Wilhelm Canaris bol členom nemeckého protinacistického odboja. Pri vyšetrovaní tajnej štátnej polície bol nájdený Canarisov denník, kde boli uvedené jeho kontakty s odbojom proti národnému socializmu. Denník bol ukázaný Hitlerovi a 9. apríla 1945 bol Canaris po rozsudku stanného súdu SS obesený v koncentračnom tábore Flossenbürg.
Wilhelm Canaris
Tento zloduch určite nie je mazurekov kamarát, lebo asi zradil Hitlera o ktorom sa vraj učia u nás samé klamstvá. Tak zalistujeme v knihe German Plots with Kremlin a našli sme takúto Canarisovu smernicu o spolupráci s Ruskom po druhej svetovej vojne:
Najlepšie fotky na túto tému v googli sú “Putin Merkel smile”
Vraj odporná Západná Hitlerova dcéra 🙂
Wilhelm Canaris bol, je a bude úhlavný nepriateľ dnešných slovenských neonacistov!
Nasledujúcu smernicu vydal náčelník spravodajskej divízie nemeckého vrchného velenia admirál Wilhelm Canaris v roku 1944.
Dokument odhaľuje základnú nemeckú stratégiu vystrašenia USA boľševizmom, no zároveň odporúča dlhodobú politiku rusko-nemeckej spolupráce.
Wilhelm Canaris: OKW-Abwehr 15. marca 1944
Na stretnutí predstaviteľov ministerstva zahraničných vecí, odboru bezpečnosti (ďalej len „SD“) a ministerstva obrany (ďalej len „Abwehr“) boli prijaté nasledujúce uznesenia pre jednotný postup všetkých našich agentov v zahraničí:
1. Využiť v maximálnej miere všetky dostupné možnosti v neutrálnych a nepriateľských krajinách na podporu nášho vojenského úsilia politickými a propagandistickými kampaňami.
2. Našim cieľom je rozdrviť plán nepriateľa, ktorého cieľom je vojensky, ekonomicky a kultúrne navždy zničiť Nemeckú ríšu. Nové nariadenia, ktoré zaviedli politickí lídri na rozpustenie a rozpad nepriateľského bloku, by sa mali vykonávať intenzívnejšie. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme medzi našimi nepriateľmi vytvorili stav zmätku a nedôvery.
Takýto stav nejednoty by nám umožnil žalovať o rýchly separátny mier s ktoroukoľvek stranou. Aj keď je pravda, že snahy vynaložené v tomto smere doteraz zlyhali kvôli nezmieriteľnej nenávistnej politike Roosevelta a Churchilla, neznamená to, že jedného dňa za iných podmienok nebude možné prelomiť neprirodzený front našich nepriateľov.
Rooseveltova tohtoročná volebná porážka môže mať nedozerné politické dôsledky. Politickí a vojenskí vodcovia sú toho názoru, že Nemecko nemôže očakávať od Sovietov žiadne zľutovanie; naopak, ak by vojna nabrala na obrátkach, musíme predpokladať, že Slovania urobia všetko pre to, aby sa pomstili za tvrdé zaobchádzanie, ktoré sme im spôsobili.
Napriek všetkému netreba vynaložiť žiadne úsilie na to, aby sa v anglosaských krajinách prostredníctvom starostlivo riadenej propagandy rozprúdila politická nevraživosť, ktorá by rozzúrila Sovietov do takej miery, že by v dôsledku toho uvítali možnosť uzavrieť separátny mier s Nemeckom.
V prípade vyjednaného mieru, alebo ak by sme boli porazení, by Nemecko malo z dlhodobého hľadiska všetko získať pripojením k Východu. Práve teraz sú šance na separátny mier so Západom o niečo lepšie, najmä ak sa nám podarí prostredníctvom našej propagandistickej kampane a našich „dôverných“ kanálov presvedčiť nepriateľa, že Rooseveltova politika „bezpodmienečnej kapitulácie“ ženie nemecký ľud smerom k komunizmu.
V USA je veľký strach z boľševizmu. Opozícia proti spojenectvu Roosevelta so Stalinom neustále rastie. Naše šance na úspech sú dobré, ak sa nám podarí vyburcovať vplyvné kruhy proti Rooseveltovej politike. Dá sa to urobiť šikovnými informáciami alebo odkazmi na nepodozrievavých neutrálnych cirkevných kontaktných mužov. V Spojených štátoch máme pod velením efektívne kontakty, ktoré boli starostlivo udržiavané aj počas vojny.
Nenávistná kampaň vyvolaná Rooseveltom a Židmi proti všetkému nemeckému dočasne umlčala pronemecký blok v USA. Existuje však všetka nádej, že sa táto situácia v priebehu niekoľkých mesiacov úplne zmení. Ak by sa republikánom podarilo poraziť Roosevelta v nadchádzajúcich prezidentských voľbách, výrazne by to ovplyvnilo vedenie americkej vojny voči nám. KO-lídri v zahraničí a ich štáby majú nespočetné možnosti neustále sa odvolávať na Rooseveltovu politiku nenávisti.
V tejto kampani musia použiť všetky existujúce kontakty a mali by sa pokúsiť otvoriť nové kanály. Musíme poukázať na nebezpečenstvo, že Nemecko môže byť prinútené spolupracovať s Ruskom. Najväčšiu opatrnosť musia pri všetkých rozhovoroch a rokovaniach dodržiavať tí, ktorí ako „antinacisti“ udržiavajú kontakt s nepriateľom. Pri plnení misií musia prísne dodržiavať pokyny.
(Sgd.) Canaris
Keď bol v lete 1949 Dr. Adenauer tesnou väčšinou jedného hlasu zvolený za prvého kancelára Západonemeckej spolkovej republiky, vyhlásil, že si vedenie zahraničných vecí vyhradí ako svoju doménu.
“Musíme postupovať veľmi opatrne. Nemali by sme v Nemecku ani v Spojených štátoch vzbudzovať dojem, že budeme akýmkoľvek spôsobom spolupracovať s Rusmi.”
Kancelár DR. KONRAD ADENAUER
Pripomeňme si, čo napísal pannemecký autor Tannenberg v roku 1911: “V Strednej Amerike nemecký ľud tiež premeškal príležitosť zmocniť sa Kuby. Pre našu budúcnosť v Južnej Amerike by to mohlo byť požehnaním pre ľudí z republík, ktoré zostali z portugalsko-španielskeho panstva, ak sa dostanú pod nemeckú správu. Nemecký ľud sa musí zmocniť strednej Afriky od ústia rieky Orange až po jazero Tschad a od kamerunských hôr po ústie Rovuma; aj Malú Áziu, Malajský ostrov v juhovýchodnej Ázii a napokon juh: polovicu Južnej Ameriky.“
Tieto relikty pridávame aj preto, lebo nový Molotov-Ribbentrop o boji Nemecka s Ruskom proti USA a NATO tohto roku bude vrcholiť a naši proruskí debili ani nevedia o čom je reč. Lebo NordStreamom proti NATO v Europe 2022! Jasný príklad spolupráce Ruska a Nemecka proti USA po druhej svetovej vojne. Nuž Deň D sa nevypláca. Takto odporne antimazurekovsky vraziť klin Adolfovi do chrbta. Fuj!
Na Stráž, veď nás kotlebák všetkých proti našej vôli zasvätil vlastne Rusku aj s čarnogurákom! Wilhelm Canaris musí byť teda úhlavný nepriateľ slovenských neonacistov z kulturblogu aj idiota reborna.
A náš bývalý Boss to všetko vedel, NordStreamom naleje Europa miliardy KGBákovi do vrecka a on ich vyhodí na zbrane proti USA a NATO v Európe, ktoré Nemci nechcú!
Tajemství Egypta - první tunel, Radu Cinamar, Rumunské Bucegi