení práve antisemitmi najvyššieho rangu z Hlinkovej Gardy. To je tá dezinformácia!


V roku 1957, keď som šéfoval stanici DIE v západnom Nemecku, zahájil ten istý Sacharovskij, ktorý je dnes vedúcim celej sovietskej zahraničnej spravodajskej služby, ďalšiu dezinformačnú operáciu zameranú na znovuoživenie antisemitizmu v západnom Nemecku, ktoré bolo v tom čase európskym epicentrum NATO. “Lebo NATO a USA”.

„Zarathustra“ bol krycím menom KGB pre túto operáciu, čo symbolizuje, že nemecký antisemitizmus bol rovnako nesmrteľný ako aforistická kniha Friedricha Nietzschesa Aj Sprach Zarathustra („Takto hovorí Zarathustra“).

Cieľom operácie „Zarathustra“ bolo vykresliť Nemecko ako živnú pôdu pre novú vlnu antisemitizmu, ktorá sa šírila po celej západnej Európe. Jedným z hlavných aktérov operácie „Zarathustra“ bola zahraničná zložka východonemeckej Stasi.

K tejto úlohe bol pridelený aj môj DIE, pretože Rumunsko malo veľkú etnickú nemeckú menšinu, ktorú bolo možné zatlačiť do služby. Okolo Vianoc 1959 bolo v západnom Nemecku súčasne znesvätených mnoho synagóg a židovských pamätníkov. Toto údajné opätovné rozmnožovanie antisemitizmu bolo vytvorené ilegálnymi dôstojníkmi sovietskeho bloku.

Bývalý plukovník KGB Oleg Gordievskij, ktorý dlhé roky spolupracoval s britskou spravodajskou službou, než sa dostal do Veľkej Británie, prezradil, že KGB túto operáciu najskôr otestovala v Sovietskom zväze.

V druhej polovici roku 1959 KGB vyslala ilegálnych dôstojníkov do dediny neďaleko Moskvy, kde vandalizovali židovský cintorín a úspešne vinu presunuli. Krátko nato KGB zopakovala túto operáciu v západnom Nemecku, o 4 a o pár mesiacov neskôr vo Francúzsku, ktoré malo najväčšiu židovskú komunitu v Európe.

Zdá sa, že nový antisemitizmus oživený operáciou „Zarathustra“ sa rozšíril nielen po celej západnej Európe, ako to zamýšľal Kremeľ, ale aj počas rokov. Tento pruh európskeho antisemitizmu sa zintenzívnil po 29. marci 2002, keď Izrael začal svoju vojenskú kampaň proti palestínskym teroristom, a vrchol dosiahol o mesiac neskôr, keď rôzne nacistické a neonacistické frakcie oslávili 113. výročie narodenia Adolfa Hitlera 20. apríla.

Synagóga vo francúzskom Marseille bola poliata benzínom a zhorená do tla a jedna v Lyone bola poškodená pri útoku autom; tretinu zabili v Nemecku a ďalší znesvätili v Belgicku. V Kyjeve na Ukrajine päťdesiat mladých skandujúcich „Zabi Židov“ zaútočilo na synagógu a potom zbilo rabína.

Totalita si vždy vyžaduje konkrétneho nepriateľa. Židia, ktorí po celé storočia neboli chránení mocou štátu, sa ukázali ako vhodný nepriateľ pre nacizmus aj komunizmus. V dnešnej dobe je všeobecne známe, že nacistické Nemecko bolo kolískou antisemitizmu, a nie je ľahké toto vnímanie zmeniť. Predtým, ako boli slová nacistický holokaust na jazyku everyones, sme mali ruské slovo pogrom, čo znamená masaker. Pre starých Grékov bol holokaust jednoducho spálenou obeťou.

Až v 30. rokoch 20. storočia vynašli nemeckí nacisti židovský holokaust. Už dávno predtým však mali ruskí cári svoje židovské pogromy.

Vydanie autoritatívneho ruského slovníka z roku 1939 definuje pogrom: Vládou organizované masové vyvražďovanie časti obyvateľstva ako skupiny, napríklad židovských pogromov v cárskom Rusku.

Prvý veľký ruský pogrom proti Židom sa odohral 15. apríla 1881 v ukrajinskom meste Jelisavetgrad. Ruská administratíva a armáda zažívali hrubú korupciu so súvisiacimi ťažkosťami a vyslanci z Petrohradu požadovali, aby sa na Židoch vylial hnev ľudí. Chudobní roľníci to prijali. O mesiac neskôr bola Alexandr II. zavraždený bandou nihilistov.

Jeho nástupca Alexander III. sa rozhodol zachrániť Rusko pred anarchickými neporiadkami jeho transformáciou na národ, ktorý obsahuje iba jednu národnosť, jeden jazyk, jedno náboženstvo a jednu formu správy. Nový cár začal svoju politiku podnecovaním ďalších pogromov.

Vlna vraždenia, znásilnení a drancovania Židov sa rýchlo rozšírila do stoviek ďalších miest, dorazila do Varšavy a presunula sa do zvyšku ruskej ríše. Carské úrady považovali obete za zodpovedné za násilie. V memorande z roku 1881 cárovi Alexandrovi III., Šéf jeho politickej polície, gróf Nikolay Ignatyev, obvinil pogromy z „škodlivých aktivít Židov“ namierených proti roľníctvu.

Carská vyšetrovacia komisia dospela k záveru: „Vášeň pre získavanie a zháňanie peňazí je vlastná Židovi odo dňa jeho narodenia; je charakteristická pre semitskú rasu, ktorá sa prejavuje takmer na prvej strane Biblie.

Tieto antisemitské myšlienky boli čoskoro zakomponované do vyššie spomenutých Protokolov sionských mudrcov, vypracovaných politickou políciou cára Alexandra III., Okhranou.

Tento falzifikát sa ukázal ako najodolnejšia dezinformácia v histórii. V roku 1921 denník Times of London zverejnil zničujúce odhalenie falzifikátu tým, že vedľa seba vytlačil výňatky z protokolov s pasážami z Jolyho knihy, ktoré boli plagizované.

To však nezabránilo tomu, aby sa Protokoly stali základom pre veľa antisemitských Hitlerovcov filozofia vyjadrená v dokumente Mein Kampf. Nacistické Nemecko v skutočnosti neskôr preložilo protokoly do mnohých jazykov a zaplavilo nimi svet, čím tvrdilo, že existovalo staré „židovské sprisahanie“ zamerané na ovládnutie sveta, a preukázať, že prenasledovanie Židov bolo pre Nemecko nevyhnutnou sebaobranou.

V prvých rokoch dvadsiateho prvého storočia sa Protokoly natáčali a vysielali v rôznych islamských televíznych sieťach. Elektronické verzie sa stále dajú nájsť na internete.

Triedny nepriateľ

Sovietski diktátori, rovnako ako cári pred nimi, potrebovali hmatateľného nepriateľa. Vladimir Lenin, vodca boľševickej revolúcie, ktorý sa obklopil marxistickými Židmi, upustil od tradičného antisemitizmu Kremľa a rozpútal svoj hnev proti krajinskej aristokracii a bohatým vlastníkom pôdy.

V roku 1918 v časopise Lenins Cheka s názvom Krasnyy Terror (Červený teror) vyšiel článok Martyna Ianoviča Latsisa, jedného z dzeržinských poslancov. Vysvetlil: Nevedieme vojnu proti jednotlivcom. Ako triedu vyhladzujeme buržoáziu.

Počas vyšetrovania nehľadajte dôkazy o tom, že obvinený konal slovne alebo skutkom proti sovietskej moci.

Prvé otázky, ktoré by ste mali položiť, sú: Do ktorej triedy patrí? Aký je jeho pôvod? Aké je jeho vzdelanie a povolanie? A práve tieto otázky majú určiť osud obvineného.

V tom spočíva význam Červeného teroru.

V obave pred konkurenčnými komunistami, ktorí bojovali za Leninovu revolúciu, Stalin obvinil niekoľkých z nich ako agentov sionistickej špionáže a ostatných prinútil, aby sa priznali.

Prvý predseda Kominterny Grigorij Zinovyev, ktorý sa tiež narodil v buržoáznej židovskej rodine, bol ustanovený za vedúceho „Teroristického centra pre atentát na vedúcich predstaviteľov sovietskej vlády a KSSS, ktorý bol údajne financovaný americkým sionizmom. Bol zastrelený 21. augusta 1936.

Muž, ktorého vo svojom testamente označil Lenin za najschopnejšieho z mladšej generácie, Georgij Pjatakov, bol tiež obvinený z účasti na vynáleze, sionistické sprisahanie a bol zastrelený.

Zo siedmich členov leninského politbyra v čase októbrovej revolúcie bol po ukončení masakru stále nažive iba Stalin. Zvyšok bol zostavený ako sionistickí špióni a popravený. Stalin nenávidel konkurenciu.

Po konštituovaní štátu Izrael v roku 1948 sa Sovietsky zväz stal jednou z prvých krajín, ktoré ho uznali. Ako mi povedali generáli Sacharovskij a Panteleymon Bondarenko (alias Pantyusha), Stalin to urobil preto, lebo dúfal,

že naplní Izrael ruskými Židmi prijatými ako sovietskych špiónov a mal za úlohu premeniť túto krajinu na odrazový mostík, z ktorého bude možné zahájiť sovietsku expanziu do stredu Azie.

Výsledky boli Stalinovi predložené v decembri 1948 vo forme správy, ktorá ukazuje, že pôsobivý počet ruských Židov začal propagovať myšlienku emigrácie do novovytvoreného štátu Izrael.

Stalin v obave, že také hromadné žiadosti pošpinia obraz „robotníckeho raja“, ktorý sa pokúša premietnuť, rýchlo zareagoval. Rozpustil židovský protifašistický výbor vytvorený počas vojny; zatvoril židovské školy, divadlá a synagógy; a zatkli najvýznamnejších ruských židovských intelektuálov.

Dokonca aj manželka Vyacheslava Molotova, Stalinovej najsilnejšej politickej podporovateľky a jeho predsedu vlády od roku 1930, bola vyhostená na Sibír z jediného dôvodu, že bola Židovka. Len čo sa to stalo, Stalin rozpútal násilnú verejnú kampaň požadujúcu popravu „židovských špekulantov“.

Keď Izrael začal rozvíjať silné väzby s USA, Stalin presunul svoj antisemitizmus do zahraničia. Označil sionizmus za hlavný nástroj používaný USA na podkopanie „socialistického tábora“ a venoval neobmedzenú sovietsku politickú, vojenskú a finančnú podporu historickým nepriateľom Izraela, jeho susedným arabským štátom.

V nasledujúcom roku si Stalin, aby si udržal pozíciu šéfa nad novými hviezdami komunistickej strany, ktoré začali svietiť vo východnej Európe, vytvoril niekoľko z nich ako nástroj sionistických špionážnych služieb. V roku 1949 sionistickými špiónmi obvinil komunistických vodcov Maďarska L. Rajka a Győrgy Palfyho a dal ich obesiť.

Potom politici Stalina usporiadali v Prahe monštruózny predvádzací proces, pri ktorom bol šéf komunistickej strany Rudolf Slansky a desať ďalších českých vodcov, väčšinou Židov boli obvinení ako sionistickí špióni a obesení.

Potom Stalin tvrdil, že tieto krajiny sú na pokraji pádu do sionistických pazúrov, preto nechal vylúčiť niekoľko miliónov ľudí, väčšinou Židov z ich komunistických strán, údajne kvôli zachovaniu „čistoty východoeurópskeho socializmu“.


Túto čistotu na Slovensku propaguje “chránená” politická strana pod pojmom Biela Rasa. Našli si svojho triedneho nepriateľa v podvrhu: Protokoly Sionských Mudrcov na Slovensku.

Na zasadnutí Slovenského snemu vo februári 1939 P.Č. uviedol:

„Odstránili sme v prvom rade 126 židovských učiteľov, ktorí už v dôsledkoch svojej rasovej príslušnosti museli stáť v protive s národnou a kresťanskou výchovou našej mládeže”….

Tu stoji za zmienku práve to slovo rasová a kresťanskou, lebo tá kresťanská v origináli hovorí: Miluj blížneho svojho ako seba samého 🙂

Nevieme akú rasu myslel, lebo judaizmus je náboženstvo a nie rasa. Typický Slovák, ktorý nepozná význam slov. Tak sme si pripomenuli prečo títo antisemiti nosia čierne gardistické uniformy a nie Slovenské národné kroje z Techovej.

Navyše boli to práve ruské média, ktoré označili túto stranu za neonacistickú slovami: Neo-Nazis elected to Slovakian parliament for the first time

Poštár poslal: February 21, 2021
Do not believe *anything* until the Kremlin denies it™