{"id":10148,"date":"2021-02-13T08:56:21","date_gmt":"2021-02-13T08:56:21","guid":{"rendered":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/?p=10148"},"modified":"2021-02-13T08:56:21","modified_gmt":"2021-02-13T08:56:21","slug":"legendy-o-povode-chazarov-gog-a-magog-cerveni-zidia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/legendy-o-povode-chazarov-gog-a-magog-cerveni-zidia\/","title":{"rendered":"Legendy, p\u00f4vod Chazarov, \u010cerven\u00ed \u017eidia"},"content":{"rendered":"<p>Legenda turkick\u00fdch skup\u00edn Chazarov, \u010cerven\u00ed \u017eidia. Nemeck\u00e1 legenda o \u201e\u010derven\u00fdch \u017didoch\u201c z kombin\u00e1cie pr\u00edbehu: uzavret\u00ed mon\u0161tr\u00f3znych \u013eud\u00ed Alexandra Ve\u013ek\u00e9ho za ve\u013ekou horou na severov\u00fdchod od Stredozemn\u00e9ho mora; o Gog  a Magog, o ktor\u00fdch sa hovor\u00ed, \u017ee na konci \u010dias ni\u010dili svet; a asi desa\u0165 straten\u00fdch kme\u0148ov Izraela. Pribehy o p\u00f4vode Chazarov<\/p>\n<p>Niektor\u00e9 z turkick\u00fdchh n\u00e1rodov verili, \u017ee prostredn\u00edctvom biblickej postavy Togarmah m\u00f4\u017eu vystopova\u0165 ich p\u00f4vod sp\u00e4\u0165 k Noemovi, legend\u00e1rnemu stavite\u013eovi archy. Jeden z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch chazarsk\u00fdch kr\u00e1\u013eov, Jozef, vo svojej sl\u00e1vnej odpovedi Hasdai ibn Shaprutovi nap\u00edsal, \u017ee Chazari s\u00fa potomkami \u201eKozara\u201c, siedmeho z desiatich synov Togarmah (ostatn\u00ed s\u00fa Uygur, Tiros, Avar, Oguz alebo Ogur, Bisal). alebo Barsil, Tarna, Sanar, Bulgar a Savir). <\/p>\n<p>Toto tvrdenie opodstatnili aj \u010fal\u0161ie stredovek\u00e9 hebrejsk\u00e9 eseje. Napr\u00edklad anonymn\u00e9 hebrejsk\u00e9 historick\u00e9 dielo z 10. storo\u010dia Sefer Yosippon uviedol, \u017ee Togarmahov syn Kozar mal dev\u00e4\u0165 bratov, ktor\u00ed predstavovali predkov Bulharov, Pe\u010denehov a \u010fal\u0161\u00edch turkick\u00fdch skup\u00edn. Genesis 10: 2 a 10: 3 zasa vystopovali predkov Togarmah pred nieko\u013ek\u00fdmi gener\u00e1ciami, pri\u010dom Japheta pomenovali ako jeho star\u00fd otec a Noe ako Japhethov otec. Za zmienku tie\u017e stoj\u00ed, \u017ee Shem Tov ibn Shem Tov nazval Khazaria \u201ekrajinou Togarmah\u201c v jeho Sefer ha-Emunot (za\u010diatkom 15. storo\u010dia).<\/p>\n<blockquote><p>Kapitoly z knihy The Jews of Khazaria, autor Kevin Alan Brook.<\/p><\/blockquote>\n<p>Nemeck\u00ed spisovatelia pomocou pr\u00edbehu o \u010derven\u00fdch \u017didoch vyjadrili proti\u017eidovsk\u00e9 n\u00e1lady a obavy z o\u010dak\u00e1vanej apokalypsy.  Pojem \u201e\u010derven\u00ed \u017didia\u201c bol zvolen\u00fd preto, lebo stredovek\u00ed Nemci videli \u010derven\u00e9 vlasy a \u010derven\u00e9 f\u00fazy ako znaky nepoctiv\u00fdch a klamliv\u00fdch jednotlivcov. \u010cerven\u00ed \u017didia teda boli pod\u013ea Andrewa Gowa \u017didia, ktor\u00ed mali \u010derven\u00e9 vlasy a \u010derven\u00e9 f\u00fazy. <\/p>\n<hr>\n<p>Tu treba podotkn\u00fa\u0165, \u017ee skoro v\u0161etci pape\u017ei vo Vatik\u00e1ne boli \u017eidia a nesk\u00f4r \u017eidovsk\u00ed Jezuiti. Tak\u017ee stra\u0161enie vraj kres\u0165ansk\u00e9ho Vatik\u00e1nu proti \u017eidom je tot\u00e1lny nezmysel.  I\u0161lo o nie\u010do \u00faplne in\u00e9. Vatik\u00e1n sa od svojho po\u010diatku sna\u017eil pres\u0165ahova\u0165 do Jeruzalema, preto\u017ee v \u0148om vznikla prvotn\u00e1 kres\u0165ansk\u00e1 cirkev. \u010co mu v tom zabr\u00e1nilo?  Ortodoxn\u00ed \u017didia. Preto dodnes na ne r\u00edmsky, katol\u00edci st\u00e1le \u00fato\u010dia.<\/p>\n<p>Z tohto d\u00f4vodu Vatik\u00e1n ozna\u010doval n\u00e1rody Gog Magog ako \u013eudo\u017er\u00fatov a kadejak\u00fdch pr\u00ed\u0161er zo samotn\u00e9ho neexistuj\u00faceho rohat\u00e9ho pekla \ud83d\ude42 <\/p>\n<p><img class=\"cento\"src=\"\/image\/gog-magog.jpg\" alt=\"Z tohto d\u00f4vodu Vatik\u00e1n ozna\u010doval n\u00e1rody Gog Magog ako \u013eudo\u017er\u00fatov a kadejak\u00fdch pr\u00ed\u0161er\" \/><\/p>\n<p>Nesk\u00f4r pridali novinku a za\u010dali n\u00e1rody Gog Magog prekl\u00edna\u0165, lebo chc\u00fa zni\u010di\u0165 Izrael, ako p\u00ed\u0161e Ezechiel 38\u201339. P\u00e1n prehovoril ku mne takto:  \u201eSyn \u010dloveka, obr\u00e1\u0165 si tv\u00e1r proti Gogovi v krajine Magog, ve\u013eknie\u017ea\u0165u Meshecha a Tubala, a prorokuj proti nemu.  Povedz: Toto hovor\u00ed P\u00e1n, Jahve: H\u013ea, ja som proti tebe, Gog, ve\u013eknie\u017ea Meshecha a Tubala. V ten de\u0148 v\u0161ak, v de\u0148 pr\u00edchodu Goga na izraelsk\u00fa p\u00f4du hovor\u00ed P\u00e1n, Jahve, vzbl\u010d\u00ed mi tv\u00e1r hnevom. A vo svojej \u017eiarlivosti, v ohni svojej prchlivosti hovor\u00edm: Veru\u017ee v ten de\u0148 bude v krajine Izraela ve\u013ek\u00e9 zemetrasenie&#8230;.<\/p>\n<p>Ako dobre, lebo pod\u013ea Fomenka to boli rusi, v\u0161etci na celej zemeguli sme vraj Rusi \ud83d\ude42<\/p>\n<hr>\n<h1>Legenda  n\u00e1roda Khazarov, \u010cerven\u00ed \u017eidia,  Khazaria Jews<\/h1>\n<p>Vizu\u00e1lne to demon\u0161truje nemeck\u00e1 Biblia s hist\u00f3riou z 15. storo\u010dia, ktor\u00e1 zobrazuje desa\u0165 straten\u00fdch kme\u0148ov Izraela (uzavret\u00fdch Alexandrom) s \u010derven\u00fdmi vlasmi a \u010derven\u00fdmi f\u00fazmi. <\/p>\n<p>Alexander a jeho arm\u00e1da mali naopak blond vlasy. \u010cerven\u00ed \u017didia sa v nemeckej literat\u00fare prv\u00fdkr\u00e1t objavili v texte Albrechta von Scharfenberga s n\u00e1zvom Der J\u00fcngere Titurel z konca trin\u00e1steho storo\u010dia. Pod\u013ea Albrechta s\u00fa \u010derven\u00ed \u017didia uzavret\u00ed medzi dvoma vysok\u00fdmi horami zvan\u00fdmi Gog a Magog; t\u00edto \u017didia s\u00fa \u201evojnov\u00ed\u201c a pre kres\u0165anov predstavuj\u00fa vojensk\u00fa hrozbu. \u010eal\u0161\u00ed dokument z konca trin\u00e1steho storo\u010dia, Der G\u00f6ttweiger Trojanerkrieg, uviedol, \u017ee \u010derven\u00ed \u017didia \u017eili v krajine \u201ePlotzen\u201c, krajine, ktor\u00e1 \u201esa tiahla \u0161iroko-\u010faleko\u201c.<\/p>\n<p> Tie\u017e sa v \u0148om st\u00e1lo, \u017ee \u010derven\u00ed \u017didia ve\u013emi pr\u00edsne zda\u0148uj\u00fa cestuj\u00facich a \u017ee vyzeraj\u00fa \u0161karedo a desivo. \u010ealej sa v \u0148om uv\u00e1dza, \u017ee potom, \u010do bolo v boji proti gr\u00e9ckym vojakom zabit\u00fdch dvadsa\u0165tis\u00edc \u010derven\u00fdch \u017didov, zvy\u0161ky \u010derven\u00e9ho \u017eidovstva utiekli do h\u00f4r, kde ich o mnoho rokov nesk\u00f4r dobyli kr\u00e1li Alexander. <\/p>\n<hr>\n<div class=\"container\">\n<div class=\"row\">\n<div class=\"col-lg-6 col-md-6\">\n<p>Gottes Zukunft, ktor\u00fd nap\u00edsal Heinrich von Neustadt okolo roku 1300, nazval uzavret\u00fa krajinu \u201eCaspia\u201c. Heinrich tie\u017e nap\u00edsal, \u017ee hr\u00f4zostra\u0161n\u00fd \u013eud Gog a Magog, poch\u00e1dzaj\u00faci z Jafeta, je desa\u0165 kme\u0148ov Izraela, ktor\u00e9 Alexander uzamkol v \u201eKaspick\u00fdch hor\u00e1ch\u201c (myslia sa t\u00fdm pohoria Kaukaz).  Kaspick\u00fdch \u017didov je ve\u013ea a maj\u00fa ve\u013ek\u00fa arm\u00e1du. Buch der Maccab\u00e4er od Ludgera von Braunschweiga (za\u010diatok \u0161trn\u00e1steho storo\u010dia) roz\u0161\u00edril v\u00fdznam legendy. <\/p>\n<p>Kaukaz bol v\u017edy rusk\u00fd, ako Krym \ud83d\ude42<\/p>\n<\/div>\n<div class=\"col-lg-6 col-md-6\"><img decoding=\"async\" src=\"\/image\/Apokalipsis_trekhtolkoviy.jpg\" alt=\"myslia sa t\u00fdm pohoria Kaukaz\" \/><\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<hr>\n<p>Uv\u00e1dzalo sa v \u0148om, \u017ee Alexandrova arm\u00e1da pri\u0161la do \u201eKaspick\u00fdch h\u00f4r\u201c a stretla sa s desiatimi izraelsk\u00fdmi kme\u0148mi, ktor\u00e9 sa tie\u017e naz\u00fdvaj\u00fa \u010derven\u00fdmi \u017didmi. \u010cerven\u00ed \u017didia u\u017e boli \u010diasto\u010dne uzavret\u00ed, a teda uv\u00e4znen\u00ed, horami, preto\u017ee Boh ich potrestal za to, \u017ee uctievali dve zlat\u00e9 te\u013eat\u00e1 vyroben\u00e9 ich kr\u00e1\u013eom Jerobo\u00e1mom. <\/p>\n<p>Alexander \u010falej uv\u00e4znil \u010derven\u00fdch \u017didov v t\u00fdchto hor\u00e1ch hromaden\u00edm balvanov, ktor\u00e9 vytvorili ve\u013ek\u00fd m\u00far. Alexander a jeho mu\u017ei v\u0161ak neboli schopn\u00ed dokon\u010di\u0165 \u00falohu zamurovania \u017didov, preto po\u017eiadal Boha, aby hory \u00faplne uzavrel. <\/p>\n<p>Von Braunschweig nap\u00edsal, \u017ee Boh odpovedal na Alexandrovu modlitbu. Stredovek\u00ed kres\u0165ania sa napriek tomu ob\u00e1vali, \u017ee Gog a Magog na konci vekov vypukn\u00fa z Kaukazsk\u00fdch h\u00f4r a zni\u010dia kres\u0165ansk\u00fd svet. \u017didia ozna\u010dil kr\u00e1\u013ea \u010derven\u00fdch \u017didov za potomka j\u00fadskeho kme\u0148a \u010do pripom\u00edna koment\u00e1r obchodn\u00edka Elchanana, \u017ee J\u00fadejci vl\u00e1dli nad krajinou Khasdim  a uviedol, \u017ee \u201eKaspick\u00e9 hory\u201c sa nach\u00e1dzali na \u201edruhej strane krajiny\u201c. <\/p>\n<p>Babylonia \u201chrani\u010diace s morom, ktor\u00e9 Nemci naz\u00fdvali\u201e Divok\u00e9 more \u201c, a ktor\u00e9 \u017didia naz\u00fdvali Sambation. Vlny \u201eDivok\u00e9ho mora\u201c boli tak\u00e9 prudk\u00e9, \u017ee cez t\u00fd\u017ede\u0148 nebolo mo\u017en\u00e9 sa cez ne plavi\u0165. More v\u0161ak odpo\u010d\u00edvalo od piatku o \u0161iestej hodine ve\u010der  do soboty do \u0161iestej hodiny \u010cerven\u00ed \u017didia v tomto obdob\u00ed nemohli prech\u00e1dza\u0165,<strong> preto\u017ee dodr\u017eiavali sobotu. <\/strong><\/p>\n<p>V \u0161trn\u00e1stom storo\u010d\u00ed vytvoril Hugh de Campden r\u00fdmovan\u00fd preklad Sidraca do strednej angli\u010dtiny, starofranc\u00fazsky rukopis z trin\u00e1steho storo\u010dia t\u00fdkaj\u00faci sa konfliktu medzi v\u00fdchodn\u00fdmi kr\u00e1\u013emi Boctusom a Garaabom a rozhovory, ktor\u00e9 Boctus viedol so mudrcom Sidracom, ktor\u00e9 viedli k konverzia na kres\u0165anstvo. Prv\u00e1 \u010das\u0165 textu znie takto:<\/p>\n<p>There was a kynge that Boctus hyght<br \/>\nAnd was a man of moche myght<br \/>\nHis londe lay be grete Inde<br \/>\nBectorye hight hit as we fynde<br \/>\nAfter the time of Noee even<br \/>\nViijte hundred yeere fourty and seven<br \/>\nThe kynge Boctus hym bethought<br \/>\nThat he wolde haue a citee wrought<br \/>\nThe rede Iewes fro hym spere<br \/>\nAnd for to mayntene his were<br \/>\nAyenst a kyng that was his foo<br \/>\nAnd hathe moste of Inde longyng hym too<br \/>\nHis name was Garaab the kyng<\/p>\n<p>Riadok \u201eRede Iewes fro hym spere\u201c znamen\u00e1 \u201e\u010cerven\u00ed \u017didia od neho vyraden\u00ed.\u201c Text teda odkazuje na ohradenie \u010derven\u00fdch \u017didov kr\u00e1\u013eom Boctusom a na jeho budovu mesta. \u017didovsk\u00ed folkloristi tie\u017e spriadali rozpr\u00e1vky o \u010derven\u00fdch \u017didoch. <\/p>\n<p>Medzi \u017eidovsk\u00fdmi a nemeck\u00fdmi legendami bolo nieko\u013eko k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch podobnost\u00ed: \u010cerven\u00ed \u017didia boli bojovn\u00edci, ktor\u00ed vl\u00e1dli nad ve\u013ek\u00fdm kr\u00e1\u013eovstvom a \u017eili za ve\u013ek\u00fdm morom alebo riekou zvanou Sambation. <\/p>\n<p>Historik Salo W. Baron navrhol, \u017ee \u010derven\u00fdmi \u017didmi \u017eidovsk\u00fdch rozpr\u00e1vok s\u00fa Chazari.  Zd\u00e1 sa ve\u013emi pravdepodobn\u00e9, \u017ee pr\u00edbehy o prudko nez\u00e1visl\u00fdch \u010derven\u00fdch \u017didoch boli nejasn\u00fdmi spomienkami alebo f\u00e1mami o mocnom Chazarskom kr\u00e1\u013eovstve, ktor\u00e9 sa v skreslenej podobe pren\u00e1\u0161ali na nemeck\u00fdch kres\u0165anov. <\/p>\n<hr>\n<p>Na z\u00e1ver lah\u00f4dka z kres\u0165anskej Biblie: <\/p>\n<p>Miluj bl\u00ed\u017eneho svojho, ako seba sam\u00e9ho \ud83d\ude42   &#8230; ale nen\u00e1vi\u010f \u017eidov a v\u0161etk\u00fdch &#8220;neveriach&#8221;!<\/p>\n<p>Tu u\u017e nie je \u010do doda\u0165, len to\u013eko, \u017ee pr\u00edchodom Kolumbusa do Ameriky z l\u00e1sky k bli\u017en\u00fdm svojim 300 rokov v kuse kres\u0165ania katol\u00edci vra\u017edili americk\u00fdch p\u00f4vodn\u00fdch obyvate\u013eov ako na be\u017eiacom p\u00e1se<strong> v honbe za zlatom a s biblickou skromnos\u0165ou. <\/strong> <\/p>\n<p>Biela rasa debilov LSNS, Uhor\u010dika a Mazuraka sa nezaprela! <\/p>\n<p>Za zmienku e\u0161te stoj\u00ed, \u017ee pod\u013ea rusa Anatolija Fomenka, Kolumbus bol rusk\u00fd koz\u00e1k! <\/p>\n<p>O kres\u0165anskej inkviz\u00edcii ani nep\u00ed\u0161eme, lebo Kladivo na \u010darodejnice, herec Kemr u\u017e zomrel.<br \/>\nDej sem, ten sek, sem rek, \u0161ek na 1488EU \ud83d\ude42<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Legenda turkick\u00fdch skup\u00edn Chazarov, \u010cerven\u00ed \u017eidia. Nemeck\u00e1 legenda o \u201e\u010derven\u00fdch \u017didoch\u201c z kombin\u00e1cie pr\u00edbehu: uzavret\u00ed mon\u0161tr\u00f3znych \u013eud\u00ed Alexandra Ve\u013ek\u00e9ho za ve\u013ekou horou na severov\u00fdchod od Stredozemn\u00e9ho mora; o Gog a Magog, o ktor\u00fdch sa hovor\u00ed, \u017ee na konci \u010dias ni\u010dili svet; a asi desa\u0165 straten\u00fdch kme\u0148ov Izraela. Pribehy o p\u00f4vode Chazarov Niektor\u00e9 z turkick\u00fdchh n\u00e1rodov [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7,13],"tags":[],"class_list":["post-10148","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-knihy","category-historia-anatolij-fomenko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10148","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=10148"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10148\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=10148"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=10148"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=10148"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}