Putin miloval KGB a Petrohrad sa stal hlavným mesto zločinu Ruska. Čo je znepokojujúcejšie, zdá sa, že bol od začiatku 90. rokov v Petrohrade natoľko zakorenený v organizovanom zločine, že sa stal súčasťou jeho samotnej bytosti, ako ukázali Boris Nemcov a Vladimir Milov, Jurij Felštinskij a Vladimir Pribylovskij a Karen Dawisha.
Vrabce čvirikajú ako sa pri Petrohrade stretávaju a cvičia neonacisti z celej Európy a on vraj denacifikuje Ukrajinu, debil. Veď je KGBák, klame vždy, len rusofil nechápe. Budaj vadí rusofilom, ale KGB a STASi agent, udavač, bonzák, rusofilom nevadí 🙂
Putinov Petrohrad hlavné mesto zločinu
KGB a FSB, Boris Nemcov, Vladimir Milov
Od mladosti si túto represívnu agentúru vážil a túžil sa k nej pripojiť čo najskôr. Putin bol od začiatku nedemokratický, ale ako zástupca popredného liberála Anatolija Sobčaka, starostu Petrohradu v rokoch 1991 až 1996, musel demokraciu len naostro.
Putin v 90. rokoch „napísal“ doktorandskú dizertačnú prácu, ktorá však bola plagiátom, pričom vo veľkej miere čerpala z americkej učebnice Strategické plánovanie a politika od Williama Kinga a Davida Clelanda. Vladimir Litvinenko, rektor Petrohradského banského inštitútu, kde Putin obhajoval svoju dizertačnú prácu, dostal 10 percent akcií spoločnosti Phosagro, ktorú predtým vlastnil Jukos, ako kompenzáciu za svoje poradenstvo.
Začiatkom 90. rokov, keď bol Putin prvým námestníkom primátora Petrohradu pre medzinárodné ekonomické vzťahy, bolo mesto známe ako hlavné mesto zločinu Ruska a Putin sa zaoberal najzločinnejšou časťou tejto ekonomiky.
V Rusku vládne klon a nie KGBák, hologram nepustí, dlhé stoly navždy!
Správa vyšetrovacej komisie, ktorej predsedá liberálna politička Marina Sale, ponúka presvedčivé dôkazy, že Putin bol hlboko zapojený do organizovaného zločinu prinajmenšom od konca roku 1991, hoci nezarábal veľa peňazí. Starý kapitalizmus je originálnou súčasťou jeho systému.
Putin tvrdí, že obdivuje dvoch filozofov, Ivana Iljina a Leva Gumileva. Obaja sú antidemokratickí ruskí nacionalisti, ale opačného druhu. Ilyin mal úzky jazykový rozhľad, zatiaľ čo Gumilev uprednostňoval imperialistický dosah. Putin každého z nich verejne citoval, Iľjina päťkrát a Gumileva šesťkrát. Iljina však spomínal pri veľkých príležitostiach, zatiaľ čo Gumileva citoval ako úplatok Kazachom a Kirgizom a nie príliš hlboko pociťovaný.
Ilyin bol antikomunista a biely filozof, ktorý bol spolu s mnohými ďalšími prominentnými intelektuálmi vyhostený z Ruska na „lode filozofov“ v roku 1922. Uprednostňoval monarchiu a autokraciu a obhajoval, ako píše historik Walter Laqueur, „silnú centrálnu moc pre post – Komunistické Rusko s niekoľkými právami pre neruské regióny, ako je Ukrajina alebo Kaukaz. Hoci nebol celkom nacista, mal k tomu blízko. Laqueur píše, že Ilyin „považoval nacizmus za pozitívny fenomén, ktorý by s určitými úpravami mohol slúžiť ako vzor pre budúce Rusko“.
Historik Tim Snyder považuje Iljina za kľúč k pochopeniu Putina. Ilyin „veril, že individualita je zlá“ a že „účelom politiky je prekonať individualitu a vytvoriť „živú totalitu“ národa. Usiloval sa o fašistickú Svätú Rus, ktorej vládol „národný diktátor“. Putin nechal Ilyinovo telo exhumovať zo Švajčiarska a znovu ho pochovať v kláštore v Moskve, pričom na Ilyinov hrob položil kvety. Putin naznačuje, že zdieľa príbuznú ideológiu s Ilyinom.
Rovnako ako Ilyin, aj Putin uprednostňuje silnú centrálnu moc, autokraciu, ortodoxiu, ruskú dominanciu v regióne a štátny kapitalizmus. V opačnom smere Marlene Laruelle namietala, že „Ilyin videl podstatu Ruska v autokracii, štátnosti, mesianizme a kultúrnej výnimočnosti“, pričom tvrdila, že to v skutočnosti nie je fašistické, aj keď Ilyin bol besný antisemita a antiboľševik s príťažlivosťou k fašizmus.
Hoci Putin ako dôstojník KGB relatívne zlyhal a odišiel do dôchodku s hodnosťou majora, prejavil extrémnu lojalitu k tejto odpornej organizácii. Putin uviedol svoje najdôležitejšie myšlienky o KGB vo svojej knihe First Person. Na otázku o Stalinovom veľkom terore: „Keď ste súhlasili s prácou v agentúrach, mysleli ste na rok 1937?
Putin odpovedal: „Aby som bol úprimný, vôbec som o tom nepremýšľal. Ani trochu.“
Putin prezradil podobný postoj východonemeckému ministerstvu bezpečnosti, ktoré má na starosti tvrdé represie v tejto krajine. „Pracovali tam všelijakí ľudia, ale ľudia, ktorých som poznal, boli slušní ľudia. S mnohými z nich som bol priateľom a myslím si, že spôsob, akým ich teraz odsudzujú, nie je správny. . . . Áno, pravdepodobne tam boli nejakí agenti [ministerstva bezpečnosti], ktorí sa zaoberali prenasledovaním ľudí, no nevidel som to. Nechcem povedať, že sa to nestalo. Ale osobne som to nevidel.” Putin ukázal, že sa sústredil na svojich priateľov, nie na abstraktné princípy. Mučenie mu nevadilo, aspoň pokiaľ ho nemusel vidieť.
Keď sa ho pýtali, čo chce robiť v KGB, Putin vyzeral ľudskejšie: „Samozrejme, že som chcel ísť do spravodajstva. Všetci áno. Všetci sme vedeli, čo to znamená cestovať do zahraničia.“ Putinov violončelista Sergej Roldugin zasadil posledný klinec do rakvy „peknej“ KGB, keď si pripomenul, že Putinovi povedal: „Nie je nič také ako bývalý spravodajský agent.“
Teda KGBák nesmie odisť z KGB, len ked skape. Však SK súdruhovia čo ste študovali v Moskve na MGIMO 🙂
Keď sa Putin stal v roku 1999 premiérom, zmenil tok informácií. Predtým tri alebo štyri konkurenčné agentúry poskytovali svoje informácie a analýzy špičke nezávisle od seba. Putin si želal iba jednu verziu a poveril tok informácií štyrmi generálmi FSB.
Podobne aj novinár Ben Judah uviedol: „Majster začína svoj pracovný deň čítaním troch hrubých, v koži viazaných zložkách.”
Prvá – jeho správa o domácom fronte, ktorú zostavila FSB, jeho domáca spravodajská služba.
Druhá — jeho správa o medzinárodných záležitostiach, ktorú zostavila SVR, jeho zahraničná rozviedka.
Tretia — jeho správa o súde, ktorú splnil FSO,“ alebo Federal Protection Service.
Všetky materiály pochádzajú od jeho troch obľúbených spravodajských služieb a nič nie je otvorenou informáciou. Putin vplyvný agent, ktorý vie, ako „pracovať s ľuďmi“, ako hovorí. Túto tému rozpracoval v roku 2001:
„Aby ste mohli efektívne pracovať s ľuďmi, musíte byť schopní nadviazať dialóg a dať zo svojho partnera to najlepšie. Ak chcete dosiahnuť výsledky, musíte rešpektovať svojho partnera. A rešpektovať znamená uznať, že je nejakým spôsobom lepší ako vy. Mali by ste z toho človeka urobiť spojenca, dať mu pocítiť, že je tu niečo, čo vás spája, že máte nejaké spoločné ciele. Táto zručnosť je podľa mňa najdôležitejšia.”
Putinovi sa na KGB páči všetko: jej utajenie, jej schopnosti, jej inteligencia, analýzy a hodnoty.
Zdá sa, že ideológia nezohrala žiadnu rolu. Súčasné ruské príslovie hovorí, že krajine vládne ponyatie (porozumenie), čo je mafiánsky výraz, čo znamená, že každý vie, čo má robiť.
Novou črtou Putinovho tretieho prezidentského obdobia bolo znárodnenie elity. Vo svojom výročnom prejave na federálnom zhromaždení v decembri 2013 Putin vyzval na „deoffshoreizáciu“ a požiadal veľké ruské spoločnosti, aby presunuli svoje registrácie z offshore rajov do Ruska a priniesli svoje zisky domov na zdanenie.
V praxi táto politika nepriviedla súkromné ruské spoločnosti späť do vlasti. Namiesto toho rozdelil elitu na znárodnenú štátnu a bezpečnostnú elitu, ktorá zostala v Rusku, zatiaľ čo súkromné spoločnosti a ich vlastníkov a rodiny vyhnala z krajiny.
Rovnako ako bohatí Číňania, aj zámožní Rusi sa rozhodli pre vynikajúce európske a severoamerické vzdelanie pre svoje deti, ale Putin postupne prijal politiku diskriminácie zahraničného vzdelávania a zakázal miliónom mužov v uniformách cestovať do zahraničia. Prirodzeným dôsledkom je klesajúca úroveň kvalifikácie a narastajúci protekcionizmus a izolácia ruskej elity.
Putinov personálny systém možno vnímať ako tri kruhy.
Prvý okruh tvoria najvyšší predstavitelia národnej bezpečnosti Sergej Ivanov, Nikolaj Patrušev a Alexander Bortnikov.
Druhý, tiež veľmi bohatý okruh tvoria top lojálni manažéri štátnych podnikov Igor Sechin, Sergej Chemezov a Alexej Miller.
Tretím okruhom sú kamaráti, z ktorých poprední a najbohatší sú Gennadij Timčenko, Arkadij Rotenberg, Jurij Kovaľčuk a Nikolaj. Šamalov. Všetci títo muži sú blízkymi Putinovými spolupracovníkmi.
Chudák rozkradnutý Gazprom šéf Alexej Miller, magor bez vzdelania, má roky plat 25 milionov dolárov ročne, a nie a nie poplatiť rusofilom na Slovenku plyn zo svojho.
Čim to asi je?
Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.