Aký má vplyv Mesiac na vznik života ako ho poznáme dnes. Biotop vo vesmire je podmienený podmienkami v ktorých sa nachádza nejaká planéta vytvorená spočiatku z vesmírneho prachu. Miliardami rokov sa ten prach len pomaly strácal, kým planéty ako Zem, nadobudli pevnú hmotu. Vznik života na Zemi. Otázkou pre niektoré mimozemské civilizácie bolo ako tento proces urýchliť, ak napríklad dochádza ku kolapsu ich domovskej planéty a potrebujú sa “presťahovať” na inú planétu. Naprv musia vytvoriť podmienky na ktoré je ich organizmus zvyknutý. Alebo ak chcú “zasiať” život vo vesmíre rýchlejšie.
Niečo podobné sa stalo aj z s našou Zemou, ktorej teraz neoddeliteľnou súčasťou sa stal v určitom období Mesiac. Tento Mesiac nebolo vždy vidno zo Zeme, lebo tam jednoducho nebol. Ako sa dostal Mesiac k Zemi a prečo, popisuje kniha Radu Cinamara Eterický Kryštál. Autor kníh Bucegi a mimozemská inštalácie v Rumunsku. Mesiac k Zemi pritiahla Sýrianská civilizácia pred miliónmi rokov, aby urýchlila vývoj života a aby tento vývoj bol regulovaný pravidelne. Vznik života na Zemi.
Vznik civilizácie, Mesiac a Súhvezdie Sírius
PRED 100 MILIÓNMI ROKOV, SYRIANSKÁ PROTOCIVILIZÁCIA
Začali sme sa pozerať na aspekty nášho takzvaného „prírodného satelitu“ na holografickej obrazovke. Z obrázkov zobrazených syntézou na holografickej obrazovke som pochopil že chvíľu existovala v planetárnom systéme hviezdy Sirius vyvinutá humanoidná civilizácia, ktorá dosiahla dosť pokročilú úroveň technológie. Napríklad táto civilizácia mohla cestovať medzihviezdne s obrovskými loďami, čo znamenalo, že mala určitú kontrolu nad zákonmi, ktoré upravujú priestor a čas. Členmi tejto civilizácie neboli dnešní Sýrčania, ale ich veľmi vzdialení predchodcovia.
Nemohol som pochopiť meno starej civilizácie. V syntéze som videl obrázky spred 95-98 miliónov rokov, možno aj staršie. Rasa týchto humanoidných bytostí sa vyvinula v priebehu času a prešla mnohými transformáciami. Nakoniec zmizla, ale rôzne informácie v jej DNA sa odovzdali mnohým ďalším typom humanoidných civilizácií, ktoré za sebou nasledovali v priebehu času a to aj z planetárneho systému hviezdy Sirius A, až kým nedosiahli charakteristiky súčasnej rasy Sýria.
Na obrázkoch bola typológia bytostí v tej extrémne starej sýranskej civilizácii dosť podobná ľuďom, aj keď ich priemerná výška bola vyššia, okolo 1,90-2 metra. Koža bola perleťovo biela s mierne modrým nádychom a vlasy boli čierne s odtieňmi tmavo modrej. Oči mali väčšie ako oči obyčajného človeka, ale ústa boli menšie. Od začiatku však zapôsobila harmónia ich čŕt a hlavne dôstojné oblečenie, vertikálnosť ich charakteru vyžarujúca z spôsobu ich pohybu a konania. Tieto črty boli prenesené cez veky času do dnešných Sýrianov.
Zdá sa, že ich predkovia celkom dobre poznali svoje vlastné súhvezdie Canis Majoris, ktorého súčasťou je hviezda Sirius A, najjasnejšia na oblohe, ale aj súhvezdie Orion, ktoré osídlili a tvorili kolónie. Neskôr sa tieto populácie individualizovali a „reformovali“ hybridizáciou s inými mimozemskými rasami. Toto mi bolo predstavené holograficky kombináciou pôvodnej DNA s inými typmi DNA v rôznych a rôznych pomeroch, čo naznačujú najmä niektoré farebné vibračné vlny, ktoré sú viac či menej intenzívne spolu s typológiou príslušnej rasy, ako fyzická štruktúra, aby bolo možné ľahšie identifikovať zvláštnosť hybridizácií.
30 MILIÓNOV ROKOV DERIVOVANÝCH CIVILIZÁCIÍ
Potom nasledovali obrazy s typológiou tých rás niekoľko sekúnd za sebou takou rýchlosťou, že som nedokázal rozlíšiť takmer žiadnu vlastnosť.
„Rozvíjanie“ sa zastavilo po intervale asi 29 – 30 miliónov rokov, ale nezaznamenali sme výrazné rozdiely v somatických formách týchto civilizácií. Všetci sa akoby „točili“ okolo rovnakých vlastností. Civilizácia ktorej obrazy sa stabilizovali, bola technologicky vyspelá a dominovala medzihviezdnemu cestovaniu. Svojím spôsobom to vyzeralo ako replika tej spred asi 100 miliónov rokov, ale pokožka tých sýriánskych bytostí bola trochu modrejšia.
Skúsenosti ktoré nazhromaždili v státisícoch vesmírnych evolučných pomocníkov im pomohli pochopiť, že keď nastal problém transformácie v planetárnej biosfére, bolo treba ho robiť postupne a po dlhú dobu. Ukázal sa mi napríklad vplyv „terraformingu“ na prírodný satelit okolo planéty v dvojhviezdnom systéme, kde ekosystém nedržal krok s transformáciou atmosféry a následne vyschol.
Boli prudké búrky, väčšina vegetácie zhorela. Toto zlyhanie bolo pre nich pravdepodobne dôležitým ponaučením, inak by sa táto kozmická udalosť na holografickej obrazovke neprezentovala. Trvalo potom dlho, kým sa obnovilo a správne upravilo prirodzené prostredie. Preto keď vznikol problém, ich plán terraformácie Zeme by trval stovky až tisíce rokov, aby sa biosféra mohla prispôsobiť, stabilizovať a rozvíjať prirodzeným a udržateľným spôsobom.
Všeobecne povedané v tom čase boli rastlin najmä však stromy, paprade a kaktusy, veľmi veľké, oveľa väčšie ako bunky, ktoré majú dnes. V tých extrémne vzdialených dobách obsahovala zemská atmosféra oveľa viac oxidu uhličitého a magnetické pole planéty bolo intenzívnejšie. Všetko bolo hmlisté, približne také ako počas slabšej piesočnej búrky v Sahare. Ďalej obrázky momentiek na obrazovke sa postupne objavovali rôzne klimatické prostredia planéty, to znamená, že mi bolo ukázané životné štádium planéty v tom čase pred takmer 100 miliónmi rokov.
Vodné prostredie však bolo vyvinutejšie s riasami a mnohými živými organizmami všetkého druhu. Na pevnine boli iba tí praví v rôznych formách, hmyz veľmi rozmanitý, ale neboli tu žiadne cicavce. Tiež mi neboli ukázané a na obrázkoch z tohto obdobia som nevidel inteligentné bytosti. V tejto prvej fáze sledovania som spomenul dve hlavné myšlienky: neboli listnaté lesy ani kvety; v atmosfére planéty aj v kozmickom priestore v jej okolí bolo veľa prachu, ktorý bránil slnečnému žiareniu.
Existovali však nevýhody: po prvé, atmosféra nemala pre bytosti starej civilizácie veľmi dobré zloženie, takže „vzduch“ nebolo možné dlho dýchať bez ochrannej prilby; Na druhej strane genetické štúdie preukázali, že Zem vo svojom vývoji už dávno dosiahla stagnácia.
Staroveká sýriánska civilizácia si uvedomila, že aj keby iniciovala proces reformy planéty, za týchto skromných biologických materiálov, ktoré v tom čase existovali, by sa za týchto podmienok len málo zmenila.
Ako zabezpečiť, aby sa planéta neustále vyvíjala.
Fázy takéhoto procesu sa objavili a na obrazovke veľmi rýchlo nasledovali: čistenie „vzduchu“ odstránením nadmerného množstva jemného prachu; obohatenie atmosféry kyslíkom; realizácia zložitejších genetických krížení, aby sa mohol vyvíjať život. Potom som uvidel vlajkovú loď tejto vyspelej civilizácie, obrovskú, sférickú, veľkú ako náš Mesiac.
Potom obraz „vkĺzol“ dovnútra lode a bol upevnený v miestnosti s bielymi, fialovými oblúkmi. Uprostred neho stál ten, čo by sme mohli nazvať „okrúhlym stolom“, a okolo neho som uvidel niekoľko predstaviteľov tejto civilizácie, ktorí boli súčasťou vedenia lode. Telepaticky som prostredníctvom interdimenzionálnych slúchadiel pochopil, že diskutovali o možnostiach podpory vývoja na našej planéte a jej nadmernej reformy. Potom som uvidel Ormu. Stála a aktívne vysvetľovala.
Ormovou špecializáciou bola ebiológia, ale tento výraz mal oveľa komplexnejší význam, ako ho poznáme dnes, rovnako ako pre medicínu Apellos a zvlášť pre spoločnosť Mentia medicína znamená oveľa viac, ako si predstavuje súčasná veda.
Orma bola veľmi dobrým výskumníkom špecializujúcim sa na oblasť, ktorú by sme dnes mohli nazvať „planetárna nanobiológia“, pretože táto Sýrianka mala hlboké znalosti v kvantovom poli, v oblasti trpaslíkov, slnečných energií a síl.
Všetci členovia tímu mali akúsi masku na tvári a nose. Zdá sa, že tlak a všeobecné klimatické podmienky boli pre jeho telo vhodné, pretože nemali skafander, ale iba príslušnú masku, pravdepodobne pre čistenie nadýchaného vzduchu.
Okamžite som pochopil, že v skutočnosti išlo o proces „terraformovania“, veľmi zložitej akcie s mnohými premennými. Potom mi boli zobrazené snímky s Ormou na Zemi, sprevádzané výskumným tímom.
Orma hlboko analyzovala štruktúru DNA. Všimla si, že rôzne kombinácie DNA, ako aj biologické výmeny na atómovej úrovni boli v skutočnosti pomerne zložité, dosiahli však maximálnu hranicu „kríženia“, za ktorou už nebola možná evolúcia.
Prišla však s riešením: uviedla, že na ďalší rozvoj evolúcie je potrebné trvalé, neustále silové pole, ktoré bude pôsobiť na biosféru Zeme.
Život na Zemi, terraformovanie našej planéty
Staroveká sýrianska civilizácia potrebovala všeobecné terraformovanie našej planéty, aby zabezpečila biotop vhodný pre život jej členov. Miestne akcie obmedzené iba pre jednu oblasť alebo oblasť planéty by nestačili. Preto sa admirálska rada rozhodla pre druhú možnosť, ktorú predstavila Orma a ktorá zahŕňala
pôsobenie gigantického silového poľa ako celku, a to bude neustále a hlboko ovplyvňovať úrovň života DNA, rastlín a zvierat.
Inými slovami, rozhodli sa pre komplexnú, hlbokú a komplexnú reformu planéty, ktorá by nakoniec viedla k biosfére, ktorú poznáme dnes. Kvôli rozsiahlym skúsenostiam, ktoré už v tejto oblasti mali, to príslušníci tejto civilizácie neurobili, oni sa ponáhľali, pretože vedeli, že takáto deformácia môže trvať stovky pozemských rokov alebo dokonca dlhšie, ale aj tak by bola oveľa kratšia ako pozoruhodné pôsobenie prírody, keby k nej došlo za rovnakých podmienok.
Sýriania staroveku ako „alchymisti planét“, pretože ich spôsob konania pripomínal spôsob stredovekých alchymistov v ich laboratóriu: prostredníctvom operácií vo svojej prezentácii Orma ukázala, že sila gigantického poľa, ktorá sa má „aplikovať“ pre Zem, musela spĺňať zaujímavú podmienku:
mala pôsobiť dlho, ale napriek tomu musela byť premenlivá. Keby však táto energia mala periodické variácie, potom by boli splnené predpoklady biologicky aktívnych kombinácií a život by bol vždy poháňaný.
Keby bol kozmický prach odstránený z celej planéty, potom by bolo slnečného žiarenia viac, atmosféry by sa ionizovalo viac, dažďov by bolo hojnejšie a život by mal viac príležitostí na rozvoj, pretože priaznivé prostredie by malo boli vytvorené, takže energia zo Slnka a z vesmíru sa dostáva na Zem vo veľmi širokom spektre frekvencií.
Splnenie tejto predstavy bolo jedným z riešení vysávanie prachu obklopujúceho planétu, ale potom mi bolo ukázané, ako sa Orma inšpirovala k zjednoteniu týchto dvoch myšlienok: terraformácia planéty cez toto vonkajšie silové pole a „čistenie“ prachu z okolia Zeme v jedinej akcii.
Aby to Orma dosiahla, navrhla priviesť okolo Zeme vesmírne teleso s dostatočne veľkou hmotou, aby splnilo dve ambície: riadiť vývoj rastlinnej a živočíšnej ríše a pomáhať „vysávať“ vesmírny prach okolo nej.
Nedokončený príbeh – pomôžme rodine, ktorá náhle prišla o otca. Z plánov oslavy 50-ky môjho švagra sa odrazu organizoval jeho pohreb. Nikto to nečakal.
H.P. Lovecraft
Niklas Kvarforth