Útok Ruska na Ukrajinu zvýši ceny pšenice a Ruský vplyv na africké štáty bude kulminovať, lebo tie dovážajú obilie aj z Ukrajiny. Samozrejme toto sa snaží Adolf Putin zničiť a stať sa výhradným dovozcom obilia štvrtej triedy kvality, ktoré by ruský vojak nezožral, lebo by sa dosieral 10x denne. Teraz keď Rusko znáša oveľa rozsiahlejšie sankcie, možno bude chcieť zdvojnásobiť svoje aktivity na kontinente. Myslia si však africké vlády, že má stále čo ponúknuť?
Vojna Ruska na Ukrajinu a ceny pšenice idú hore, Ruský vplyv na africké štáty
Hlasovanie na Valnom zhromaždení OSN z 2. marca o odsúdení ruskej invázie na Ukrajinu naznačuje, že mnohí sa držia svojich stávok. Z 54 afrických krajín 28 podporilo návrh, ale 17 sa zdržalo hlasovania a osem sa nedostavilo. Eritrea štát gulagu, sa pripojila k Rusku, Bielorusku, Severnej Kórei a Sýrii v hlasovaní proti.
Či tieto hlasy odrážajú názory bežných Afričanov, nie je jasné. Prieskumy mobilných telefónov uskutočnené minulý týždeň v šiestich afrických štátoch americkou výskumnou firmou Premise naznačujú, že ambivalencia vlád sa odráža v postojoch verejnosti. V Keni, Nigérii, Južnej Afrike a Ugande je za vojnu najviac zodpovedné množstvo Ruska. V Mali a na Pobreží Slonoviny sa však ako vinník najčastejšie uvádzalo NATO.
Historické väzby v OSN
Hlasy v OSN čiastočne odrážajú historické väzby medzi Ruskom a vládnucimi stranami, najmä v južnej Afrike. Mnohí z elity regiónu študovali v Sovietskom zväze; niektorí majú pekné spomienky na čas, ktorý tam strávili. Oslobodzovacie strany, ktoré stále riadia Angolu, Mozambik (na vlajke ktorých je kalašnikov), Namíbiu, Juhoafrickú republiku a Zimbabwe považovali Sovietsky zväz za spojenca v boji za ukončenie nadvlády bielych a považujú Rusko za jeho nástupcu. Všetci sa zdržali, aj keď Ukrajina bola tiež súčasťou Sovietskeho zväzu.
Táto nostalgia ide ruka v ruke s latentnými protizápadnými názormi. Murithi Mutiga z International Crisis Group, think-tanku so sídlom v Bruseli, poznamenáva „nechuť“ v Africkom rohu nad „spôsobom, akým sa usa správali vo svojom unipolárnom momente“. intervencia nato v Líbyi v roku 2011, ktorá ignorovala Africkú úniu, rozhnevala vodcov ako Yoweri Museveni z Ugandy (ďalší abstinent). Následný chaos, ktorý sa prevalil do Sahelu, odcudzil tamojšie vlády.
Vzťahy Afriky s Ruskom sú však hlavne o vlastnom záujme, nie o histórii alebo ideológii. To sa týka najmä krajín, ktoré sa spoliehajú na žoldnierov z Wagnerovej skupiny, za ktorou stojí Jevgenij Prigožin, kamarát pána Putina. Odhaduje sa, že v Stredoafrickej republike ( sar ) je 2000 Wagnerových vojakov, ktorí bránia rebelom pred zvrhnutím prezidenta Faustina-Archange Touadéra, údajne výmenou za zlato a diamanty. Je na nich príliš závislý na to, aby zmenil smer.
Na Wagnera sa obrátila aj junta, ktorá mala na starosti Mali od vlaňajšieho prevratu. Operuje tam asi 800 zbraní na prenájom, hovorí Emmanuel Macron, ktorý sťahuje francúzske sily čiastočne kvôli ruským príletom. Európska pozornosť voči Sahelu bude ďalej klesať kvôli vojne na Ukrajine, myslí si Paul Stronski z Carnegie Endowment for International Peace, ďalšieho think-tanku, ktorý Wagnerovi necháva „relatívne otvorené dvere“. Dodáva, že Rusko bude vnímať boj o vplyv v Saheli ako súčasť širšej súťaže proti západným nepriateľom, ozvenu zástupných konfliktov počas studenej vojny.
Guinea je ďalšou africkou krajinou nezvyčajne závislou od Ruska. Už je to „vedľajšia obeť“ vojny, sťažuje sa Amadou Bah z mimovládnej organizácie Action Mines Guinée. Rusal, obrovský ruský producent hliníka s tromi baňami v Guinei, zastavil prevádzku vo svojej rafinérii na Ukrajine, ktorá spracováva bauxit ťažený v Guinei. Jej junta nedávno suspendovala honorárneho konzula z Ukrajiny, pravdepodobne preto, aby bola ku KGBákovi Putinovi sladká.
24. februára, keď sa ruské tanky valili na Ukrajinu, Mohamed Hamdan Dagalo, mocný sudánsky generál známy ako Hemedti, sa potýkal s ruskými predstaviteľmi. Rusko sa už dlho snaží o vojenskú prítomnosť v Port Sudan pri Červenom mori a údajne kupuje pašované zlato z krajiny. V nadchádzajúcich mesiacoch však Sudánci nahnevaní na vysoké ceny chleba môžu obnoviť protesty proti svojej junte podporovanej Ruskom.
Rusko sa pokúsilo rozšíriť svoj dosah za niekoľko vratkých štátov. Je najväčším vývozcom zbraní do Afriky.
Jeho obchod s kontinentom sa od roku 2014 zvýšil, hoci stále predstavuje len 2 % obchodu Afriky s tovarom so zvyškom sveta. Firmy napojené na Kremeľ vytvorili obchodné združenie zamerané na Afriku. Dcérska spoločnosť VEB (banka podliehajúca sankciám) má podiely v Afreximbank, rozvojovej banke.
Pre väčšinu krajín je Rusko len jedným hráčom z mnohých. Ako mnoho afrických lídrov, aj João Lourenço, prezident Angoly od roku 2017, sa snažil vybudovať „portfólio záujmov zahraničnej politiky“, poznamenáva Ricardo Soares de Oliveira z Oxfordskej univerzity. Angola predáva svoju ropu Číne, má program MMF a hľadá diamanty s Alrosou, ruským baníkom. „Historicky máme vzťahy so všetkými týmito krajinami. Nevidím to ako zásadný problém,“ hovorí angolský minister kabinetu.
Etiópia, ktorá nehlasovala v OSN, je na tom podobne. Rusko je jeho najväčším dodávateľom zbraní. V OSN Rusko zmarilo snahy obmedziť etiópsku vládu v občianskej vojne proti rebelom zo severného regiónu Tigray. Banka Gazprom prejavila záujem o projekt vo východnom Somálsku v Etiópii. „Nie som však presvedčený, že potrebujeme [Rusko] viac ako Západ,“ hovorí etiópsky predstaviteľ.
Na Blízkom východe prevláda aj vlastný záujem a oplotenie. Spojené arabské emiráty šokovali Ameriku tým, že sa 25. februára zdržali hlasovania v Bezpečnostnej rade osn. Vo vyhlásení Ligy arabských štátov o vojne o tri dni neskôr sa Rusko ani len nezmienilo. Hoci ich vlády hlasovali za návrh Valného zhromaždenia, predstavitelia Egypta a ďalších štátov Perzského zálivu argumentujú, že toto nie je ich vojna: nemajú žiadne formálne spojenectvá ani s jednou stranou.
Jedným z dôvodov je ropa. Saudská Arábia chce zachovať opec +, alianciu veľkých producentov z ktorých sú ona a Rusko najväčší. Ďalším faktorom sú zbrane. Egypt je druhým najväčším príjemcom americkej vojenskej pomoci v regióne. Prezident Abdel-Fattah al-Sisi sa však snažil o diverzifikáciu a to aj nákupom ruských stíhačiek.
Štáty Perzského zálivu sa pri ochrane spoliehajú na Ameriku. Teraz si však myslia, že jeho bezpečnostný dáždnik má diery. Diplomati dúfajú, že neutrálny postoj k Ukrajine pošle správu do Ameriky. „Ak my nemôžeme počítať s vami, nemôžete sa spoľahnúť ani na nás,“ ako sa hovorí.
Je menej pravdepodobné, že západné vlády budú trestať africké krajiny za to, že sa zdržali hlasovania. Vedia, že všetky štáty majú záujmy. „Je veľmi nepravdepodobné, že africké krajiny budú nútené zvoliť si stranu,“ hovorí Folasadé Soulé, akademik tiež z Oxfordu.
Ak sa však ruské firmy snažia nájsť doláre, budú pre Afričanov menej atraktívne. „Nemyslím si, že sudánska vláda chce ruble,“ hovorí právnik v oblasti sankcií. Veľké energetické alebo ťažobné obchody často zahŕňajú pridružené západné firmy, ktoré možno nechcú, aby sa do toho zapojili Rusi, už len kvôli reputačnému riziku.
Ak Západ prestane nakupovať ruské uhľovodíky, mohlo by to mať aj reťazový efekt na afrických kupcov.
Ďalší rusko-africký samit sa má uskutočniť koncom tohto roka v Etiópii.
Jeho vip zoznam ukáže, koľko „afrických priateľov“ Putin ešte má. Pokojne to môže byť menej ako 43.
Stop ruským dezinformáciam na Slovensku
Letné dovolenky Egypt Marsa Matrouh 2025
