Tohtoro\u010dn\u00e1 vlna hor\u00fa\u010dav a pr\u00edbeh dvoch miest: j\u00fan 2041. \u010co ak by zasiahla Indiu? Pre\u010do Hajdar\u00e1b\u00e1d odol\u00e1va smrte\u013en\u00fdm vln\u00e1m Indie ove\u013ea lep\u0161ie ako Chennai. Predstaven\u00fd scen\u00e1r z roku 2041 The Economist. S\u00fa\u010dasn\u00e1 hrozba. Pozn\u00e1mka redakcie: Tento rok, \u010do ak ?, na\u0161a ka\u017edoro\u010dn\u00e1 zbierka scen\u00e1rov, uva\u017euje o bud\u00facnosti zdravia. Ka\u017ed\u00fd z t\u00fdchto pr\u00edbehov je fikciou, ale je zalo\u017een\u00fd na historick\u00fdch faktoch, s\u00fa\u010dasn\u00fdch \u0161pekul\u00e1ci\u00e1ch a skuto\u010dnej vede. Neprezentuj\u00fa jednotn\u00fd pr\u00edbeh, ale s\u00fa zasaden\u00e9 do r\u00f4znych mo\u017en\u00fdch bud\u00facnosti.<\/p>\n
Nov\u00e9 Dill\u00ed , hlavn\u00e9 mesto Indie, sa cesty za\u010dali topi\u0165. Teploty v meste dosiahli 49,3 \u00b0 C (120,7 \u00b0 F), ke\u010f do tretieho t\u00fd\u017ed\u0148a vst\u00fapila najsmrte\u013enej\u0161ia vlna hor\u00fa\u010dav v hist\u00f3rii krajiny. Na juhu, kde teploty vyst\u00fapili nad 50 \u00b0 C, bolo e\u0161te hor\u00facej\u0161ie a 23. j\u00fana dosiahli v meste Markapur v \u00c1ndhraprad\u00e9\u0161i rekordn\u00fdch 52,1 \u00b0 C. Centrom kr\u00edzy je v\u0161ak mesto Chennai, kde sa nemocnice kr\u00fatia tv\u00e1rou v tv\u00e1r chorob\u00e1m spojen\u00fdm s teplom. Najhor\u0161ie sc\u00e9ny boli mimo nemocnice Jawaharlal Nehru, kde po\u010das \u010dakania v rade zomrelo 11 \u013eud\u00ed na vystavenie teplu.<\/p>\n
Skuto\u010dn\u00fdm zabijakom v Chennai je vlhkos\u0165. Kombinovan\u00e1 miera tepla a vlhkosti vo vzduchu je \u201eteplota mokr\u00e9ho teplomera\u201c – najni\u017e\u0161ia teplota, na ktor\u00fa sa d\u00e1 nie\u010do ochladi\u0165 odparen\u00edm z povrchu. Na suchom vzduchu sa m\u00f4\u017eu \u013eudia aj pri teplot\u00e1ch v\u00fdrazne nad 37 \u00b0 C – teplota \u013eudsk\u00e9ho tela – poti\u0165, aby sa ochladili. Ale pri teplot\u00e1ch mokr\u00e9ho teplomera 32 \u00b0 C a vy\u0161\u0161\u00edch \u201eje nemo\u017en\u00e9 prev\u00e1dza\u0165 v\u00e4\u010d\u0161inu fyzickej pr\u00e1ce\u201c, hovor\u00ed Moetasim Ashfaq, fyzik atmosf\u00e9ry v N\u00e1rodnom laborat\u00f3riu Oak Ridge v Tennessee. Len m\u00e1lo \u013eud\u00ed dok\u00e1\u017ee pre\u017ei\u0165 teplotu mokr\u00e9ho teplomera nad 35 \u00b0 C. V poslednom desa\u0165ro\u010d\u00ed teploty mokr\u00e9ho teplomera v Chennai pravidelne st\u00fapali nad 32 \u00b0 C. Ale po v\u00e4\u010d\u0161inu minul\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a teploty mokr\u00e9ho teplomera opakovane prekro\u010dili 36 \u00b0 C – \u010do je fat\u00e1lna \u00farove\u0148.<\/p>\n
\u00damrtia sa spo\u010diatku s\u00fastre\u010fovali medzi \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed nedok\u00e1zali unikn\u00fa\u0165 hor\u00fa\u010dave, najm\u00e4 pred bezdomovcami v meste. Vysok\u00e1 energetick\u00e1 potreba klimatiz\u00e1cie v\u0161ak \u010doskoro natiahla elektrick\u00fa sie\u0165 mesta a\u017e k bodu zlomu, \u010do malo za n\u00e1sledok v\u00fdpadky v celom meste trvaj\u00face hodiny. To vystavilo ka\u017ed\u00e9ho bez gener\u00e1tora smrtiacemu teplu. Pod\u013ea ofici\u00e1lnych \u0161tatist\u00edk od za\u010diatku hor\u00fa\u010dav zomrelo v Chennai 17 642 \u013eud\u00ed – viac ako tretina z 52 348 \u00famrt\u00ed hl\u00e1sen\u00fdch v celej krajine. To s\u00fa \u0161okuj\u00face \u0161tatistiky, ale o to viac, ke\u010f s\u00fa postaven\u00e9 ved\u013ea sk\u00fasenost\u00ed z ne\u010falek\u00e9ho Hyderabadu.<\/p>\n
Tieto dve mest\u00e1 maj\u00fa podobn\u00e9 teploty vo svojom bezprostrednom okol\u00ed a podobn\u00fa popul\u00e1ciu okolo 10 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed. Hyderabad v\u0161ak zaznamenal iba 26 \u00famrt\u00ed, \u010do je menej ako v ktoromko\u013evek inom ve\u013ekomeste v ju\u017enej Indii. Porovnanie sa s \u00faradn\u00edkmi nestratilo. “\u010coko\u013evek rob\u00ed Hyderabad, to funguje,” uviedol tento t\u00fd\u017ede\u0148 starosta mesta Chennai Ramanatha Srinivasan. Hajdar\u00e1bad je v skuto\u010dnosti jedn\u00fdm z popredn\u00fdch miest v zmier\u0148ovan\u00ed hor\u00fa\u010dav – nielen v Indii, ale aj na celom svete. \u010co konkr\u00e9tne to rob\u00ed inak?<\/p>\n
Hor\u00fa\u010dava okamihu<\/p>\n
S\u00fa\u010dasn\u00e9 hor\u00fa\u010davy v Indii s\u00fa v\u00fdsledkom ne\u0161\u0165astn\u00e9ho s\u00fatoku faktorov. Neobvykle siln\u00fd severoz\u00e1padn\u00fd vietor van\u00faci z Pakistanu br\u00e1nil vlhk\u00e9mu vzduchu z Beng\u00e1lskeho z\u00e1livu pr\u00fadi\u0165 do vn\u00fatrozemia na subkontinent. V\u00fdsledkom bolo, \u017ee sa tento rok nezrealizovali obvykl\u00e9 predmonz\u00fanov\u00e9 da\u017e\u010fov\u00e9 preh\u00e1nky v regi\u00f3ne, tak\u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina ju\u017enej Indie bola such\u0161ia a such\u0161ia ako zvy\u010dajne. Neb\u00fdval\u00e1 d\u013a\u017eka s\u00fa\u010dasn\u00e9ho obdobia sucha – monz\u00fan sa zvy\u010dajne za\u010d\u00edna za\u010diatkom j\u00fana – zhor\u0161ila situ\u00e1ciu. Siln\u00fd efekt El Ni\u00f1o e\u0161te viac zahrial.<\/p>\n
Bola to podobn\u00e1, aj ke\u010f ove\u013ea menej smrte\u013en\u00e1, vlna hor\u00fa\u010dav pred 26 rokmi, ktor\u00e1 na\u0161tartovala \u00fasilie Hyderabadu o zn\u00ed\u017eenie tepla v mest\u00e1ch. V roku 2015 zomrelo najmenej 585 \u013eud\u00ed, preto\u017ee mesto a okolit\u00fd \u0161t\u00e1t Telangana obklopili p\u013euzgiere. Bol to zlomov\u00fd bod. Hyderabad sa odvtedy stal t\u00e9glikom experimentov v mestsk\u00fdch technik\u00e1ch zni\u017eovania tepla.<\/p>\n
Vo v\u00e4\u010d\u0161ine hor\u00fa\u010dav s\u00fa najvy\u0161\u0161ie teploty zaznamenan\u00e9 v mest\u00e1ch, obciach a in\u00fdch mestsk\u00fdch oblastiach. Jedn\u00fdm z najjednoduch\u0161\u00edch sp\u00f4sobov, ako zn\u00ed\u017ei\u0165 teplo, je zv\u00fd\u0161i\u0165 odrazivos\u0165 alebo \u201ealbedo\u201c povrchov miest – najm\u00e4 striech budov. \u010c\u00edm viac slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia sa odr\u00e1\u017ea od mesta, t\u00fdm menej sa absorbuje na op\u00e4tovn\u00e9 vy\u017earovanie ako teplo. Za t\u00fdmto \u00fa\u010delom vl\u00e1da mesta Hyderabad v roku 2017 testovala program \u201echladn\u00fdch striech\u201c v mestsk\u00fdch \u0161tvrtiach s n\u00edzkym pr\u00edjmom.<\/p>\n
V\u00fdsledky boli zar\u00e1\u017eaj\u00face. Teploty vn\u00fatorn\u00e9ho vzduchu v dom\u00e1cnostiach vybaven\u00fdch lacn\u00fdm stre\u0161n\u00fdm pl\u00e1\u0161\u0165om z bieleho polyetyl\u00e9nu boli v priemere o 2 \u00b0 C chladnej\u0161ie ako podobn\u00e9 domy bez nich. V\u00fdsledkom bolo, \u017ee v roku 2019 sa spolo\u010dnos\u0165 Telangana zaviazala k celon\u00e1rodn\u00e9mu programu chladn\u00fdch striech, ktor\u00fd zav\u00e1dza povinn\u00e9 chladn\u00e9 strechy pre komer\u010dn\u00e9 a vl\u00e1dne budovy a pre lacn\u00e9 b\u00fdvanie poskytovan\u00e9 vl\u00e1dou. Do roku 2027 bolo viac ako 8 000 budov v Hyderabade vybaven\u00fdch chladn\u00fdmi strechami.<\/p>\n
Tieto snahy z\u00edskali \u010fal\u0161iu podporu v roku 2030, ke\u010f sa indick\u00fd n\u00e1rodn\u00fd z\u00e1kon o z\u00e1ruke zamestnania na vidieku ( nrega ) – z\u00e1ruka pracovn\u00fdch miest na vidieku – roz\u0161\u00edril na chudobn\u00e9 mestsk\u00e9 \u0161tvrte. V r\u00e1mci tohto programu dalo mesto Hyderabad nezamestnan\u00fdm obyvate\u013eom pr\u00e1cu s ma\u013eovan\u00edm chatr\u010d\u00ed, chatr\u010d\u00ed a in\u00fdch proviz\u00f3rnych stavieb v\u00e1pnom. T\u00fdmto sp\u00f4sobom bolo tepelne odoln\u00fdch viac ako 250 000 domov. Mesto si tie\u017e po\u017ei\u010dalo n\u00e1pad z Ju\u017enej Afriky, kde vysadilo 2,5 mili\u00f3na stromov, ktor\u00e9 zni\u017euj\u00fa teplotu povrchu a vzduchu poskytovan\u00edm tie\u0148a a odparovan\u00edm vlhkosti z listov.<\/p>\n
Anal\u00fdza univerzity v Hyderabade zistila, \u017ee v\u0161etky tieto iniciat\u00edvy od za\u010diatku 20. rokov 20. storo\u010dia spolo\u010dne zn\u00ed\u017eili priemern\u00fa vonkaj\u0161iu teplotu v meste o 0,9 \u00b0 C. To nemus\u00ed znie\u0165 ve\u013ea, ale t\u00e1to mal\u00e1 zmena m\u00f4\u017ee znamena\u0165 obrovsk\u00fd rozdiel, ako teraz ukazuj\u00fa udalosti v Chennai. A\u017e do 30-tych rokov 20. storo\u010dia zostalo Chennai pre svoju bl\u00edzkos\u0165 k oce\u00e1nu do ve\u013ekej miery nepo\u0161koden\u00e9 smrte\u013en\u00fdmi vlnami hor\u00fa\u010dav. Ale v posledn\u00fdch rokoch sa frekvencia a intenzita hor\u00fa\u010dav zv\u00fd\u0161ila v d\u00f4sledku zmeny podnebia.<\/p>\n
T\u00e1to vlna hor\u00fa\u010dav bude pravdepodobne predzves\u0165ou bud\u00facich vec\u00ed. Aj ke\u010f je svet na dobrej ceste k dosiahnutiu nulov\u00fdch \u010dist\u00fdch emisi\u00ed uhl\u00edka okolo roku 2062, \u00fa\u010dinky minul\u00fdch emisi\u00ed sa bud\u00fa prejavova\u0165 po cel\u00e9 desa\u0165ro\u010dia. O\u010dak\u00e1va sa, \u017ee smrtiace vlny hor\u00fa\u010dav sa zv\u00fd\u0161ia a\u017e do bud\u00faceho storo\u010dia. Vedci to vedia u\u017e nejak\u00fd \u010das. Od za\u010diatku 20. rokov 20. storo\u010dia odborn\u00edci varuj\u00fa, \u017ee smrte\u013en\u00e9 teploty m\u00f4\u017eu by\u0165 na Bl\u00edzkom v\u00fdchode, v ju\u017enej \u00c1zii a v \u010dastiach \u010c\u00edny be\u017en\u00e9 do roku 2100. Nebezpe\u010denstvo, ktor\u00e9 predstavuje vlna hor\u00fa\u010dav, v\u0161ak mnoh\u00fdch tvorcov politiky st\u00e1le prekvapuje.<\/p>\n
Len m\u00e1lo miest urobilo z\u00e1sahy typu, ktor\u00fd sa uskuto\u010dnil v Hyderab\u00e1de, a d\u00f4sledky s\u00fa v s\u00fa\u010dasnosti zrejm\u00e9. Na\u0161\u0165astie nikdy nie je neskoro za\u010da\u0165. Najlep\u0161\u00ed \u010das na za\u010datie adapt\u00e1cie mohol by\u0165 pred 20 rokmi, ale druh\u00fd najlep\u0161\u00ed \u010das je teraz.<\/p><\/blockquote>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Tohtoro\u010dn\u00e1 vlna hor\u00fa\u010dav a pr\u00edbeh dvoch miest: j\u00fan 2041. \u010co ak by zasiahla Indiu? Pre\u010do Hajdar\u00e1b\u00e1d odol\u00e1va smrte\u013en\u00fdm vln\u00e1m Indie ove\u013ea lep\u0161ie ako Chennai. Predstaven\u00fd scen\u00e1r z roku 2041 The Economist. S\u00fa\u010dasn\u00e1 hrozba. Pozn\u00e1mka redakcie: Tento rok, \u010do ak ?, na\u0161a ka\u017edoro\u010dn\u00e1 zbierka scen\u00e1rov, uva\u017euje o bud\u00facnosti zdravia. Ka\u017ed\u00fd z t\u00fdchto pr\u00edbehov je fikciou, ale […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[2],"tags":[],"class_list":["post-14645","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-biohazard"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14645","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14645"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14645\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14645"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14645"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14645"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}