\n1600 – 1750<\/strong>
\n
\n
\u010co na tejto fotke rob\u00ed pyramida….\u017ee bol svedkom v\u0161etk\u00e9ho????<\/strong><\/p>\n Hore je jedno z diel Giovanniho Battistu Piranesiho. \u017dil medzi rokmi 1720 a 1778. Ak vezmeme do \u00favahy, \u017ee bol svedkom v\u0161etk\u00e9ho, \u010do je zobrazen\u00e9 v jeho dielach, d\u00e1va n\u00e1m to d\u00e1tum bahennej povodne pribli\u017ene 1600 – 1750. Pos\u00favam to do 1600-tych rokov, preto\u017ee Piranesi je iba jedn\u00fdm z umelcov ru\u00edn (Capriccio), ktor\u00fdch m\u00e1me. Niektor\u00e9 star\u0161ie, ako napr\u00edklad Alessandro Salucci (1590 – asi 1655 – 1660), nazna\u010duj\u00fa, \u017ee predmetn\u00e9 udalosti sa mohli sta\u0165 u\u017e v 20. rokoch 20. storo\u010dia. Neuver\u00edm pr\u00edli\u0161 presn\u00fdm d\u00e1tumom, m\u00f4\u017eu v\u0161ak sl\u00fa\u017ei\u0165 ako vod\u00edtko.<\/p>\n Aj ke\u010f je to ot\u00e1zne, mysl\u00edm si, \u017ee p\u00e1n Piranesi n\u00e1m poskytol celkom dobr\u00fd n\u00e1pad, ako t\u00e1to konkr\u00e9tna rot\u00e1cia na\u0161ej civiliz\u00e1cie sl\u00fa\u017eila na zvl\u00e1dnutie ich m\u0155tvych. Nasleduj\u00faca ilustr\u00e1cia by mala hovori\u0165 za v\u0161etko. Na z\u00e1klade obrazu sa nezd\u00e1, \u017ee by m\u0155tvi boli v tom \u010dase pochovan\u00ed v zemi.<\/p>\n Ver\u00edm, \u017ee v uvedenom pr\u00edpade by sme mohli hovori\u0165 o pohrebisk\u00e1ch spopolnen\u00fdch obrov. Ten ist\u00fd Piranesi n\u00e1m zanechal nieko\u013eko obr\u00e1zkov, ktor\u00e9 nazna\u010duj\u00fa, \u017ee stavitelia \u0161ialenej architekt\u00fary boli o dos\u0165 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ako my.<\/p>\n Keby to boli skuto\u010dne Giants, pochybujem, \u017ee by n\u00e1m s\u00fa\u010dasn\u00e1 narat\u00edvna \u00fadr\u017eb\u00e1rska pos\u00e1dka umo\u017enila tieto konkr\u00e9tne vedomosti.<\/p><\/blockquote>\n D\u00f4vod, pre\u010do si mysl\u00edm, \u017ee do\u0161lo k druhej povodni bahna (a mo\u017eno aj k jej obnoveniu), je sp\u00f4soben\u00fd niektor\u00fdmi drastick\u00fdmi architektonick\u00fdmi rozdielmi medzi t\u00fdmi, ktor\u00e9 predstavili umelci v ruin\u00e1ch (napr\u00edklad Piranesi), a budovami z 19. storo\u010dia, ktor\u00fdch m\u00f4\u017eeme by\u0165 svedkami.<\/p>\n Na\u010dasovanie t\u00fdchto udalost\u00ed je vo v\u0161eobecnosti \u0165a\u017ek\u00e9. Na jednej strane by som chcel umiestni\u0165 t\u00fato druh\u00fa bahenn\u00fa povode\u0148 bli\u017e\u0161ie k 50. rokom 18. storo\u010dia, ale t\u00e1to rusk\u00e1 budova vy\u0161\u0161ie bola \u00fadajne postaven\u00e1 v 10. rokoch 20. storo\u010dia. Zd\u00e1 sa, \u017ee m\u00e1me zapojen\u00fdch nieko\u013eko v\u00fdznamn\u00fdch z\u00e1sahov do \u010dasov\u00e9ho r\u00e1mca, ale tento \u010dl\u00e1nok nie je o na\u0161ich probl\u00e9moch s \u010dasov\u00fdm r\u00e1mcom. Re\u010d je o m\u0155tvych.<\/p>\n Ak p\u00f4jdeme spolu s pr\u00edbehom tradi\u010dn\u00e9ho line\u00e1rneho v\u00fdvoja, o\u010dak\u00e1vali by sme, \u017ee sa po celom svete roz\u0161\u00edria tis\u00edce ve\u013emi star\u00fdch cintor\u00ednov. Zd\u00e1 sa v\u0161ak, \u017ee to tak nie je. V skuto\u010dnosti m\u00e1me k dispoz\u00edcii 8 najstar\u0161\u00edch cintor\u00ednov , ktor\u00e9 s\u00fa:<\/p>\n Gross Fredenwalde – cca. Pred 8 500 rokmi Teraz som si celkom ist\u00fd, \u017ee vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdch osem je iba s\u00faborom star\u0161\u00edch cintor\u00ednov, ktor\u00e9 niekto dal dohromady iba za \u00fa\u010delom vytvorenia obsahu pre svoje webov\u00e9 str\u00e1nky. S\u00fa tam star\u00e9 cintor\u00edny? Ur\u010dite s\u00fa, ale akon\u00e1hle za\u010dnete venova\u0165 pozornos\u0165, za\u010dnete si v\u0161\u00edma\u0165 toto zauj\u00edmav\u00e9 slovo: \u201eDATED\u201c . Moja osobn\u00e1 d\u00f4vera k datovan\u00fdm veciam je takmer nulov\u00e1.<\/p>\n V podstate sa zd\u00e1, \u017ee nem\u00e1me \u017eiadne cintor\u00edny star\u0161ie ako 500 rokov. K tomu mus\u00edte k tejto ot\u00e1zke pristupova\u0165 systematicky. <\/p><\/blockquote>\n Mesto Par\u00ed\u017e bolo zalo\u017een\u00e9 Boh vie kedy . Zd\u00e1 sa, \u017ee sa to stalo niekedy okolo 250 – 225 pred n. l.<\/p>\n Vyberte si svoje mesto s ve\u013emi starou hist\u00f3riou a uvid\u00edte, ak\u00e9 star\u00e9 s\u00fa ich miestne cintor\u00edny. Ke\u010f naraz\u00edte na nejak\u00fd 1500 rokov star\u00fd cintor\u00edn, pok\u00faste sa pochopi\u0165, odkia\u013e poch\u00e1dzaj\u00fa d\u00e1tumy. Pod\u013ea m\u0148a s\u00fa tie term\u00edny iba vymyslen\u00e9. Podobne ako pod 2 000 rokov star\u00fdm pohrebiskom, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dza 5 st\u00f4p hlboko nap\u00e1chan\u00e9 uprostred ulice v jednom z rusk\u00fdch miest.<\/p>\n Zd\u00e1 sa, \u017ee nem\u00e1me \u017eiadne cintor\u00edny, ktor\u00e9 by zodpovedali m\u0155tvym, preto\u017ee sa t\u00fdkaj\u00fa r\u00f4znych historick\u00fdch \u010dasov\u00fdch r\u00e1mcov. <\/p><\/blockquote>\n Iste by sme mohli \u00eds\u0165 s krem\u00e1ciami a niektor\u00fdmi \u010fal\u0161\u00edmi sp\u00f4sobmi zbavovania sa m\u0155tvych tiel. Z\u00e1rove\u0148 vzd\u00e1vame patri\u010dn\u00fa \u00factu na\u0161im zosnul\u00fdm a m\u00e1me za to \u010do uk\u00e1za\u0165. Pre\u010do nie?<\/p>\n Je na \u010ditate\u013eovi, aby rozhodol, \u010di na\u0161i vzdialen\u00ed predkovia boli nato\u013eko nevedom\u00ed, aby nevenovali n\u00e1le\u017eit\u00fa \u00factu svojim zosnul\u00fdm bl\u00edzkym.<\/p>\n Pre t\u00fdch ktor\u00ed \u017eij\u00fa v niektor\u00fdch ve\u013emi star\u00fdch mest\u00e1ch – ak\u00fd je najstar\u0161\u00ed cintor\u00edn u v\u00e1s?<\/p>\n Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee existuje asi 200 kilometrov labyrintov\u00fdch tunelov. Napriek obrovskej d\u013a\u017eke tunelovan\u00e9ho podzemn\u00e9ho sveta je verejnosti pr\u00edstupn\u00e1 iba jeho mal\u00e1 \u010das\u0165. T\u00e1to mal\u00e1 \u010das\u0165 (menej ako 1,6 km) , zn\u00e1ma ako Kostnica Denfert-Rochereau, alebo popul\u00e1rnej\u0161ie \u201eKatakomby\u201c, sa stala jednou z hlavn\u00fdch turistick\u00fdch atrakci\u00ed Par\u00ed\u017ea.<\/p>\n Mysl\u00edm si, \u017ee pr\u00edbeh par\u00ed\u017eskych katakomb je tak podozriv\u00fd, ako sa len d\u00e1, vzh\u013eadom na po\u010det m\u0155tvych \u013eud\u00ed, s ktor\u00fdmi sa stret\u00e1vame. Odkia\u013e by mohlo \u0161es\u0165 mili\u00f3nov kostlivcov poch\u00e1dza\u0165 do roku 1780?<\/p>\n Pozrime sa na aktu\u00e1lnu verziu \u010d\u00edsla, ktor\u00e1 je v s\u00falade s pravidlami. V podzem\u00ed Par\u00ed\u017ea s\u00fa podzemn\u00e9 ossuaries, ktor\u00e1 dr\u017e\u00ed pozostatky viac ako \u0161es\u0165 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed v malej \u010dasti siete tunela postaven\u00e9ho ku konsolid\u00e1cii par\u00ed\u017eskych starobyl\u00e9 kamenn\u00e9 m\u00edny. T\u00e1to kostnica, ktor\u00e1 sa rozprestiera na juh od b\u00fdvalej mestskej br\u00e1ny Barriere d’Enfer (\u201ebr\u00e1na pekla\u201c), bola vytvoren\u00e1 ako s\u00fa\u010das\u0165 \u00fasilia o odstr\u00e1nenie preplnen\u00fdch cintor\u00ednov. Pr\u00edpravn\u00e9 pr\u00e1ce sa za\u010dali nedlho po tom, ako sa s\u00e9riu hrozn\u00fdch zr\u00faten\u00ed steny suter\u00e9nu sv. bl\u00edzko rue de la Tombe-Issoire sa otvorila bansk\u00e1 \u0161achta.<\/p>\n Kostnica zostala do zna\u010dnej miery zabudnut\u00e1, k\u00fdm sa za\u010diatkom 19. storo\u010dia nestala nov\u00fdm miestom pre koncerty a in\u00e9 s\u00fakromn\u00e9 \u200b\u200bakcie; po \u010fal\u0161\u00edch renov\u00e1ci\u00e1ch a v\u00fdstavbe pr\u00edstupov okolo n\u00e1mestia Place Denfert-Rochereau bol pr\u00edstupn\u00fd verejnosti od roku 1874. <\/p>\n Od 1. janu\u00e1ra 2013 s\u00fa katakomby medzi 14 m\u00fazeami mesta Par\u00ed\u017e, ktor\u00e9 spravuje Paris Mus\u00e9es. Aj ke\u010f kostnica predstavuje iba mal\u00fa \u010das\u0165 podzemn\u00e9ho \u201ecarrieres de Paris\u201c (\u201elomov v Par\u00ed\u017ei\u201c), Par\u00ed\u017eania v s\u00fa\u010dasnosti \u010dasto ozna\u010duj\u00fa cel\u00fa sie\u0165 tunelov ako katakomby.<\/p>\n V podstate m\u00e1me star\u00fd, u\u017e neexistuj\u00faci cintor\u00edn s n\u00e1zvom Cintor\u00edn sv\u00e4t\u00fdch neviniatok . Bolo to preplnen\u00e9 a m\u0155tve tel\u00e1 sa vyliali do ul\u00edc Par\u00ed\u017ea. \u00darady museli kona\u0165, a to \u00fadajne urobili presunom kostier do katakomb.<\/p>\n Za vl\u00e1dy Filipa II. (1180-1223) bol cintor\u00edn roz\u0161\u00edren\u00fd a obklopen\u00fd asi tri metre vysok\u00fdm m\u00farom. Les Innocents za\u010dali ako cintor\u00edn s jednotliv\u00fdmi hrobmi, ale dovtedy sa stali miestom masov\u00fdch hrobov. \u013dudia boli pochovan\u00ed spolu v tej istej jame (v jame sa mohlo naraz nach\u00e1dza\u0165 asi 1 500 m\u0155tvych); a\u017e ke\u010f bude pln\u00fd, otvor\u00ed sa \u010fal\u0161\u00ed.<\/p>\n Cintor\u00edn sv\u00e4t\u00fdch neviniatok je zaniknut\u00fd cintor\u00edn v Par\u00ed\u017ei, ktor\u00fd sa pou\u017e\u00edval od stredoveku do konca 18. storo\u010dia. Bol to najstar\u0161\u00ed a najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed cintor\u00edn v Par\u00ed\u017ei a \u010dasto sa vyu\u017e\u00edval na hromadn\u00e9 hroby. V roku 1780 bola zatvoren\u00e1 z d\u00f4vodu nadmern\u00e9ho pou\u017e\u00edvania a v roku 1786 boli zvy\u0161n\u00e9 m\u0155tvoly exhumovan\u00e9 a prevezen\u00e9 do nepou\u017e\u00edvan\u00fdch podzemn\u00fdch lomov zn\u00e1mych ako Katakomby .<\/p>\n Nasleduj\u00faca ilustr\u00e1cia \u00fadajne spadaj\u00faca do 50. rokov 15. storo\u010dia urobil Theodor Josef Hubert Hoffbauer, ktor\u00fd sa narodil v roku 1839 a zomrel v roku 1922. Tento \u010dlovek m\u00e1 ve\u013ea diel, ale nepodarilo sa mi n\u00e1js\u0165 jedin\u00fd obraz jeho tv\u00e1re. Existenciu tohto \u201eCintor\u00edna sv\u00e4t\u00fdch neviniatok\u201c v\u0161ak podporuje jeho ma\u013eba uveden\u00e1 ni\u017e\u0161ie. <\/p>\n Cintor\u00edn sv\u00e4t\u00fdch nevinn\u00fdch, asi 1550.<\/p>\n Cintor\u00edn sv\u00e4t\u00fdch neviniatok bol \u00fadajne zalo\u017een\u00fd v 12. storo\u010d\u00ed a zatvoren\u00fd bol v roku 1780. M\u0155tvi boli presunut\u00ed do kame\u0148olomov pod par\u00ed\u017eskymi ulicami. Dnes s\u00fa lomy zn\u00e1me ako par\u00ed\u017eske katakomby. Existoval tento \u201e cintor\u00edn sv\u00e4t\u00fdch neviniatok \u201c v skuto\u010dnosti? Neviem, ale ur\u010dite m\u00e1me v par\u00ed\u017eskych katakomb\u00e1ch ve\u013ea kostlivcov.<\/p>\n Pod\u013ea m\u0148a to vyzer\u00e1 tak, \u017ee na tomto n\u00e1mest\u00ed zaberalo s\u00fa\u010dasne kopu \u013eud\u00ed a v\u0161etk\u00fdch pochovala tekut\u00e1 \u0161pina.<\/p>\n Odk\u00e1\u017eem na \u010dl\u00e1nok s n\u00e1zvom: Par\u00ed\u017e 16. storo\u010dia: Ve\u013ekos\u0165 vs. popul\u00e1cia . Sami pos\u00fadite, \u010di je 205 882 \u013eud\u00ed na m\u00ed\u013eu \u0161tvorcov\u00fa v roku 1572 uskuto\u010dnite\u013en\u00e9 \u010d\u00edslo. Naj\u013eudnatej\u0161ie mesto s\u00fa\u010dasnosti, ktor\u00fdm je Manila, m\u00e1 iba 107 561 obyvate\u013eov na \u0161tvorcov\u00fa m\u00ed\u013eu. Osobne si mysl\u00edm, \u017ee bu\u010f ide o \u010d\u00edsla BS, alebo sa n\u00e1m neodha\u013euje skuto\u010dn\u00e1 ve\u013ekos\u0165 mesta Par\u00ed\u017e v 16. storo\u010d\u00ed.<\/p>\n Pri zva\u017eovan\u00ed 350 000 \u013eud\u00ed na 1,69 \u0161tvorcov\u00fdch m\u00ed\u013e treba bra\u0165 do \u00favahy nasledovn\u00e9:<\/p>\n Svinstvo vo Versailles. Ako, doslova. | Frock Flicks V podstate, ako som u\u017e povedal vy\u0161\u0161ie, bu\u010f sa n\u00e1m nehovor\u00ed o skuto\u010dnej ve\u013ekosti mesta, alebo po\u010det obyvate\u013eov Par\u00ed\u017ea v 50. rokoch 20. storo\u010dia bol pod 50 000. Ak nebudem existova\u0165 40 poschodov\u00fdch mrakodrapov, neviem, ako je mo\u017en\u00e9 ubytova\u0165 350 000 \u013eud\u00ed v okruhu 1,69 \u0161tvorcov\u00fdch m\u00ed\u013e. Ke\u010f vezmeme do \u00favahy, \u017ee neexistoval \u017eiadny zn\u00e1my kanaliza\u010dn\u00fd syst\u00e9m, \u010d\u00edsla znej\u00fa e\u0161te smie\u0161nej\u0161ie. <\/p>\n Nie je to tak, \u017ee by vtedy bola Zem pre\u013eudnen\u00e1, v\u0161ak? Aspo\u0148 ofici\u00e1lne to tak nebolo.<\/p>\n 6,000,000 kostier, odkia\u013e?<\/p>\n Teraz, ke\u010f m\u00e1me probl\u00e9m s podivn\u00fdm mestsk\u00fdm obyvate\u013estvom, hovorme o \u00fadajn\u00fdch 6 mili\u00f3noch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed boli prevezen\u00ed do par\u00ed\u017eskych katakomb. Drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina bola presunut\u00e1 z cintor\u00edna sv\u00e4t\u00fdch neviniatok, ktor\u00fd existoval od 12. storo\u010dia do roku 1780. Pozrime sa na obyvate\u013estvo Par\u00ed\u017ea pod\u013ea roku:<\/p>\n rok 29BC: 29 000 Mus\u00edte milova\u0165 toto \u201eve\u013ekolep\u00e9 zotavenie\u201c a \u201estraty\u201c. \u010co by sa mohlo skr\u00fdva\u0165 za t\u00fdmito \u010d\u00edslami?<\/p>\n E\u0161te raz: Cintor\u00edn sv\u00e4t\u00fdch neviniatok je zaniknut\u00fd cintor\u00edn v Par\u00ed\u017ei, ktor\u00fd sa pou\u017e\u00edval od stredoveku do konca 18. storo\u010dia. Bol to najstar\u0161\u00ed a najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed cintor\u00edn v Par\u00ed\u017ei a \u010dasto sa vyu\u017e\u00edval na hromadn\u00e9 hroby. V roku 1780 bol zatvoren\u00fd z d\u00f4vodu nadmern\u00e9ho pou\u017e\u00edvania a v roku 1786 boli zvy\u0161n\u00e9 m\u0155tvoly exhumovan\u00e9 a prevezen\u00e9 do nepou\u017e\u00edvan\u00fdch podzemn\u00fdch lomov zn\u00e1mych ako Katakomby.<\/p>\n Poprem\u00fd\u0161\u013eajte o tom: Za vl\u00e1dy Filipa II. (1180-1223) bol cintor\u00edn roz\u0161\u00edren\u00fd a obklopen\u00fd asi tri metre vysok\u00fdm m\u00farom.<\/p>\n H\u00e1dajte, kam smeruje \u00fadajn\u00fdch 50 000 obet\u00ed \u010diernej smrti z roku 1347? \u00c1no, pochovali sa uprostred Par\u00ed\u017ea. Pre\u010do by tam nechali v\u0161etky tie morom kontaminovan\u00e9 m\u0155tvoly uprostred ob\u00fdvan\u00e9ho mesta? Myslel som, \u017ee tie boli prevezen\u00e9 mimo hranice mesta a pokryt\u00e9 bielidlom alebo tak nie\u010do. <\/p>\n Ot\u00e1zka: Ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee berieme do \u00favahy vy\u0161\u0161ie uveden\u00fd po\u010det obyvate\u013eov Par\u00ed\u017ea, ako dostaneme 6 000 000 m\u0155tvych \u013eud\u00ed? <\/strong><\/p>\n Aj keby v Par\u00ed\u017ei ka\u017ed\u00fdch 500 rokov zomieralo 250 000 \u013eud\u00ed ka\u017ed\u00fdch 500 rokov, nakoniec by sme skon\u010dili iba so 4 500 000. Z trochu inej perspekt\u00edvy m\u00e1me dobre zachovan\u00e9, podobne vyzeraj\u00face kostrov\u00e9 kosti a lebky. Niektor\u00e9 z kostier mali by\u0165 star\u00e9 500 rokov a in\u00e9 iba asi 10 rokov, napriek tomu vyzeraj\u00fa rovnako. <\/p>\n Je to, akoby sa kosti nerozpadli, aj ke\u010f v skuto\u010dnosti to zjavne robia. Kostrov\u00e9 pozostatky zobrazen\u00e9 v podzem\u00ed navy\u0161e vyzeraj\u00fa vyle\u0161ten\u00e9 a o\u0161etren\u00e9.<\/p><\/blockquote>\n Zhrnutie KD o Par\u00ed\u017ei: S t\u00fdmto zauj\u00edmav\u00fdm cintor\u00ednom sv\u00e4t\u00fdch neviniatok, ktor\u00fd u\u017e neexistuje, si dovol\u00edm nasleduj\u00face \u0161pekul\u00e1cie:<\/p>\n V\u0161etci t\u00edto \u013eudia zomreli s\u00fa\u010dasne. To je d\u00f4vod, pre\u010do s\u00fa v\u0161etky kosti na rovnakom mieste a vo ve\u013emi podobnom stave.<\/p>\n M\u0155tvi mohli predstavova\u0165 \u201ereset\u201c. Je potrebn\u00e9 ur\u010di\u0165, \u010di s\u00favisia s bahennou povod\u0148ou, alebo obe\u0165ami nejak\u00e9ho \u201emorov\u00e9ho\u201c chemick\u00e9ho \u00fatoku.<\/p><\/blockquote>\n Ke\u010f je verejnosti k dispoz\u00edcii menej ako 1 z 200 m\u00ed\u013e tunelov, nem\u00f4\u017eeme si by\u0165 ist\u00ed, \u017ee tam dole m\u00e1me iba 6 mili\u00f3nov kostier. <\/p>\n \u010co ak s\u00fa \u010d\u00edsla 200-n\u00e1sobn\u00e9?<\/p>\n Netu\u0161\u00edme, ak\u00e9ho presn\u00e9ho \u010dasov\u00e9ho obdobia sa t\u00edto m\u0155tvi t\u00fdkaj\u00fa.<\/p>\n Department of General Quarry Inspection, aka General Inspectorate of Quarries, st\u00e1le existuje.<\/p>\n Je tu aj probl\u00e9m s\u00fa\u010dasnej \u00fadr\u017eby, preto\u017ee hoci in\u0161pektor\u00e1t st\u00e1le existuje, funguje ve\u013emi odli\u0161n\u00fdm sp\u00f4sobom. Namiesto toho, aby sa zachovala a posilnila \u0161trukt\u00fara a celistvos\u0165 podzemn\u00fdch lomov, ako sa to deje po cel\u00e9 storo\u010dia s \u010fal\u0161\u00edmi v\u00e1pencov\u00fdmi st\u013apmi a stenami, dnes s\u00fa z povrchu vyv\u0155tan\u00e9 otvory a vyplnen\u00e9 bet\u00f3nom. Ke\u010f\u017ee v 50. rokoch bol sie\u0165am lomov zak\u00e1zan\u00fd pr\u00edstup verejnosti, mysl\u00edm si, \u017ee historicky si ich Par\u00ed\u017eania vymazali z pam\u00e4ti.<\/p>\n V z\u00e1sade je to kv\u00f4li nebezpe\u010denstvu dut\u00edn, ktor\u00e9 \u00fadajne vytvorili star\u00ed Rimania, a preto sa historick\u00e9 d\u00f4kazy vyp\u013a\u0148aj\u00fa a zape\u010datia bet\u00f3nom. Nikto nemus\u00ed vidie\u0165, \u010do sa tam nach\u00e1dza.<\/p>\n KD: Ak\u00e9 \u010fal\u0161ie d\u00e1tumy z rokov 1775 – 1777 pozn\u00e1me? Nemysl\u00edm si, \u017ee to v\u0161etko je iba n\u00e1hoda.<\/p>\n Podzemn\u00e1 kostnica v Brne v \u010ceskej republike. Znovuobjaven\u00fd bol v roku 2001 v historickom centre mesta, \u010diasto\u010dne pod kostolom sv\u00e4t\u00e9ho Jakuba. Odhaduje sa, \u017ee v kostnici s\u00fa pozostatky viac ako 50 000 \u013eud\u00ed, \u010do z nej rob\u00ed po par\u00ed\u017eskych katakomb\u00e1ch druh\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161iu kostnicu v Eur\u00f3pe. <\/p>\n Kostnica bola zalo\u017een\u00e1 v 17. storo\u010d\u00ed a bola roz\u0161\u00edren\u00e1 v 18. storo\u010d\u00ed. Verejnosti je spr\u00edstupnen\u00e1 od j\u00fana 2012.<\/p>\n Sedlec<\/strong><\/p>\n Medzi 40.000 a\u017e 70.000 kostier vo vn\u00fatri Sedleck\u00e1 (aka Kostnica Kostnica Beinhaus) v \u010ceskej republike priv\u00edta v\u00e1s doslova s otvorenou n\u00e1ru\u010dou.<\/p>\n Putim kostnice<\/strong><\/p>\n Kostnica, mal\u00e1 nen\u00e1ro\u010dn\u00e1 budova hlinito-hned\u00e9ho odtie\u0148a, bola prv\u00fdkr\u00e1t postaven\u00e1 v roku 1741. Zastr\u010den\u00e1 na cintor\u00edne za mestsk\u00fdm stredovek\u00fdm kostolom sv\u00e4t\u00e9ho Vavrinca obsahuje kostry, ktor\u00e9 s\u00fa pova\u017eovan\u00e9 za pozostatky padl\u00fdch vojakov z vojna o rak\u00faske dedi\u010dstvo (1740-48). Nesk\u00f4r, v roku 1829, minister menom Ond\u0159ej Zloch starostlivo vyskladal zbierku kost\u00ed a lebiek, ktor\u00fa m\u00f4\u017eete dodnes nav\u0161t\u00edvi\u0165.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" \u010co obsahuj\u00fa katakomby Par\u00ed\u017ea je \u010dl\u00e1nok jedn\u00e9ho autora na webe stolenhistory, aby n\u00e1s informoval, ak\u00e9 obete z\u00e1plav bahna a neidentifikovan\u00ed m\u0155tvi s\u00fa mo\u017eno nav\u017edy pochovan\u00ed v r\u00f4znych nezn\u00e1mych cintor\u00ednoch. Tak sa do toho dajme \u010do p\u00ed\u0161e, pod nickom KD. V s\u00fa\u010dasnosti \u017eije dnes sedem mili\u00e1rd \u013eud\u00ed a Popula\u010dn\u00fd referen\u010dn\u00fd \u00farad odhaduje, \u017ee niekedy \u017eilo asi […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["post-10062","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia-anatolij-fomenko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10062","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=10062"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10062\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=10062"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=10062"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=10062"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
\n![\"obete](\"\/image\/piranesi_cemetery_1.jpg\")
<\/p>\n
\n Kerameikos – asi 3 000 pred n. L .; prv\u00fd organizovan\u00fd cintor\u00edn asi 1200 pred n. l
\n Udegramsk\u00fd cintor\u00edn – okolo r. Pred 2 500 – 3 000 rokmi
\n \u017didovsk\u00fd cintor\u00edn Mount of Olives – asi pred 3 000 rokmi
\n Cintor\u00edn Okunoin – okolo r. 819 CE
\n Heiliger Sand (Sv\u00e4t\u00fd piesok) – k. 1058
\n Star\u00fd \u017eidovsk\u00fd cintor\u00edn v Prahe – okolo r. 1439
\n Myles Standish Burial Ground – c. 1638<\/p>\nKatakomby v Par\u00ed\u017ei, 6 mili\u00f3nov kostier<\/h2>\n
![\"Katakomby](\"\/image\/catacombs1.jpg\")
<\/p>\n![\"Cintor\u00edn](\"\/image\/Saints_Innocents_1550_Hoffbauer.jpg\")
<\/p>\n<\/p>\n
\n Smilstvo, tekutiny a v\u00fdkaly: int\u00edmny \u017eivot franc\u00fazskeho s\u00fadu
\n Hygiena 17. storo\u010dia alebo ve\u013ea v\u00f4n\u00ed Versailles\u2026<\/p>\n
\n rok 1000: 20 000
\n rok 1200: 110 000
\n rok 1250: 160 000
\n rok 1300: 228 000
\n rok 1340: 300 000
\n rok 1400: 280 000 – Straty \u010dierneho moru .
\n rok 1500: 200 000 – Straty storo\u010dnej vojny .
\n rok 1550: 275 000 – renesan\u010dn\u00e9 zotavenie.
\n rok 1594: 210 000 – Straty n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch a ob\u010dianskych vojen .
\n rok 1634: 420 000 – Ve\u013ekolep\u00e9 uzdravenie za vl\u00e1dy kr\u00e1\u013ea Henricha IV. a Richelieu .
\n rok 1700: 515 000
\n rok 1750: 565 000<\/p>\nBrno Kostnica<\/h3>\n
![\"Brno](\"\/image\/brno-kostnica.jpg\")
<\/p>\n