{"id":11230,"date":"2021-02-26T08:31:29","date_gmt":"2021-02-26T08:31:29","guid":{"rendered":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/?p=11230"},"modified":"2021-02-26T08:31:29","modified_gmt":"2021-02-26T08:31:29","slug":"ako-sa-dostalo-krestanstvo-do-ciny-podla-knihy-athanasius-kircher-ilustrovana-cina","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/ako-sa-dostalo-krestanstvo-do-ciny-podla-knihy-athanasius-kircher-ilustrovana-cina\/","title":{"rendered":"Prester John, Athanasius Kircher Ilustrovan\u00e1 \u010c\u00edna"},"content":{"rendered":"

Kto bol sl\u00e1vny Prester John a ako sa dostalo kres\u0165anstvo do \u010c\u00edny pod\u013ea knihy Athanasius Kircher Ilustrovan\u00e1 \u010c\u00edna. Jeden st\u00e1le nach\u00e1dza \u010dast\u00e9 stopy kres\u0165ansk\u00e9ho n\u00e1bo\u017eenstva v Indii, \u010c\u00edne a \u010fal\u0161\u00edch \u010dastiach \u00c1zie. Athanasius Kircher: Zv\u00fd\u0161im hodnotu tohto diela pre s\u00fdrsko-chaldejsk\u00fd pam\u00e4tn\u00edk n\u00e1jden\u00fd v \u010c\u00edne, ak uk\u00e1\u017eem aj to, kedy a ako sa t\u00edto apo\u0161tolsk\u00ed mu\u017ei dostali do t\u00fdchto od\u013eahl\u00fdch oblast\u00ed. Prester alebo John the Presbyter. <\/p>\n

Athanasius Kircher a jeho kniha Ilustrovan\u00e1 \u010c\u00edna.<\/p>\n

J\u00e1n Presbyter bol nejasnou postavou ranej Cirkvi, ktor\u00e1 sa odli\u0161uje alebo identifikuje s apo\u0161tolom J\u00e1nom alebo J\u00e1nom z Patmosu. Ale Prester John bol \u010dlovekom meniacim identitu, ktor\u00fd bol v r\u00f4znych dob\u00e1ch az r\u00f4znych d\u00f4vodov sp\u00e1jan\u00fd s \u010cingisch\u00e1nom a Mongolmi s kres\u0165ansk\u00fdm kr\u00e1\u013eovstvom Eti\u00f3piou s \u010c\u00ednou, Tibetom, Ju\u017enou Afrikou a z\u00e1padnou Afrikou.<\/p>\n

Pod\u013ea Britannica: Prester John, naz\u00fdvan\u00fd tie\u017e Presbyter John alebo John Elder, legend\u00e1rny kres\u0165ansk\u00fd vl\u00e1dca V\u00fdchodu, popularizovan\u00fd v stredovek\u00fdch kronik\u00e1ch a trad\u00edci\u00e1ch ako n\u00e1dejn\u00fd spojenec proti moslimom. Pravdepodobne bol nestori\u00e1nom a kr\u00e1\u013eom a k\u0148azom vl\u00e1dnucim \u201ena \u010ealekom v\u00fdchode za Perziou a Arm\u00e9nskom\u201c, centrom bol Prester John z mno\u017estva legiend, ktor\u00e9 sa vracaj\u00fa k spisom \u201eJ\u00e1na star\u0161ieho\u201c v Novom z\u00e1kone.<\/p>\n

Prester John<\/h1>\n
\n
\n
\n

Legenda vznikla v obdob\u00ed kri\u017eiackych v\u00fdprav, ke\u010f eur\u00f3pski kres\u0165ania d\u00fafali, \u017ee znovu z\u00edskaj\u00fa Sv\u00e4t\u00fa zem od moslimov. V roku 1071 Jeruzalem dobyli Seld\u017eusk\u00ed Turci. Na z\u00e1klade spr\u00e1vy o Presterovi J\u00e1novi biskupom Hughom z Gebalu v S\u00fdrii v roku 1145 pred p\u00e1pe\u017esk\u00fdm dvorom vo Viterbe v Taliansku tento pr\u00edbeh prv\u00fdkr\u00e1t zaznamenal biskup Otto z nemeck\u00e9ho Freisingu vo svojej \u010dasopise Chronicon (1145).<\/p>\n

Ke\u010f sa to uk\u00e1\u017ee, bude zrejm\u00e9, \u017ee S\u00fdria, Egypt a Gr\u00e9cko boli semeniskom nielen kres\u0165ansk\u00e9ho n\u00e1bo\u017eenstva, ale aj v\u0161etk\u00fdch povier, ktor\u00e9 sa pred ist\u00fdm \u010dasom \u0161\u00edrili po celom svete. <\/p>\n<\/div>\n

\"Athanasius<\/a><\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n

Po prv\u00e9, ve\u013ea \u013eud\u00ed tvrd\u00ed, \u017ee kol\u00f3nie kres\u0165anov v \u010c\u00edne a \u010fal\u0161\u00edch \u010dastiach \u00c1zie sem priniesol ve\u013ek\u00fd \u00e1zijsk\u00fd vodca, ktor\u00e9ho autori naz\u00fdvaj\u00fa Prester John. O tomto vodcovi a umiestnen\u00ed, druhu a stave jeho kr\u00e1\u013eovstiev viedli medzi t\u00fdmito r\u00f4znymi autormi ve\u013ek\u00e9 spory. Sk\u00f4r ako inokedy sa pok\u00fasime o jasnej\u0161ie vysvetlenie jeho a jeho kr\u00e1\u013eovstiev, aj ke\u010f sme o tomto materi\u00e1li u\u017e hovorili v knihe Prodromus Coptus. <\/p>\n

Athanasius Kircher: Kto bol sl\u00e1vny Prester John a \u010di existoval? <\/p>\n

Egyp\u0165ania naz\u00fdvali svojich prv\u00fdch vodcov fara\u00f3nmi, a t\u00fdch neskor\u0161\u00edch ptolematmi. Maurovia nazvali svojich vodcov seraf\u00ednmi. Perzsk\u00ed vodcovia boli kedysi zn\u00e1mi pod menami ako Xerxes a Artaxerxes, v s\u00fa\u010dasnosti sa im hovor\u00ed sophis. Rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom sa meno Prester John dlho pou\u017e\u00edva na ozna\u010denie d\u00f4stojnosti kres\u0165ansk\u00fdch knie\u017eat. Vedci sa zhoduj\u00fa, \u017ee t\u00edto vl\u00e1dli v \u00c1zii, a nie v Eti\u00f3pii alebo v akejko\u013evek \u010dasti Afriky, ako sa mnoh\u00ed \u013eudia nespr\u00e1vne domnievaj\u00fa. <\/p>\n

\"Map\"<\/p>\n

Umiestnenie tejto r\u00ed\u0161e nebolo \u00faplne stanoven\u00e9. T\u00ed, ktor\u00ed nap\u00edsali, \u017ee to boli kr\u00e1li Cathay, e\u0161te viac objasnili t\u00fato z\u00e1le\u017eitos\u0165, preto\u017ee v modernej dobe sa Cathay odvol\u00e1va na \u010c\u00ednu a mimo hran\u00edc \u010c\u00edny neexistuje mesto ani kr\u00e1\u013eovstvo zvan\u00e9 Cathay. V\u0161etci otcovia na\u0161ej spolo\u010dnosti v \u010c\u00edne sa na tom zhoduj\u00fa a pre\u017eili tam mnoho rokov. S\u00fahlasia s t\u00fdm aj najzn\u00e1mej\u0161\u00ed geografi. Patria sem Matteo Ricci, Nicolas Trigaut, Alvarez Semedo, Michael Boim, Martin Martini, Johannes Grueber a Johannes Adams. <\/p>\n

Nakoniec Benedikt Gois z tej istej spolo\u010dnosti vyrazil z mogorsk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva na pr\u00edkaz svojich nadriaden\u00fdch a usilovne presk\u00famal Cathay na pozemnej ceste. Nem\u00fdlil by som sa, keby som tvrdil, \u017ee slovo Cathay<\/strong> sa vz\u0165ahovalo nielen na prist\u00e1tie v hraniciach \u010c\u00edny, ale aj na ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00ed regi\u00f3n sp\u00e1jaj\u00faci \u010c\u00ednu na severe a z\u00e1pade. <\/p>\n

\n
\n
\n

Jedn\u00e1 sa o obrovsk\u00fa rozlohu za \u010d\u00ednskymi hradbami, ktor\u00e1 je dnes p\u00fa\u0161tna, nekultivovan\u00e1 a na dve mesiace bez obyvate\u013eov, ale pravdepodobne kedysi v kultivovanej a bohatej krajine zvanej Cathay. Dne\u0161n\u00e1 p\u00fa\u0161\u0165 Kalmuk, ktor\u00e1 je za hradbami a jej hranicami, sa kedysi volala p\u00fa\u0161\u0165 Cathay a ved\u013ea nej sa nach\u00e1dzali kr\u00e1\u013eovstv\u00e1, ktor\u00fdm vl\u00e1dol prester John v \u010dasoch na\u0161ich predkov. <\/p>\n

Marco Polo ho nazval kr\u00e1\u013eovstvom Ve\u013ek\u00e9ho Cham, ale Sv\u00e4t\u00e9 p\u00edsmo a Arias Montano ho naz\u00fdvaj\u00fa Gog a Magog.<\/strong>\n<\/p>\n<\/div>\n

\"Prester<\/a><\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n

Sibyla o tom hovor\u00ed:<\/p>\n

Bohu\u017eia\u013e, Gog a Magog a \u013eudia tohto typu! Marson a Angon! Ko\u013eko zla ti osud prinesie!<\/p><\/blockquote>\n

Arabsk\u00e1 geografia hovor\u00ed, \u017ee t\u00e1to sk\u00fdtska Cathay sa rozprestiera cez cel\u00e9 \u0161tyri podnebie a je pln\u00e1 \u013eud\u00ed, zvierat a m\u00edn a prekvit\u00e1 s kres\u0165anmi. Vol\u00e1 sa lagog a magog a je obklopen\u00fd rozsiahlymi oblas\u0165ami pohoria Kaukaz. Arabsk\u00e1 geografia, prelo\u017een\u00e1 z arab\u010diny do latin\u010diny, hovor\u00ed v \u010dasti deviatej, div\u00edzii p\u00e4\u0165, linke dvadsa\u0165jeden, \u201eOd juhoafrick\u00e9ho hostinca Garada po mesto Tahamet s\u00fa to \u0161tyri ligy a ka\u017ed\u00e1 liga obsahuje 25 000 krokov” <\/p>\n

Z mesta Garada do Kaukazsk\u00fdch h\u00f4r je cesta sedem dn\u00ed. T\u00e1to hora, ktor\u00e1 je tak\u00e1 strm\u00e1, \u017ee ju nikto nem\u00f4\u017ee prekona\u0165, obklopuje oblasti lagog a magog. Ak niekto vyst\u00fapi na \u0148u, nikdy nem\u00f4\u017ee dosiahnu\u0165 vrchol kv\u00f4li neust\u00e1lemu snehu a mno\u017estvu \u013eadov\u00fdch pl\u00e1tov, ktor\u00e9 sa nikdy neroztopia. Na hrebe\u0148och na vrchole hory spo\u010d\u00edvaj\u00fa mraky. Za horou je ve\u013ea miest lagog a magog. Mu\u017ei tohto regi\u00f3nu \u010dasto st\u00fapaj\u00fa na horu, aby videli, \u010do je na nej a \u010do za sebou. <\/p>\n

Nevracaj\u00fa sa, n\u00e1vrat je nemo\u017en\u00fd, \u010di u\u017e preto, \u017ee s\u00fa roztrhan\u00ed div\u00fdmi zvieratami alebo zajat\u00ed \u013eu\u010fmi \u017eij\u00facimi za horou. T\u00ed, ktor\u00ed sa niekedy vracaj\u00fa, hovoria, \u017ee za horami mohli v noci vidie\u0165 ve\u013ea po\u017eiarov a cez de\u0148 iba oblaky. <\/p><\/blockquote>\n

Znovu v siedmej \u010dasti tridsa\u0165\u0161tyri riadku tej istej div\u00edzie sa uv\u00e1dza, \u017ee v t\u00fdchto regi\u00f3noch \u017eije ve\u013ea kres\u0165anov alebo Nazaretov. Osm\u00e1 \u010das\u0165, osemn\u00e1sta, hovor\u00ed, \u017ee z h\u00f4r sa berie ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo zlata, r\u00f4znych druhov drah\u00fdch kame\u0148ov a divok\u00fdch zvierat. Napokon t\u00fdmto krajom vl\u00e1dne ve\u013ek\u00fd princ. <\/p>\n

Marco Polo ukazuje, \u017ee toto v\u0161etko popisuje ve\u013ek\u00fa r\u00ed\u0161u Cham, ke\u010f v prvej knihe, kapitole \u0161es\u0165desiatich \u0161tyroch, hovor\u00ed: \u201eSmerom na v\u00fdchod od provincie Egrigaia vedie cesta k Tenduc. (Alebo lep\u0161ie, Tanchut, kr\u00e1\u013eovstvo Tartary, ktor\u00e9 obklopuje mnoho \u010fal\u0161\u00edch kr\u00e1\u013eovstiev, ako napr\u00edklad Lasa, ktor\u00fa Tartari naz\u00fdvaj\u00fa Baratola, a Necbal, Tibeth a Maranga. Ako bude nesk\u00f4r uk\u00e1zan\u00e9, prip\u00e1ja sa k p\u00fa\u0161ti Kalmach, ktor\u00e1 kon\u010d\u00ed na \u010d\u00ednsky m\u00far. Mnoho geografov si m\u00fdli toto kr\u00e1\u013eovstvo s Cathay.) <\/p>\n

Tu s\u00fa mest\u00e1 a mnoho t\u00e1borov, kde bol zvyknut\u00fd \u017ei\u0165 tento ve\u013ek\u00fd kr\u00e1\u013e. Je zn\u00e1my po celom svete a be\u017ene sa vol\u00e1 Prester John.<\/p><\/blockquote>\n

Teraz je v\u0161ak t\u00e1to provincia podriaden\u00e1 Ve\u013ek\u00e9mu Cham a m\u00e1 kr\u00e1\u013ea potomka Prestera Johna. S\u00fa tu modloslu\u017eobn\u00edci a moslimovia, ale v\u00e4\u010d\u0161ina provincie sa riadi kres\u0165anskou vierou a kres\u0165ania maj\u00fa v tejto provincii najv\u00fdznamnej\u0161ie miesta. Najm\u00e4 tam s\u00fa \u013eudia, ktor\u00ed sa volaj\u00fa Argon, \u010do je m\u00fadrej\u0161\u00ed a v\u00fdre\u010dnej\u0161\u00ed ako ostatn\u00ed. <\/p>\n

Jedn\u00e1 sa o regi\u00f3ny Gog a Magog, ktor\u00e9 naz\u00fdvaj\u00fa Lug a Mongog. V nich sa nach\u00e1dza lapis lazuli, z ktor\u00e9ho je vyroben\u00e1 najlep\u0161ia modr\u00e1. V hor\u00e1ch provincie s\u00fa tie\u017e ve\u013ek\u00e9 strieborn\u00e9 bane a ve\u013ea lovov div\u00fdch zvierat. \u201c To v\u0161etko s\u00fahlas\u00ed s pr\u00e1ve citovan\u00fdm arabsk\u00fdm popisom. O v\u00fd\u0161ke pohor\u00ed Jagog a Magog p\u00ed\u0161e: \u201eAk od\u00eddete do v\u00fdchodn\u00e9ho okresu, budete musie\u0165 liez\u0165 tri nepretr\u017eit\u00e9 dni (zjavne vysok\u00e9 vrcholy Kaukazu), k\u00fdm dosiahnete vrchol tejto najvy\u0161\u0161ej hory sveta. Nijak\u00e9ho vt\u00e1ka nen\u00e1jdete kv\u00f4li chladu a vysokej nadmorskej v\u00fd\u0161ke. <\/p>\n

Pre zvierat\u00e1 neexistuje \u017eiadne krmivo. Ke\u010f tam svieti ohe\u0148, nie je to tak\u00e9 svetl\u00e9 ani u\u017eito\u010dn\u00e9 ako v ni\u017e\u0161\u00edch oblastiach kv\u00f4li extr\u00e9mnemu chladu. O mal\u00fd k\u00fasok nesk\u00f4r p\u00ed\u0161e: \u201eToto kr\u00e1\u013eovstvo sa vol\u00e1 Belor a neust\u00e1le ukazuje zimu, a\u017e k\u00fdm cestovate\u013e nedokon\u010d\u00ed \u0161tyridsa\u0165 dn\u00ed.\u201c V\u0161etky tieto popisy sa hodia k hore, ktor\u00e1 sa dnes vol\u00e1 Langur a je najvy\u0161\u0161ou v kr\u00e1\u013eovstve.<\/p>\n

Johannes Grueber ho pre\u0161iel pe\u0161o a hovor\u00ed, \u017ee aj v lete to bolo nebezpe\u010dn\u00e9 kv\u00f4li riedkosti vzduchu, ktor\u00fd cestuj\u00facim \u0165a\u017eko ned\u00fdchal, a kv\u00f4li v\u00fddychu jedovatej byliny, ktor\u00e1 mu\u010dila \u010dloveka i zviera. Okolo tohto kr\u00e1\u013eovstva bol Belor, ktor\u00fd bol star\u00fdm pr\u00edbytkom Sarac\u00e9nov, Thebeth, hlavn\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo Prestra Johna v Cathay. <\/p>\n

Marco Polo hovor\u00ed, \u017ee v t\u00fdchto rozsiahlych oblastiach Cathay Prester vl\u00e1dol J\u00e1n \u0161iroko \u010faleko nad sedemdesiatimi dvoma kr\u00e1\u013emi, z ktor\u00fdch niektor\u00ed boli kres\u0165ania a niektor\u00ed pohania. Podobnos\u0165 kr\u00e1\u013eovstiev a zmeny mien v d\u00f4sledku povstan\u00ed, vojnov\u00fdch v\u013an a in\u00fdch peripeti\u00ed sp\u00f4sobili to\u013eko zm\u00e4tku, \u017ee a\u017e do dne\u0161n\u00fdch dn\u00ed to nikto nevie vyrie\u0161i\u0165. Niektor\u00ed si skuto\u010dne m\u00fdlia Prestra Johna s Ve\u013ek\u00fdm Chamom a in\u00ed ho naz\u00fdvaj\u00fa Ascid, meno perzsk\u00e9ho p\u00f4vodu. <\/p>\n

Prester John \u017eil v tomto kr\u00e1\u013eovstve Tanchut, ktor\u00e9 je v s\u00falade s pravdou. On a jeho n\u00e1stupcovia vl\u00e1dli \u00c1zii \u0161iroko \u010faleko a \u0161\u00edrili kres\u0165ansk\u00fa vieru. Kazate\u013eov Bo\u017eieho slova alebo ich obr\u00e1ten\u00fdch spont\u00e1nne motivovala sl\u00e1va t\u00fdchto kr\u00e1\u013eovstiev svojou horlivos\u0165ou pre \u0161\u00edrenie viery alebo pravdepodobnej\u0161ie stra\u0161liv\u00e9 prenasledovanie tej doby, ktor\u00e9 sa za\u010dalo najsk\u00f4r za vl\u00e1dy Diokleci\u00e1na a Maxima. <\/p>\n

Kv\u00f4li divok\u00e9mu prenasledovaniu v S\u00fdrii, Egypte a susedn\u00fdch Eti\u00f3pii kres\u0165ania z t\u00fdchto oblast\u00ed utiekli, veden\u00ed ich strachom, a najsk\u00f4r h\u013eadali \u00fato\u010disko v Perzii, Baktrii a Turchestane, ale potom sa po chv\u00edli dostali do najvzdialenej\u0161\u00edch oblast\u00ed \u00c1zie. <\/p>\n

Je pravdepodobn\u00e9, \u017ee okolo roku 600 n. l. Za vl\u00e1dy cis\u00e1ra Heraklia, ke\u010f sa k moci dost\u00e1val zradn\u00fd Mohamed, boli v t\u00fdchto v\u00fdchodn\u00fdch oblastiach vysaden\u00e9 nov\u00e9 kol\u00f3nie kres\u0165anov. <\/p><\/blockquote>\n

Babylonsk\u00ed a s\u00fdrski k\u0148azi ur\u010dite ust\u00fapili pred z\u00farivos\u0165ou nevercov a s postupom \u010dasu neprestali \u0161\u00edri\u0165 kres\u0165ansk\u00fa vieru. S\u00fdrsky n\u00e1pis to ukazuje v dostato\u010dnej miere, kde sa o k\u0148azovi Jyzbuzadovi a chorepiscopusovi z Cumdanu hovor\u00ed, \u017ee je \u201esynom Noeho, k\u0148aza, ktor\u00fd poch\u00e1dzal z mesta Turchestan zvan\u00e9ho Belech. Turchestan je oblas\u0165, ktor\u00fa Per\u017eania naz\u00fdvaj\u00fa Usbec. Hranicu ve\u013ekej Cathay a mesta Belech tam jasne ukazuje arabsk\u00e1 geografia. <\/p>\n

\n

Prester John vraj ovl\u00e1dol obrovsk\u00e9 kres\u0165ansk\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo na v\u00fdchode, ktor\u00e9 zah\u0155\u0148alo \u00fazemie \u201etroch Indi\u00ed\u201c. Jeho listy hovorili o jeho mierovom kr\u00e1\u013eovstve bez zlo\u010dinu, kde \u201ev na\u0161ej krajine pr\u00fadi med a v\u0161ade je ve\u013ea mlieka\u201c. (Kimble, 130) Prester John tie\u017e \u201enap\u00edsal\u201c, \u017ee bol obk\u013e\u00fa\u010den\u00fd neveriacimi a barbarmi a \u017ee potrebuje pomoc kres\u0165ansk\u00fdch eur\u00f3pskych arm\u00e1d. V roku 1177 poslal p\u00e1pe\u017e Alexander III svojho priate\u013ea majstra Filipa, aby na\u0161iel Prestra Johna; nikdy ho nena\u0161iel<\/strong><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Kto bol sl\u00e1vny Prester John a ako sa dostalo kres\u0165anstvo do \u010c\u00edny pod\u013ea knihy Athanasius Kircher Ilustrovan\u00e1 \u010c\u00edna. Jeden st\u00e1le nach\u00e1dza \u010dast\u00e9 stopy kres\u0165ansk\u00e9ho n\u00e1bo\u017eenstva v Indii, \u010c\u00edne a \u010fal\u0161\u00edch \u010dastiach \u00c1zie. Athanasius Kircher: Zv\u00fd\u0161im hodnotu tohto diela pre s\u00fdrsko-chaldejsk\u00fd pam\u00e4tn\u00edk n\u00e1jden\u00fd v \u010c\u00edne, ak uk\u00e1\u017eem aj to, kedy a ako sa t\u00edto apo\u0161tolsk\u00ed mu\u017ei […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[12],"tags":[],"class_list":["post-11230","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-umenie"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/11230","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=11230"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/11230\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=11230"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=11230"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=11230"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}