Obraz Posledn\u00e1 Ve\u010dera, Leonardo Da Vinci, Eucharistia a Spermatof\u00e1gia maj\u00fa dos\u0165 ve\u013ea spolo\u010dn\u00e9ho, lebo pri nej ujo Je\u017ei\u0161ko vraj d\u00e1val svoje telo a krv. Eucharistia Vatik\u00e1nu je \u00fapln\u00fd nezmysel na ovl\u00e1danie ovci, ako s\u00fa napr\u00edklad neonacistick\u00e9 dvakr\u00e1t zasv\u00e4ten\u00e9 Jezuitom Vatik\u00e1nu sprost\u00e9 Kotleby. Leonardo Da Vinci, Spermatof\u00e1gia a podvod zvan\u00fd Eucharistia.<\/p>\n
V roku 1887 vst\u00fapil Le Cl\u00e9ment do slobodomur\u00e1rstva. Iniciovali ho v antverpskej l\u00f3\u017ei belgick\u00e9ho Ve\u013ek\u00e9ho Orientu \u201eLes Amis du Commerce et la Pers\u00e9verance R\u00e9unis\u201c a v roku 1888 z\u00edskal titul majstra slobodomur\u00e1ra. V \u010dase, ke\u010f sa Le Cl\u00e9ment pripojil k l\u00f3\u017ei v Antverp\u00e1ch, belgick\u00e9 slobodomur\u00e1rstvo prij\u00edmalo svojich \u010dlenov takmer v\u00fdlu\u010dne medzi t\u00fdmi, ktor\u00ed zdie\u013eali pokrokov\u00e9, liber\u00e1lne a antiklerik\u00e1lne n\u00e1zory.<\/p>\n
Posledn\u00e1 Ve\u010dera, Leonardo Da Vinci a Alexandre Le Cl\u00e9ment de SaintMarcq. Leonardo Da Vinci bol \u010dlenom Prevorstva Sionu.<\/p>\n
Rozhodnutie Le Cl\u00e9menta sta\u0165 sa slobodomur\u00e1rom n\u00e1m preto d\u00e1va jasn\u00fd \u00fadaj o jeho vtedaj\u0161\u00edch my\u0161lienkach a postojoch. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee s\u00fa v skuto\u010dnosti v\u0161etky v s\u00falade s jeho neskor\u0161\u00edmi n\u00e1zormi na n\u00e1bo\u017eenstvo a politiku, ktor\u00e9 by vyjadril vo svojich po\u010detn\u00fdch spisoch. V nasleduj\u00facich rokoch postupovala slobodomur\u00e1rska kari\u00e9ra Le Cl\u00e9ment rovnako ako jeho vojensk\u00e1 kari\u00e9ra. V roku 1890 vst\u00fapil do antverpskej kapitoly starod\u00e1vneho a prijat\u00e9ho \u0161k\u00f3tskeho ritu \u201eVaillants Chevaliers de l\u2019\u00c2ge d\u2019Or\u201c (pripojen\u00fd k l\u00f3\u017ei Grand Orient, ktorej bol u\u017e \u010dlenom).<\/p>\n
Spermatof\u00e1gia a belgick\u00fd slobodomur\u00e1r Le Cl\u00e9ment – Georges-Philippe-Alphonse-Marie-Alexandre Le Cl\u00e9ment de SaintMarcq. V\u00fdchodiskom argument\u00e1cie Le Cl\u00e9menta je text v J\u00e1novom evanjeliu, ktor\u00fd sa pova\u017euje za jeden z biblick\u00fdch z\u00e1kladov in\u0161tit\u00facie Eucharistie. V tejto pas\u00e1\u017ei, ktor\u00e1 bola prevzat\u00e1 z prednesu uskuto\u010dnen\u00e9ho v synag\u00f3ge v Capharnaume, sa Je\u017ei\u0161 ozna\u010duje za \u201echlieb \u017eivota\u201c, ktor\u00fd poslal jeho Otec (J\u00e1n 6: 47\u201355). <\/p>\n
Posledn\u00e1 Ve\u010dera ako Spermatof\u00e1gia<\/p>\n
Hovor\u00ed svojim u\u010den\u00edkom, \u017ee iba t\u00ed, ktor\u00ed bud\u00fa jes\u0165 jeho jedlo a pi\u0165 jeho krv, dostan\u00fa ve\u010dn\u00fd \u017eivot. Le Cl\u00e9ment berie pas\u00e1\u017e doslova a p\u00fdta sa svojich \u010ditate\u013eov, ako mohol Je\u017ei\u0161 necha\u0165 nielen svojich u\u010den\u00edkov, ale aj cel\u00e9 \u013eudstvo, zjes\u0165 jeho jedlo a napi\u0165 sa jeho krvi, aby im mohol da\u0165 ve\u010dn\u00fd \u017eivot. To sa jav\u00ed ako fyzick\u00e1 nemo\u017enos\u0165. Tradi\u010dn\u00e1 katol\u00edcka teol\u00f3gia odpovedala na ot\u00e1zku postulovan\u00edm skuto\u010dnej pr\u00edtomnosti Krista v hostite\u013eovi po\u010das Eucharistie, zatia\u013e \u010do protestantsk\u00e9 cirkvi sa v\u0161eobecne rozhodli pre symbolick\u00fd v\u00fdklad tejto pr\u00edtomnosti. <\/p>\n
Pod\u013ea n\u00e1zoru Le Cl\u00e9menta sa v\u0161ak obaja m\u00fdlia, alebo presnej\u0161ie, obaja klamali, preto\u017ee vedeli, \u017ee pravda je in\u00e1. Pre Le Cl\u00e9menta je jedin\u00fdm sp\u00f4sobom, ako da\u0165 zmysel evanjeliov\u00e9mu \u00faryvku, predpoklada\u0165, \u017ee Je\u017ei\u0161 myslel na skuto\u010dn\u00fa l\u00e1tku, ktor\u00e1 vych\u00e1dzala z jeho tela a mohla sl\u00fa\u017ei\u0165 ako duchovn\u00e1 v\u00fd\u017eiva pre jeho u\u010den\u00edkov. <\/p>\n
Tou l\u00e1tkou bolo jeho sperma. <\/p><\/blockquote>\n
Pre Le Cl\u00e9menta m\u00e1 toto rie\u0161enie dokonal\u00fd zmysel. Sperma je po\u017e\u00edvate\u013en\u00e1, polotekut\u00e1 a polotuh\u00e1 a ako prostriedok \u013eudsk\u00e9ho rozmno\u017eovania s\u00favis\u00ed s krvou aj bi\u010dom. Na druhej strane ho mo\u017eno pon\u00faknu\u0165 in\u00fdm opakovane bez toho, aby ste si sp\u00f4sobili zranenia na vlastnom tele alebo zabili sa (\u010do by sa stalo, keby ste si mali da\u0165 doslova krv). <\/p>\n
Je pravdepodobn\u00e9, \u017ee \u0161kand\u00e1l s Eucharistiou nemal \u00fa\u010dinky iba na vodcovstvo belgick\u00e9ho spiritualizmu Le Cl\u00e9menta. V skuto\u010dnosti sa ukazuje, \u017ee zhruba v \u010dase \u0161kand\u00e1lu sa skon\u010dila aj jeho kari\u00e9ra v slobodomur\u00e1rstve aj v arm\u00e1de. Doteraz sa na povrch nedostali nijak\u00e9 d\u00f4kazy, ktor\u00e9 by nazna\u010dovali, \u017ee v\u0161etky tieto udalosti spolu s\u00faviseli, ale chronologick\u00e1 n\u00e1hoda je ve\u013emi sugest\u00edvna. Okolo roku 1910 bol Le Cl\u00e9ment najv\u00fdznamnej\u0161ou postavou belgick\u00e9ho duchovna, vysoko postaven\u00fdm slobodomur\u00e1rom a arm\u00e1dnym d\u00f4stojn\u00edkom s vynikaj\u00facimi kari\u00e9rnymi vyhliadkami.<\/p>\n
V \u010dase vypuknutia prvej svetovej vojny to v\u0161etko u\u017e bolo a je \u0165a\u017ek\u00e9 si predstavi\u0165, \u017ee \u0161kand\u00e1l sp\u00f4soben\u00fd Eucharistiou nehral v tomto n\u00e1hlom konci \u0161\u0165astia Le Cl\u00e9menta hlavn\u00fa \u00falohu. Je zrejm\u00e9, \u017ee zaplatil vysok\u00fa cenu za svoje tvrdohlav\u00e9 presved\u010denie, \u017ee v spermatof\u00e1gii objavil najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie tajomstvo v hist\u00f3rii \u013eudstva.<\/p>\n
Tu m\u00e1me ten podvod Vatik\u00e1nu a Eucharistie Je\u017ei\u0161ovej krvi, ktor\u00e1 nem\u00f4\u017ee existova\u0165, lebo d\u00e1vno vyschla.<\/p><\/blockquote>\n
\n