{"id":21291,"date":"2021-12-28T21:25:07","date_gmt":"2021-12-28T21:25:07","guid":{"rendered":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/?p=21291"},"modified":"2021-12-28T21:25:07","modified_gmt":"2021-12-28T21:25:07","slug":"suhvezdie-kentaura-thomas-henderson","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/suhvezdie-kentaura-thomas-henderson\/","title":{"rendered":"S\u00fahvezdie Alpha Centauri, Thomas Henderson zmeral vzdialenos\u0165"},"content":{"rendered":"<p>S\u00fahvezdie Alpha Centauri a astron\u00f3m Thomas Henderson, ktor\u00fd sa narodil pr\u00e1ve dnes 28. decembra, ale v roku 1789. Tohto p\u00e1na mo\u017eno nikto nepozn\u00e1, ale my pozn\u00e1me aj ich hviezdy Proxima. Thomas Henderson bol zn\u00e1my t\u00fdm, \u017ee bol prv\u00fdm \u010dlovekom, ktor\u00fd zmeral vzdialenos\u0165 k Alpha Centauri, hlavnej zlo\u017eke najbli\u017e\u0161ieho hviezdneho syst\u00e9mu k Zemi. Na Alpha Centauri maj\u00fa svoju z\u00e1klad\u0148u aj Anunnaki Elohim.<\/p>\n<h1>S\u00fahvezdie Thomasa Hendersona, Alpha Centauri<\/h1>\n<p>Viackr\u00e1t sme p\u00edsali, \u017ee na Proxima Centauri do\u0161lo k ve\u013ek\u00e9mu slne\u010dn\u00e9mu z\u00e1blesku ak\u00fd \u010dak\u00e1 aj n\u00e1s pozem\u0161\u0165anov, preto n\u00e1s to zauj\u00edma. \u0160\u0165astie je vrtkav\u00e9 a doplatil nato aj Thomas Henderson. Preto jeho miesto patr\u00ed aj na n\u00e1\u0161 web!<\/p>\n<p>V roku 1832 bol odporu\u010den\u00fd na post astron\u00f3ma na Myse dobrej n\u00e1deje v Ju\u017enej Afrike. Bol tam len nie\u010do vy\u0161e roka, ale za t\u00fdch 13 mesiacov urobil obrovsk\u00e9 mno\u017estvo pozorovan\u00ed, vr\u00e1tane mnoh\u00fdch hviezd  Alpha Centauri. Alpha Centauri bola pre astron\u00f3mov 19. storo\u010dia dvojit\u00e1 hviezda, ktor\u00fa ako \u010das\u0165 ju\u017enej oblohy nemo\u017eno vidie\u0165 z Edinburghu ani z Lond\u00fdna. <\/p>\n<p>Asistent ho upozornil, \u017ee Alpha Centauri m\u00e1 ve\u013ek\u00fd spr\u00e1vny pohyb, \u010do znamen\u00e1, \u017ee sa pohybuje vo vz\u0165ahu k hviezdam v pozad\u00ed. Ke\u010f\u017ee sa zdalo pravdepodobn\u00e9, \u017ee r\u00fdchlej\u0161ie sa pohybuj\u00face hviezdy s\u00fa hviezdy v popred\u00ed, bli\u017e\u0161ie k Zemi ako hviezdy okolo nej, Henderson si myslel, \u017ee syst\u00e9m alfa Centauri by mohol ma\u0165 merate\u013en\u00fa ro\u010dn\u00fa paralaxu.<\/p>\n<p>Paralaxa je zdanliv\u00fd pohyb sp\u00f4soben\u00fd pohybom pozorovate\u013ea. Zem na obe\u017enej dr\u00e1he okolo Slnka zmen\u00ed svoju polohu vo vesm\u00edre za 6 mesiacov o pribli\u017ene 186 mili\u00f3nov m\u00ed\u013e, \u010do je priemer svojej dr\u00e1hy. Ak pozorujeme hviezdu, ktor\u00e1 nie je pr\u00edli\u0161 \u010faleko, t\u00e1to hviezda by mala vykazova\u0165 paralaxu, to znamen\u00e1, \u017ee by sa mala zda\u0165, \u017ee posunula svoju polohu v porovnan\u00ed so vzdialenej\u0161\u00edmi hviezdami. <\/p>\n<p>Uk\u00e1zalo sa, \u017ee detekcia hviezdnej paralaxy vy\u017eaduje meranie uhlov men\u0161\u00edch ako jedna obl\u00fakov\u00e1 sekunda, pri\u010dom sekunda je 1\/60 min\u00faty, 1\/3600 stup\u0148a, \u010do je ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9 zisti\u0165. <\/p>\n<blockquote><p>Astron\u00f3movia chceli zmera\u0165 paralaxu hviezdy, preto\u017ee ak pozn\u00e1te paralaxu hviezdy, m\u00f4\u017eete vypo\u010d\u00edta\u0165 jej vzdialenos\u0165. <\/p><\/blockquote>\n<p>Nikto e\u0161te nepoznal vzdialenos\u0165 k jedinej hviezde, okrem Slnka. Henderson mnohokr\u00e1t pozoroval polohu  Alpha Centauri a nazhroma\u017edil mno\u017estvo pozorovan\u00ed, ale na Myse dobrej n\u00e1deje nemal \u010das na v\u00fdpo\u010dty.<\/p>\n<p>V roku 1834 sa Henderson musel vr\u00e1ti\u0165 domov do Edinburghu kv\u00f4li zl\u00e9mu zdraviu, kde mal to \u0161\u0165astie, \u017ee bol vymenovan\u00fd za kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho astron\u00f3ma \u0160k\u00f3tska, \u010do bola novovytvoren\u00e1 funkcia, ktor\u00fa zast\u00e1val ako prv\u00fd. Za\u010dal s intenz\u00edvnym pozorovac\u00edm programom na observat\u00f3riu Calton Hill, ale na\u0161iel si \u010das na pr\u00e1cu na svojich pozorovaniach v Kapskom Meste, najm\u00e4 na pozorovaniach  Alpha Centauri. <\/p>\n<p>Zistil, \u017ee do\u0161lo k \u010dist\u00e9mu celkov\u00e9mu posunu poz\u00edcie hviezdy len o 1 sekundu, \u010do by poskytlo vzdialenos\u0165 k  Alpha Centauri 3,25 sveteln\u00fdch rokov. Henderson si v\u0161ak nebol ist\u00fd presnos\u0165ou niektor\u00fdch n\u00e1strojov, ktor\u00e9 pou\u017e\u00edval v Juhoafrickej republike a tak s publikovan\u00edm ot\u00e1\u013eal, a ako sa uk\u00e1zalo, <em>ot\u00e1\u013eal len trochu pr\u00edli\u0161 dlho.<\/em> <\/p>\n<h1>Friedrich Wilhelm Bessel, hviezdy v s\u00fahvezd\u00ed Labute<\/h1>\n<p>Koncom roku 1838 Friedrich Wilhelm Bessel ozn\u00e1mil, \u017ee zmeral paralaxu 61 Cygni, hviezdy v s\u00fahvezd\u00ed Labute, pri\u010dom zistil, \u017ee m\u00e1 paralaxu 0,3 sekundy, \u010do d\u00e1va vzdialenos\u0165 11 sveteln\u00fdch rokov. Henderson predstavil svoje vlastn\u00e9 v\u00fdsledky o nieko\u013eko mesiacov nesk\u00f4r, za\u010diatkom roku 1839, a boli publikovan\u00e9 v roku 1840 v Memoirs of the Royal Astronomical Society v Lond\u00fdne.<\/p>\n<hr>\n<p>A viete \u010d\u00edm je zauj\u00edmav\u00e1 pr\u00e1ve labu\u0165? Na Internete n\u00e1jdete cel\u00e9 porno okolo toho!<\/p>\n<h1>Leda and The Swan, Michelangelo<\/h1>\n<p><img decoding=\"async\" class=\"cento\" id=\"imog2\" src=\"\/image\/Leda_and_the_Swan.jpg\" alt=\"Leda and The Swan\" \/><br \/>\nV\u0161etko so v\u0161etk\u00fdm s\u00favis\u00ed. T\u00ed Pre-Adamiti v Antarkt\u00edde boli aj Androgyny. Kresba Leonarda da Vinci zobrazuj\u00faca androgyna s dvoma hlavami. Pre-Adamiti mali dvojit\u00e9 pohlavn\u00e9 org\u00e1ny. Ke\u010f vid\u00edte sochu Achnatona, ste doma, trafili ste sa!<\/p>\n<hr>\n<p>Nie je jasn\u00e9, \u010di Henderson vedel, \u017ee Besselov dokument vych\u00e1dza a bol vyzvan\u00fd, aby dokon\u010dil svoj vlastn\u00fd, alebo \u010di si nebol vedom\u00fd a mal len smolu, \u017ee ho jeho opatrnos\u0165 st\u00e1la privil\u00e9gium by\u0165 prv\u00fdm, ktor\u00fd zistil hviezdnu paralaxu a zmeral vzdialenos\u0165 hviezda.<\/p>\n<p>Napriek tomu Henderson zmeral paralaxu najbli\u017e\u0161ej hviezdy, a aj ke\u010f sa uk\u00e1zalo, \u017ee mal pravdu s nepresnos\u0165ou niektor\u00fdch juhoafrick\u00fdch pr\u00edstrojov a jeho vypo\u010d\u00edtan\u00e1 vzdialenos\u0165 k  Alpha Centauri sa musela zv\u00fd\u0161i\u0165 z 3,25 na 4,3 sveteln\u00fdch rokov, zasl\u00fa\u017eil si viac uznania, ako sa mu dostalo. \u010co nebolo prakticky \u017eiadne. <\/p>\n<p>Bessel je v ka\u017edej u\u010debnici ako prv\u00fd na meranie hviezdnej paralaxy a Henderson, ktor\u00fd ako prv\u00fd meral vzdialenos\u0165 k na\u0161ej najbli\u017e\u0161ej hviezde, nie je v \u017eiadnej.<\/p>\n<p>Koleso \u0161\u0165astia zdvihlo Bessela a nechalo Hendersona visie\u0165 hore nohami. Tak\u00e1 je sl\u00e1va a tak\u00e9 bohatstvo. Nepomohlo ani to, \u017ee Henderson, nikdy v dobrom zdrav\u00ed, zomrel v roku 1844 vo veku 45 rokov.<\/p>\n<hr>\n<p>A pre\u010do sa to s\u00fahvezdie vol\u00e1 pr\u00e1ve Kentaur, ko\u0148o\u010dlovek, by vedeli poveda\u0165 zn\u00e1mi Igigi, ktor\u00ed pri\u0161li s Anunnaki. Boli zn\u00e1mi t\u00fdm, \u017ee nevedeli dobre klonova\u0165 skoro ni\u010d. Aj o tom sme p\u00edsali, mapa mundi Hereford. To je Gobekli Tepe, ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eilo ako pohrebisko r\u00f4znych nevydaren\u00fdch klonovan\u00fdch netvorov. <\/p>\n<h1> Igigi hybridy a klony, Kentaur, Gobekli Tepe<\/h1>\n<p>A sme zase doma, filmy neklam\u00fa, len im nikto never\u00ed, cicu\u0161 Xena a Kentauri!<br \/>\n<img decoding=\"async\" class=\"cento\" id=\"imog2\" src=\"\/image\/xena-kentaur.jpg\" alt=\"Film, seri\u00e1l Xena a Alpha samec Kentaur\" \/><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>S\u00fahvezdie Alpha Centauri a astron\u00f3m Thomas Henderson, ktor\u00fd sa narodil pr\u00e1ve dnes 28. decembra, ale v roku 1789. Tohto p\u00e1na mo\u017eno nikto nepozn\u00e1, ale my pozn\u00e1me aj ich hviezdy Proxima. Thomas Henderson bol zn\u00e1my t\u00fdm, \u017ee bol prv\u00fdm \u010dlovekom, ktor\u00fd zmeral vzdialenos\u0165 k Alpha Centauri, hlavnej zlo\u017eke najbli\u017e\u0161ieho hviezdneho syst\u00e9mu k Zemi. Na Alpha Centauri [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-21291","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-exo-news"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/21291","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=21291"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/21291\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=21291"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=21291"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=21291"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}