Tibetská kniha mŕtvych, Bardo Thödol. Je to miesto, kde duša, ktorá práve opustila svoje telo, prežíva hyperaktívnu „virtuálnu realitu“, kde jej život bliká pred jej očami. Duše sa potom dostane svedkom z prvej ruky karmu, ktorú nazhromaždil počas tohto života. Tibetská škola Nyingma učí, že toto obdobie trvá 49 dní a týka sa troch bardov. Počas tejto doby sa musí spravodlivý jednotlivec vyrovnať so životom, ktorý práve prežil, a pripraviť sa na ďalší.

Budúci život každého jednotlivca je určený jeho predchádzajúcou karmou a konaním v barde. Tieto učenia sú neuveriteľne hlboké a zložité a kritické pre ezoterických budhistov. Je to najmä preto, že oddaní buddhisti veria, že toto transkarnalačné obdobie je vynikajúcou príležitosťou rozhodnúť sa, že sa nebude reinkarnovať. Tým, že sa reinkarnujú, vyhýbajú sa utrpeniu, ktoré je vlastné existencii.

Prvým je samotný okamih smrti. Vedomie novo zosnulého zomiera a uvedomuje si skutočnosť, že nedávno zomrelo, a odráža jeho minulý život.

V druhom barde sa stretáva s hrozivými zjaveniami. Bez pochopenia, že tieto zjavenia sú neskutočné, vedomie je zmätené a v závislosti od jeho karmy môže byť vtiahnuté do znovuzrodenia, ktoré bráni jeho oslobodeniu.

Tretím bardom je prechod na nové telo. Zatiaľ čo v barde medzi životom a smrťou, vedomie zosnulého môže stále zadržiavať slová a modlitby hovorené v jeho mene, čo mu môže pomôcť prekonať zmätok a znovuzrodiť do novej existencie, ktorá ponúka väčšiu šancu dosiahnuť osvietenie. Recitovanie Barda Thodola, ktoré zvyčajne vykonáva láma, sa začína krátko pred smrťou (ak je to možné) a pokračuje počas 49-dňového obdobia, ktoré vedie k znovuzrodeniu.

Psychologický komentár C. G. Junga sa prvýkrát objavil v anglickom preklade R. F. C. Hulla v treťom revidovanom a rozšírenom vydaní Evans-Wentzovej verzie Tibetskej knihy mŕtvych. Komentár sa nachádza aj v Zbieraných dielach. C. G. Jung použil svoje rozsiahle vedomosti o východnom náboženstve, aby vypracoval komentár špecificky zameraný na západné publikum neznáme východnú náboženskú tradíciu všeobecne a osobitne tibetský budhizmus.

Nesnaží sa priamo korelovať obsah Bardo Thodolo s rituálmi alebo dogmami vyskytujúcimi sa v náhodnom náboženstve, ale skôr zdôrazňuje karmické javy opísané v rovine Barda a ukazuje, ako sa rovnobežne s nevedomím (osobným aj kolektívnym) stretáva na západe, najmä v súvislosti s analytickou psychológiou. Jungove poznámky by sa mali brať striktne v oblasti psychológie, a nie teológie alebo metafyziky. V skutočnosti opakovane varuje pred nebezpečenstvami pre západného človeka pri veľkom prijímaní východných náboženských tradícií, ako je joga.

Tibetská kniha mŕtvych je titul popularizovaný vydaním Waltera Evans-Wentza. Vybral tento titul kvôli paralelám, ktoré našiel s Egyptskou knihou mŕtvych. Podľa Johna Myrdhina Reynoldsa vydanie tibetskej knihy mŕtvych Evans-Wentza prinieslo niekoľko nedorozumení o Dzogčhene. Evans-Wentz v skutočnosti zhromaždil sedem textov o vizualizácii zážitkov po smrti a túto pracovnú zbierku predstavil ako „Tibetská kniha smrti“. Na rozdiel od všeobecnej viery, ktorú na Západe šíril Evans-Wentz, v tibetskej budhistickej praxi sa tibetská kniha mŕtvych nečítava ľuďom, ktorí zomierajú, ale počas života ju používajú skôr tí, ktorí sa chcú naučiť vizualizovať, čo príde po smrti.

V Tibete, Nepále a Mongolsku bude láma často recitovať Knihu mŕtvych nedávno zomrelej osobe, aby mu pomohla pochopiť jeho skúsenosti a získať osvietenie alebo aspoň pozitívne znovuzrodenie. Kniha mŕtvych je produktom tibetského budhizmu Nyingma. Podľa tradície Nyingmy ju knihu zložil v ôsmom storočí Padmasambhava, ktorý ju potom zatajil, pretože vedel, že svet ešte nie je na jej učenie pripravený. Skrytie, nie odhalenie kníh hneď po ich písaní, je charakteristickou praxou školy Nyingma. Skryté diela sa nazývajú terma („poklad“) a predpokladá sa, že nebudú objavené, kým na ne nebude svet pripravený. Tibetskú knihu mŕtvych objavil v 14. storočí Karma Lingpa, mních zo školy Nyingma.

Tibetský učiteľ Sogyal Rinpočhe transformoval tento starodávny text a sprostredkoval trvalú filozofiu, ktorá je súčasne náboženská, vedecká a praktická. Prostredníctvom mimoriadnych anekdot a príbehov z náboženských tradícií na východe a na západe Rinpočhe predstaví čitateľa základom tibetského budhizmu a postupne prejde na témy smrti a umierania. Smrť sa ukazuje byť menej krízou a viac príležitostí. Koncepty ako reinkarnácia, karma a bardo a praktiky ako meditácia, jazyk a phowa nás učia, ako konštruktívne čeliť smrti. V dôsledku toho sa život stáva oveľa bohatším.

Pohrebný text Bardo Thödol sa uvádza s cieľom zmierniť vedomie nedávno zomretej osoby smrťou a pomôcť jej pri priaznivom znovuzrodení. Ústrednou zásadou všetkých škôl budhizmu je to, že pripútanosť a túžba po svetských veciach podnecuje utrpenie a nevoľnosť (dukkha), ktoré ovplyvňujú činy, ktorých nahromadené účinky alebo karma viažu jednotlivcov k procesu smrti a znovuzrodenia (samsara).

Tí, ktorí dosiahli osvietenie (bodhi), sú týmto prepustení z tohto procesu a dosahujú oslobodenie (moksha).
Tí, ktorí zostanú neosvietení, sú karmou, či už dobrými alebo zlými, vtiahnutí do nového života v jednom zo šiestich spôsobov existencie: ako trpiaci v pekle (pretrvávajúce strašné mučenie), ako putujúci duch (poháňaný neukojiteľnou túžbou), ako zviera (ovládané inštinktom), ako poloboh (túžiaci po moci), ako ľudská bytosť (vyvážená v inštinkte a rozume) alebo ako boh (dlhým životom, že je nesmrteľný). Potrebné zručnosti na tranzit Bardom sú rozvíjané skutočnou a hlbokou praxou meditácie.

Smrť je samozrejme veľmi dôležitá téma, pretože všetko, čo sa narodí, zomrie. V západnej kultúre je tradične tabu o smrti, strach a nedorozumenie, ktoré možno objasniť východnou filozofiou a budhizmom z hľadiska pochopenia toho, čo sa deje počas procesu smrti. Jedným z našich problémov na Západe je vnímanie života ako jedinečného segmentu od narodenia tohto tela až do konca tohto tela. Smrť je vnímaná a interpretovaná ako koniec, ako niečo, čo navždy zatvára dvere, čokoľvek po tom veríme, nebo alebo peklo. Ak sa však pozrieme na túto tému z pochopenia budhizmu, potom sa jej vnímanie úplne zmení. Podľa budhizmu by bolo možné pominúť v porovnaní s prezúvaním. Keď jedna sada oblečenia zostarne a už sa nedá viac používať, jednoducho ju odložíme a vezmeme ďalšiu. Tá istá osoba teda zostáva v procese umierania, mení sa iba aspekt.

Napríklad, smrť nie je nič radikálnejšie alebo hroznejšie; je to len ďalší stav, ďalšie dvere, prechod zo života do iného života. Práve tento rozdiel vo vnímaní veľmi krátkeho obdobia umierania alebo oveľa dlhšej existencie so zmenou jeho aspektu sa veľa mení. Porozumenie procesu umierania a opätovného znovuzrodenia je tiež procesom, ktorý bol podrobne opísaný v tibetskom buddhizme.


Samozrejme by to neboli LSD šialenci, ktorí by sa do toho nezačali miešať s jediným cieľom ako zaplieniť svet drogami na rozkaz Anglicka a pomiešať koktejt pre neznalých o čom je Bardo Thödol. Nemá to s drogami nič spoločné! Však ujovia Stanislav Grof, Timoty Leary a Aldous Huxley cez Jacka Kerouca atď,atď. Existuje web kde sa dajú prečitať ich listy, ktoré si dopisovali, ako im dopadol “osobný test dávok”:) Chlapci skušali na sebe. Veľkou chybou vtedajšej vlády v USA bolo, že týchto ľudi nedali do basy na 20 rokov, lebo to bola súčasť plánu ako rozširiť drogy po celých USA a zlikvidovať populáciu. Takže to nebola chyba, bolo to riadené vládou, Aquarian Conspiracy, vraj book of New Age:))))))))))))))))

—————————————————————————————————–
Psychedelická skúsenosť, publikovaná v roku 1964, je sprievodcom pre cesty LSD, napísané Timotym Learym, Ralphom Metznerom a Richardom Alpertom, voľne založené na preklade tibetskej knihy mŕtvych Evan-Wentza. Aldous Huxley predstavil Timothy Learymu Tibetskú knihu mŕtvych. Podľa Learyho, Metznera a Alperta je tibetská kniha mŕtvych … kľúčom k najvnútornejším zákutiam ľudskej mysle a sprievodcom pre zasvätených a pre tých, ktorí hľadajú duchovnú cestu oslobodenia.

Účinok LSD interpretovali ako „zbavenie“ egoobrany, nájdenie paralel medzi etapami smrti a znovuzrodenia v Tibetskej knihe mŕtvych a etapami psychologickej „smrti“ a „znovuzrodenia“, ktoré Leary identifikoval. počas jeho výskumu. Podľa Learyho, Metznera a Alperta je to: … jedna z najstarších a najuniverzálnejších praktík pre zasvätenca, aby prešiel skúsenosťou smrti skôr, ako bude duchovne znovuzrodený. Symbolicky musí zomrieť na svoju minulosť a na svoje staré ego, aby mohol zaujať miesto v novom duchovnom živote, do ktorého bol zasvätený. LSD ÁÁÁmen!
——————————————————————————————————

Ak si niekto mysli, že tieto veci s LSD sa nediali aj za čias komoušou v Československu je na obrovskom omyle. LSD a ČSSR, niektoré lieky sa vyrábali na báze LSD a robili sa pokusy na dobrovolnikoch. Máte o tom aj dokument Stanislav Grof z ČT2. Patrim medzi tzv. hudobnikov od Woodstoku 1969, takže tieto veci poznám, mali sme Slobodnú Europu, kamarátov na Západe a tam sa dali zohnať informácie. Timothy Leary boom bol aj u nás, kto ho nepoznal v úzkom okruhu ľudi, ktorí si mysleli, že zožrali všetku múdrosť sveta, tak nebol “IN”. No čuduj sa svete niektorí sme ho poznali a nemuseli sme byť “IN”:)) Počuvali sme rovnakú hudbu, kedže v tých časoch bol úzky profil zohnať LP. Počuvali sme napr. dlhé roky King Crimson, ktorí boli v ČSSR zakázaní, lebo spievali a hrali proti alkoholu a fajčeniu, fuj odporná západná kultúra:))

---

Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi