{"id":14830,"date":"2021-07-08T20:07:10","date_gmt":"2021-07-08T20:07:10","guid":{"rendered":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/?p=14830"},"modified":"2021-07-08T20:07:10","modified_gmt":"2021-07-08T20:07:10","slug":"cinska-afganska-strategia-krajania-salamy-ma-novu-obet-tadzikistan","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/cinska-afganska-strategia-krajania-salamy-ma-novu-obet-tadzikistan\/","title":{"rendered":"Afgansk\u00e1 strat\u00e9gia \u010c\u00edny, \u010c\u00edna, Afganistan, Tad\u017eikistan, Ujguri"},"content":{"rendered":"<p>\u010c\u00ed\u0148an v Afganistane a rusi maj\u00fa probl\u00e9m ak sa tam chc\u00fa nas\u00e1\u010dkova\u0165 po Ameri\u010danoch. Podozriv\u00e1 \u010c\u00edna sa pripravuje na vyst\u00fapenie Ameriky z Afganistanu.  \u010c\u00ednske ministerstvo zahrani\u010dia bolo po\u017eiadan\u00e9, aby sa vyjadrilo k zverstvu v afganskom hlavnom meste K\u00e1bul. Teroristi odp\u00e1lili bombu v aute pred diev\u010denskou \u0161kolou a potom \u010fal\u0161ie dve bomby, aby zabili \u017eiakov. \u010c\u00ednska afgansk\u00e1 strat\u00e9gia.<\/p>\n<h1>\u010c\u00edna a Afg\u00e1nska dilema, Tad\u017eikistan, Ujguri<\/h1>\n<p>China claims half of Tajikistan: After South China Sea and Himalayas, Chinese expansionism hits Central Asia!!<\/p>\n<p>\u010c\u00ednska taktika kr\u00e1jania sal\u00e1my m\u00e1 nov\u00fa obe\u0165, Tad\u017eikistan, najmen\u0161ia stredo\u00e1zijsk\u00e1 krajina. Pod\u013ea posledn\u00fdch spr\u00e1v si \u010c\u00edna vy\u017eiadala Tad\u017eikistansk\u00fd regi\u00f3n Pam\u00edr, ktor\u00fd predstavuje<strong> 45 percent tad\u017eick\u00e9ho \u00fazemia<\/strong>. V s\u00falade so svoj\u00edm modusom uplatnenia poh\u013ead\u00e1vky na cudzom \u00fazem\u00ed za\u010dal Peking s historick\u00fdm revizionizmom.<\/p>\n<p><img decoding=\"async\" class=\"cento\" src=\"\/image\/ujgurmodry.jpg\" alt=\"\u010c\u00ednske ministerstvo zahrani\u010dia bolo po\u017eiadan\u00e9, aby sa vyjadrilo k zverstvu v afganskom hlavnom meste K\u00e1bul\" \/><br \/>\nZahynulo najmenej 68 \u013eud\u00ed, v\u00e4\u010d\u0161inou det\u00ed. \u00datok bol zameran\u00fd na diev\u010dat\u00e1 zo \u0161iitskej men\u0161iny, na ktor\u00e9 sa \u010dasto zameriavaj\u00fa sunitsk\u00e9 islamistick\u00e9 skupiny, ktor\u00e9 priniesli Afganistanu ve\u013ea utrpenia. Dnes tieto skupiny z\u00e1pasia o krvou zaliate v\u00fdhody pred \u00fapln\u00fdm stiahnut\u00edm americk\u00fdch s\u00edl, najnesk\u00f4r do 11. septembra tohto roku, na pr\u00edkaz prezidenta Joe Bidena. \u010c\u00ednski diplomati mohli na najnov\u0161ie n\u00e1silie reagova\u0165 nieko\u013ek\u00fdmi vierohodn\u00fdmi sp\u00f4sobmi.<\/p>\n<p>Bolo by rozumn\u00e9, aby ministerstvo zahrani\u010dia povedalo najv\u00e4\u010d\u0161ej militantnej skupine Taliban, aby ovl\u00e1dla chaos, preto\u017ee \u010c\u00edna sa te\u0161\u00ed \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161iemu vplyvu na vodcov Talibanu. To sa m\u00f4\u017ee javi\u0165 ako neintuit\u00edvne. \u010c\u00ednsky minister zahrani\u010dia Wang Yi vyjadril n\u00e1dej, \u017ee bud\u00face afgansk\u00e9 vl\u00e1dy prijm\u00fa umiernen\u00fd islam: zjavn\u00e9 pokarhanie k fanatizmu v \u0161t\u00fdle Talibanu. Za hranicami v severoz\u00e1padnej \u010d\u00ednskej oblasti Sin-\u0165iang \u00faradn\u00edci zb\u00farali me\u0161ity a zak\u00e1zali mlad\u00fdm \u013eu\u010fom verejn\u00e9 modlitby. Vo v\u0161etk\u00fdch mo\u017eno mili\u00f3ne moslimov, v\u00e4\u010d\u0161ina z ujgurskej men\u0161iny, pre\u0161li reeduka\u010dn\u00fdmi t\u00e1bormi v Sin-\u0165iangu, ktor\u00fdch cie\u013eom bolo vylie\u010di\u0165 ich z nadmerne n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho alebo \u201esp\u00e4tn\u00e9ho\u201c myslenia a urobi\u0165 z nich prijate\u013en\u00fdch pracovn\u00edkov loj\u00e1lnych k \u010c\u00ednska vlas\u0165.<\/p>\n<p>Uk\u00e1zalo sa v\u0161ak, \u017ee Taliban m\u00f4\u017ee by\u0165 fanatick\u00fd aj pragmatick\u00fd. Ich vodcovia d\u00fafaj\u00fa, \u017ee \u010doskoro ovl\u00e1dnu Afganistan, \u0161tvr\u0165storo\u010die po tom, \u010do krajinu podrobili vl\u00e1de zbo\u017en\u00e9ho teroru. Najm\u00e4 za posledn\u00e9 tri roky, povedzme vedcov a diplomatov v Pekingu a \u010fal\u0161\u00edch hlavn\u00fdch mest\u00e1ch, sa v\u00e4zby medzi afgansk\u00fdm Talibanom a \u010c\u00ednou pozoruhodne preh\u013abili. Deleg\u00e1cie Talibanu v obav\u00e1ch z politick\u00e9ho uznania a ekonomickej podpory zo strany svojho obrovsk\u00e9ho suseda schv\u00e1lili \u010d\u00ednske pl\u00e1ny na v\u00fdstavbu dia\u013enic medzi afgansk\u00fdmi mestami. Tvrdia, \u017ee podporuj\u00fa \u010d\u00ednsky projekt v bl\u00edzkosti K\u00e1bulu zameran\u00fd na vytvorenie jednej z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch meden\u00fdch ban\u00ed na svete, ktor\u00e1 bola roky pozastaven\u00e1 obavami zo starod\u00e1vnych budhistick\u00fdch ru\u00edn na mieste a obavami z \u00fatokov militantov.<\/p>\n<p>Hovor\u00ed sa, \u017ee Taliban s\u00fakromne nazna\u010dil, \u017ee sa o Sin-\u0165iang nestaraj\u00fa. To s\u00favis\u00ed s hlavn\u00fdm z\u00e1ujmom \u010c\u00edny v Afganistane: zabr\u00e1ni\u0165 tomu, aby sa ne\u0161\u0165astn\u00e1 krajina dostala do chaosu a stala sa \u00fato\u010diskom alebo tranzitn\u00fdm koridorom pre ujgursk\u00fdch militantov, ktor\u00ed na tento regi\u00f3n \u010d\u00edhaj\u00fa. Pod\u013ea \u010d\u00ednskych bojovn\u00edkov patria medzi bojovn\u00edkov niektor\u00ed s bojov\u00fdmi sk\u00fasenos\u0165ami v S\u00fdrii, niektor\u00ed s v\u00fdcvikom v Ir\u00e1ne a \u010fal\u0161\u00ed, ktor\u00ed d\u00fafaj\u00fa, \u017ee vst\u00fapia do Sin-\u0165iangu cez nez\u00e1konn\u00e9 kme\u0148ov\u00e9 oblasti Pakistanu.<\/p>\n<p>Bolo by tie\u017e rozumn\u00e9, keby \u010c\u00edna po\u017eiadala Pakistan o pomoc pri zastaven\u00ed krviprelievania. Pakistan je patr\u00f3nom Talibanu a nab\u00e1dal afgansk\u00fdch militantov k nadviazaniu vz\u0165ahov s \u010c\u00ednou. Pakistan je r\u00e1d u\u017eito\u010dn\u00fd pre \u010c\u00ednu, svojho najd\u00f4le\u017eitej\u0161ieho sponzora. Ministerstvo ale zvolilo in\u00fa reakciu. Po \u013e\u00fatosti nad vra\u017edou \u0161kol\u00e1\u010dok v K\u00e1bule jej hovorky\u0148a Hua Chunying ozna\u010dila za vinu Ameriku. Obvinila, \u017ee \u201en\u00e1hle\u201c ozn\u00e1menie o odchode Ameriky z Afganistanu \u201eviedlo k s\u00e9rii v\u00fdbu\u0161n\u00fdch \u00fatokov v celej krajine\u201c. Vyzvala zahrani\u010dn\u00e9 jednotky, aby \u201esa stiahli zodpovedn\u00fdm sp\u00f4sobom a vyhli sa v\u00e4\u010d\u0161iemu zm\u00e4tku a utrpeniu afgansk\u00e9ho \u013eudu\u201c.<\/p>\n<h1>Toto je nov\u00e1 kritika<\/h1>\n<p>\u010c\u00ednski vedci a \u0161t\u00e1tne m\u00e9di\u00e1 str\u00e1vili roky obvi\u0148ovan\u00edm americk\u00fdch s\u00edl z bl\u00fadenia nad p\u00f4vodn\u00e9 poslanie vykoreni\u0165 Al-K\u00e1idu a zo \u0161\u00edrenia nepokojov svojimi naivn\u00fdmi snami o budovan\u00ed n\u00e1roda v z\u00e1padnom \u0161t\u00fdle. Ned\u00e1vno tvrdili, \u017ee Amerika po odchode svojich jednotiek ur\u010dite zanech\u00e1 skryt\u00fdch agentov, \u010diasto\u010dne kv\u00f4li probl\u00e9mom pre \u010c\u00ednu. Stru\u010dne povedan\u00e9, \u010c\u00edna ver\u00ed, \u017ee Amerika v Afganistane zostala pr\u00edli\u0161 dlho, odch\u00e1dza pr\u00edli\u0161 un\u00e1hlene a v\u00f4bec neodch\u00e1dza.<\/p>\n<p>T\u00e1to argument\u00e1cia je dostato\u010dne zamotan\u00e1. \u010c\u00ednski \u00faradn\u00edci to teraz e\u0161te viac ozna\u010duj\u00fa za oblas\u0165 mo\u017enej spolupr\u00e1ce s Amerikou, spolu s klimatick\u00fdmi zmenami a snahou o obmedzenie \u0161\u00edrenia jadrov\u00fdch zbran\u00ed. Ke\u010f sa tla\u010d\u00ed na podrobnosti, aj na ned\u00e1vnom stretnut\u00ed s americk\u00fdmi partnermi v Anchorage, s\u00fa \u010d\u00ednski vyslanci nejasn\u00ed. Pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi \u010c\u00edna a Amerika spolo\u010dne \u0161kolili afgansk\u00fdch diplomatov a pol\u00edciu. \u010c\u00edna v t\u00fdchto d\u0148och zd\u00f4raz\u0148uje d\u00f4le\u017eitos\u0165 svojej iniciat\u00edvy P\u00e1s a cesta: ako m\u00f4\u017ee syst\u00e9m budovania infra\u0161trukt\u00fary podpori\u0165 afgansk\u00fd rozvoj a t\u00fdm stabilitu, napr\u00edklad pripojen\u00edm krajiny k moru cez Pakistan.<\/p>\n<blockquote><p>Afganistan kedysi zaznamenal pozoruhodn\u00fa spolupr\u00e1cu. Na za\u010diatku vojny proti terorizmu ozna\u010dila administrat\u00edva prezidenta Georga W. Busha za teroristov Ujgursk\u00fa skupinu, Hnutie nez\u00e1vislosti V\u00fdchodn\u00e9ho Turkistanu ( etim ). \u010c\u00ednski agenti smeli vypo\u010d\u00fava\u0165 Ujgurov zadr\u017eiavan\u00fdch v z\u00e1live Guant\u00e1namo. <\/p><\/blockquote>\n<p>Jedn\u00e9mu Ujgurovi povedali, \u017ee mal \u0161\u0165astie, \u017ee je v americk\u00fdch ruk\u00e1ch, preto\u017ee \u201eakon\u00e1hle ho dostali sp\u00e4\u0165 do \u010c\u00edny, bol m\u0155tvy\u201c, povedal nesk\u00f4r jeho pr\u00e1vnik Kongresu. Tak\u00e9to spolo\u010dn\u00e9 kroky s\u00fa teraz nemyslite\u013en\u00e9: obe strany s\u00fa na Sin-\u0165iangu tak vzdialen\u00e9 od seba. V roku 2020 Trumpova administrat\u00edva vyradila etim z teroristickej skupiny a vyjadrila pochybnosti o tom, \u017ee st\u00e1le existuje. \u010c\u00edna tvrd\u00ed, \u017ee je to v\u00e1\u017ena hrozba.<\/p>\n<p>\u010c\u00edna pova\u017euje svoje poz\u00edcie za koherentn\u00e9. Vybra\u0165 Ameriku ako probl\u00e9mov\u00e9ho hr\u00e1\u010da je logick\u00e9. Ned\u00f4veruje tie\u017e Talibanu, Pakistanu a Ir\u00e1nu, ale t\u00edto akt\u00e9ri maj\u00fa d\u00f4vody, aby sa priklonili k \u010d\u00ednskej v\u00f4li, tak\u017ee nepotrebuj\u00fa verejn\u00e9 pokarhanie. Naproti tomu Amerika je nebezpe\u010dn\u00fd rival, ktor\u00fd urobil zl\u00e9 chyby, tak\u017ee je ide\u00e1lnym ter\u010dom kritiky. \u010c\u00edna m\u00f4\u017ee podporova\u0165 region\u00e1lne mierov\u00e9 misie alebo misie OSN v Afganistane, ak sa jej sused zd\u00e1 na pokraji ob\u010dianskej vojny. <\/p>\n<p>Ale nebude posiela\u0165 svoje vlastn\u00e9 jednotky, aby udr\u017eiavali poriadok, aspo\u0148 pod \u010d\u00ednskou vlajkou, preto\u017ee jej sused je \u201ecintor\u00ednom r\u00ed\u0161\u201c. Pr\u00edpad Afganistanu odha\u013euje. \u010c\u00edna sa jav\u00ed ako ve\u013ek\u00e1 mocnos\u0165, ktor\u00e1 vo v\u00fdnimo\u010dnej miere, d\u00f4veruje iba chladn\u00fdm, tvrd\u00fdm hospod\u00e1rskym a bezpe\u010dnostn\u00fdm z\u00e1ujmom. <strong>Pre \u010c\u00ednu je vlastn\u00fd z\u00e1ujem m\u00fadros\u0165. <\/strong><\/p>\n<p>V hlavnom meste Du\u0161anbe boli \u201etis\u00edce\u201c Ujgurov. Mnoho z nich  zo z\u00e1padnej \u010dasti Sin-\u0165iangu. Odvtedy sa v\u0161ak po\u010det Ujgurov v krajine zn\u00ed\u017eil. Hudayar je v s\u00fa\u010dasnosti americk\u00fdm ob\u010danom a \u0161\u00e9fom skupiny zvanej exureck\u00e1 vl\u00e1da v\u00fdchodn\u00e9ho Turkistanu (ETGE), ktor\u00e1 bola zalo\u017een\u00e1 vo Washingtone v roku 2004 a ktor\u00e1 tvrd\u00ed, \u017ee zastupuje z\u00e1ujmy Ujgurov v Sin-\u0165iangu (alebo v\u00fdchodnom Turkistane, ako tento regi\u00f3n naz\u00fdvaj\u00fa niektor\u00ed Ujguri) ). <\/p>\n<p>Pod\u013ea d\u00f4kazov predlo\u017een\u00fdch 10. j\u00fana Medzin\u00e1rodn\u00e9mu trestn\u00e9mu s\u00fadu (ICC) v mene ETGE a V\u00fdchodo Turkistansk\u00e9ho hnutia prebudenia n\u00e1rodov, \u010fal\u0161ej skupiny so s\u00eddlom vo Washingtone, \u010c\u00edna spolupracuje s Tad\u017eikistanom na zhroma\u017eden\u00ed a deport\u00e1cii Ujgurov najmenej od 2016. \u010c\u00ednsky \u00farad verejnej bezpe\u010dnosti spolupracoval s tad\u017eikistanskou pol\u00edciou na identifik\u00e1cii Ujgurov a potom \u201epriamo zasiahol\u201c, aby ich deportoval sp\u00e4\u0165 do \u010c\u00edny. &#8220;Vedel som, \u017ee stredn\u00e1 \u00c1zia nie je bezpe\u010dn\u00e1,&#8221; pam\u00e4t\u00e1 si p\u00e1n Hudayar. &#8220;Bez oh\u013eadu na to, kam p\u00f4jde\u0161, mus\u00ed\u0161 by\u0165 opatrn\u00fd.&#8221;<\/p>\n<p>Pr\u00e1vnici oboch ujgursk\u00fdch skup\u00edn \u017eiadaj\u00fa prokur\u00e1tora ICC, aby za\u010dal vy\u0161etrovanie \u010d\u00ednskych \u00faradn\u00edkov. Tvrdia, \u017ee v\u010faka hrozb\u00e1m, zastra\u0161ovaniu a fyzickej sile bolo takmer 3 000 Ujgurov &#8211; 85 &#8211; 90% celkovej popul\u00e1cie Tad\u017eikistanu &#8211; prin\u00faten\u00fdch k n\u00e1vratu do \u010c\u00edny, kde pravdepodobne skon\u010dia v zadr\u017eiavac\u00edch t\u00e1boroch. S\u0165a\u017enos\u0165 tvrd\u00ed, \u017ee \u201etieto zatknutia, n\u00e1siln\u00e9 zmiznutia, \u00fanosy a deport\u00e1cie s\u00fa prv\u00fdm krokom kontinuity \u00fadajn\u00e9ho trestn\u00e9ho konania rovnaj\u00faceho sa genoc\u00edde a zlo\u010dinom proti \u013eudskosti\u201c. <\/p>\n<p>Neexistuj\u00fa d\u00f4kazy o masovom zab\u00edjan\u00ed Ujgurov v Sin-\u0165iangu, existuj\u00fa v\u0161ak d\u00f4veryhodn\u00e9 spr\u00e1vy o mimos\u00fadnych v\u00e4zb\u00e1ch, mu\u010den\u00ed, steriliz\u00e1ci\u00e1ch, n\u00fatenej pr\u00e1ci a mnoh\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch hr\u00f4zach, ktor\u00e9 by mohli predstavova\u0165 zlo\u010diny proti \u013eudskosti. Ujgursk\u00fdm aktivistom bude pr\u00ednosom, ak s\u0165a\u017enos\u0165 bude sl\u00fa\u017ei\u0165 len na zneistenie \u010c\u00edny a upriami\u0165 medzin\u00e1rodn\u00fa pozornos\u0165 na jej zneu\u017e\u00edvanie v Sin-\u0165iangu. D\u00fafaj\u00fa v\u0161ak v \u010fal\u0161ie. Ak prokur\u00e1torka ICC, Fatou Bensouda, s\u00fahlas\u00ed s t\u00fdm, \u017ee existuje dostatok d\u00f4kazov o zneu\u017e\u00edvan\u00ed, ku ktor\u00e9mu doch\u00e1dza v Tad\u017eikistane, a nie v \u010c\u00edne, m\u00f4\u017ee potom po\u017eiada\u0165 sudcov s\u00fadu o za\u010datie vy\u0161etrovania. Ale ani tento krok by nebol \u010faleko od skuto\u010dn\u00e9ho ods\u00fadenia v\u0161etk\u00fdch \u00faradn\u00edkov v \u010c\u00edne.<\/p>\n<p>Probl\u00e9m t\u00fdch, ktor\u00ed sa sna\u017eia prin\u00fati\u0165 \u010c\u00ednu, aby zarezervovala zneu\u017e\u00edvanie Ujgurov a in\u00fdch men\u0161\u00edn, je, \u017ee \u010c\u00edna, podobne ako Amerika a Rusko, nie je \u010dlenom ICC. S\u00fad v minulom roku odmietol za\u010da\u0165 vy\u0161etrovanie \u00fadajn\u00fdch \u010d\u00ednskych zlo\u010dinov, preto\u017ee nem\u00e1 jurisdikciu nad ne\u010dlenmi. Teraz pr\u00e1vnici tvrdia, \u017ee zhroma\u017edili dostatok d\u00f4kazov o zlo\u010dinoch v Tad\u017eikistane, ktor\u00fd je \u010dlenom MTS, aby si mohli zah\u00e1ji\u0165 vy\u0161etrovanie. <\/p>\n<p>Pr\u00edstup je dos\u0165 nov\u00fd. Precedens vznikol a\u017e v roku 2019, ke\u010f ICC s\u00fahlasil s za\u010dat\u00edm vy\u0161etrovania Mjanmarska, ktor\u00fd nie je \u010dlenom, kv\u00f4li obvineniam z trestn\u00fdch \u010dinov proti \u013eudskosti, preto\u017ee niektor\u00e9 z \u00fa\u010dinkov zverstiev poc\u00edtil Rohingyas v Banglad\u00e9\u0161i. Rovnako ako Tad\u017eikistan, pr\u00e1vnici Ujgurov zhroma\u017e\u010fuj\u00fa d\u00f4kazy o deport\u00e1ci\u00e1ch z Kambod\u017ee a \u010fal\u0161\u00edch \u010dlenov ICC, aby sa pok\u00fasili posilni\u0165 svoj pr\u00edpad.<\/p>\n<p>\u010c\u00ednski \u00faradn\u00edci, ktor\u00ed sa podie\u013eaj\u00fa na potl\u00e1\u010dan\u00ed Ujgurov, nebud\u00fa nad s\u0165a\u017enos\u0165ou prich\u00e1dza\u0165, ale vl\u00e1da sa bude nep\u00e1\u010di\u0165. Aj za\u010datie vy\u0161etrovania by bolo v\u00fdznamn\u00e9, hoci prokur\u00e1torovi bude pravdepodobne trva\u0165 nieko\u013eko mesiacov, k\u00fdm sa rozhodne (minuloro\u010dn\u00e1 \u017eiados\u0165 o vy\u0161etrovanie \u010c\u00edny bola podan\u00e1 v j\u00fali a zamietnut\u00e1 v decembri). Od zalo\u017eenia s\u00fadu v roku 2002 za\u010dal iba 14 vy\u0161etrovan\u00ed a bol ods\u00faden\u00fd iba k 8 rozsudkom, pri\u010dom v\u0161etci boli africk\u00ed. Je nepredstavite\u013en\u00e9, \u017ee by \u010c\u00edna niekedy odovzdala svojich ob\u010danov Medzin\u00e1rodn\u00e9mu trestn\u00e9mu s\u00fadu, hoci s\u00fad m\u00f4\u017ee vyda\u0165 zatyka\u010de, ktor\u00e9 by teoreticky uv\u00e4znili podozriv\u00fdch, keby vst\u00fapili do \u010dlensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu Medzin\u00e1rodn\u00e9ho trestn\u00e9ho s\u00fadu. <\/p>\n<p>Vl\u00e1da v\u0161ak nem\u00e1 rada, ke\u010f ju niekto kritizuje na medzin\u00e1rodn\u00fdch f\u00f3rach. Ke\u010f v roku 2016 tribun\u00e1l v Haagu rozhodol, \u017ee \u010c\u00edna nem\u00e1 \u201e\u017eiadny pr\u00e1vny z\u00e1klad\u201c na to, aby si mohla n\u00e1rokova\u0165 sporn\u00e9 oblasti Juho\u010d\u00ednskeho mora, vl\u00e1da bola z\u00fariv\u00e1. Rozsudok zamietol, na\u010falej v\u0161ak tvrd\u00ed, \u017ee jeho tvrdenie o vod\u00e1ch je legit\u00edmne. &#8220;Nerobia kurva, okrem toho, \u017ee kurva s\u00fa, \u010do je zauj\u00edmav\u00e9,&#8221; hovor\u00ed Philippe Sands, QC, ktor\u00fd v pr\u00edpade Juho\u010d\u00ednskeho mora zastupoval Filip\u00edny.<\/p>\n<p>\u010c\u00edna nie je sama, v ktorej je \u0165a\u017ek\u00e9 st\u00edha\u0165 ICC. Niektor\u00ed tvrdia, \u017ee s\u00fad poru\u0161uje suverenitu kraj\u00edn, a Amerika m\u00f4\u017ee podporova\u0165 vy\u0161etrovanie vojnov\u00fdch zlo\u010dinov v Afganistane, ktor\u00e9 za\u010dal ICC minul\u00fd rok. P\u00f4vodn\u00e1 \u017eiados\u0165 pani Bensoudy o za\u010datie vy\u0161etrovania v Afganistane bola v roku 2019 zamietnut\u00e1 z d\u00f4vodu, \u017ee \u201epr\u00edslu\u0161n\u00e9 vn\u00fatro\u0161t\u00e1tne org\u00e1ny\u201c, tj. Amerika a Afganistan, boli nespolupracuj\u00face &#8211; probl\u00e9m, ktor\u00fd by sa vz\u0165ahoval aj na pr\u00edpad \u010c\u00edny a Tad\u017eikistanu. Najvy\u0161\u0161\u00ed sudcovia ICC ale toto rozhodnutie v marci 2020 zvr\u00e1tili a vytvorili precedens, ktor\u00fd by mohol by\u0165 s\u00fad ochotn\u00fd vykona\u0165 bez spolupr\u00e1ce pr\u00edslu\u0161n\u00fdch kraj\u00edn. Ak by sa pr\u00edpad Ujgurov niekedy dostal do s\u00fadnej siene, ICC nebude s\u00fadi\u0165 \u013eud\u00ed v nepr\u00edtomnosti; 13 os\u00f4b, na ktor\u00e9 sa vz\u0165ahuje jeho zatyka\u010d, je st\u00e1le na slobode.<\/p>\n<blockquote><p>V\u010faka \u010d\u00ednskemu vplyvu v Tad\u017eikistane v\u0161ak bude \u0165a\u017ek\u00e9 pokra\u010dova\u0165. Je najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm verite\u013eom Tad\u017eikistanu a prevzal kontrolu nad v\u00e4\u010d\u0161inou hran\u00edc krajiny s Afganistanom. <\/p><\/blockquote>\n<p>D\u00f4le\u017eitos\u0165 zabezpe\u010denia tejto hranice znamen\u00e1, \u017ee z\u00e1padn\u00e1 pomoc bude pravdepodobne st\u00e1le pr\u00fadi\u0165 aj do Tad\u017eikistanu, poznamen\u00e1va think-tank Niva Yau z In\u0161tit\u00fatu pre v\u00fdskum zahrani\u010dnej politiky. V rokoch 2005 a\u017e 2019 Amerika investovala viac ako 100 mili\u00f3nov dol\u00e1rov do posilnenia bezpe\u010dnosti Tad\u017eikistanu na hraniciach a je \u010doraz viac znepokojen\u00e1 hranicami pred stiahnut\u00edm americk\u00fdch vojakov z Afganistanu. Posledn\u00e1 vec, ktor\u00fa Amerika chce, s\u00fa d\u017eih\u00e1disti alebo vern\u00ed Taliban, ktor\u00ed sa prelievaj\u00fa zo severn\u00e9ho Afganistanu do Tad\u017eikistanu a potom do zvy\u0161ku sveta. Tad\u017eikistan to vie a nebude sa b\u00e1\u0165 n\u00e1sledkov Z\u00e1padu, ak nebude spolupracova\u0165 s ICC.<\/p>\n<blockquote><p>Pod\u013ea R\u00edmskeho \u0161tat\u00fatu, zakladaj\u00facej zmluvy ICC, je Tad\u017eikistan povinn\u00fd spolupracova\u0165 pri akomko\u013evek vy\u0161etrovan\u00ed. Existuj\u00fa v\u0161ak spr\u00e1vy o zadr\u017eiavan\u00ed Ujgurov tam na pr\u00edkaz \u010c\u00edny najmenej desa\u0165 rokov. <\/p><\/blockquote>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>\u010c\u00ed\u0148an v Afganistane a rusi maj\u00fa probl\u00e9m ak sa tam chc\u00fa nas\u00e1\u010dkova\u0165 po Ameri\u010danoch. Podozriv\u00e1 \u010c\u00edna sa pripravuje na vyst\u00fapenie Ameriky z Afganistanu. \u010c\u00ednske ministerstvo zahrani\u010dia bolo po\u017eiadan\u00e9, aby sa vyjadrilo k zverstvu v afganskom hlavnom meste K\u00e1bul. Teroristi odp\u00e1lili bombu v aute pred diev\u010denskou \u0161kolou a potom \u010fal\u0161ie dve bomby, aby zabili \u017eiakov. \u010c\u00ednska [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-14830","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-exo-news"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14830","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14830"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14830\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14830"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14830"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14830"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}