{"id":21342,"date":"2021-12-29T18:02:34","date_gmt":"2021-12-29T18:02:34","guid":{"rendered":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/?p=21342"},"modified":"2021-12-29T18:02:34","modified_gmt":"2021-12-29T18:02:34","slug":"pad-tenochtitlanu-v-roku-1521","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/pad-tenochtitlanu-v-roku-1521\/","title":{"rendered":"P\u00e1d Tenochtitl\u00e1nu, rok 1521"},"content":{"rendered":"

P\u00e4\u0165sto rokov od p\u00e1du azt\u00e9ckeho Tenochtitl\u00e1nu v roku 1521. D\u00e1tum bol ozna\u010den\u00fd toto leto v Mexico City ako modern\u00e9 stelesnenie mesta s audio-vizu\u00e1lne pod\u00edvanou v hlavnej mestskej n\u00e1mest\u00ed sa Z\u00f3calo. P\u00e1d Tenochtitl\u00e1nu a veselica. Miesto sa zhoduje s miestom Templo Mayor, hlavn\u00fdm chr\u00e1mom mexick\u00e9ho \u013eudu. Chr\u00e1m, dejisko ve\u013ek\u00e9ho krviprelievania po\u010das \u0161panielskeho dob\u00fdvania, Eur\u00f3pania n\u00e1sledne zrovnali so zemou, aby uvo\u013enili miesto pre dne\u0161n\u00fa katedr\u00e1lu. Klasick\u00e9 kres\u0165ansk\u00e9 vra\u017edenie pod taktovkou hesla “Zabite ich v\u0161etk\u00fdch, Boh si svojich n\u00e1jde”.<\/p>\n

P\u00e1d azt\u00e9ckeho Tenochtitl\u00e1nu<\/h1>\n

S me\u010dom a kiah\u0148ami do vn\u00fatra mexick\u00e9ho, ale aj juhoamerick\u00e9ho pralesa, kres\u0165anmi katol\u00edkmi Jezuitov Vatik\u00e1nu iba v honbe za zlatom!
\nPo\u010das augusta a septembra 2021 show \u201eMemoria Luminosa\u201c do\u010dasne vzkriesila Templo Mayor s replikou s tretinovou ve\u013ekos\u0165ou tvoriacou 3D pl\u00e1tno, na ktor\u00e9 mo\u017eno premieta\u0165 sc\u00e9ny z minulosti mesta. Popri v\u00fdro\u010d\u00ed p\u00e1du Tenochtitl\u00e1nu bol tento rok aj dvojst\u00fdm v\u00fdro\u010d\u00edm mexickej nez\u00e1vislosti, pri\u010dom sa obnoven\u00e1 pozornos\u0165 zamerala na dedi\u010dstvo \u0161panielskej \u00e9ry dedi\u010dstvo, ktor\u00e9 zost\u00e1va sporn\u00e9 v Mexiku aj mimo neho.
\n\"
\nPri pr\u00edle\u017eitosti 200. v\u00fdro\u010dia p\u00e1pe\u017e Franti\u0161ek hovoril o \u00falohe katol\u00edckej cirkvi vo \u201eve\u013emi bolestiv\u00fdch omyloch sp\u00e1chan\u00fdch v minulosti\u201c, pri\u010dom umocnil svoje predch\u00e1dzaj\u00face koment\u00e1re o \u00fa\u010dinkoch kolonializmu na domorod\u00e9 obyvate\u013estvo v Strednej a Ju\u017enej Amerike. V ostrom kontraste niektor\u00ed pravicov\u00ed politici v \u0160panielsku vyu\u017eili v\u00fdro\u010die dobytia Mexika na to, aby hovorili o \u0161panielskom \u201edare civiliz\u00e1cie\u201c Amerike <\/p>\n

Medzit\u00fdm v Mexiku op\u00e4\u0165 pril\u00e1kala pozornos\u0165 \u00faloha niektor\u00fdch mezoamerick\u00fdch n\u00e1rodov pri v\u00ed\u0165azstve \u0160panielska nad Azt\u00e9kmi. Na strane Cort\u00e9sa a jeho 500 vojakov zohrali Tlaxcalania a in\u00ed d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu pri por\u00e1\u017eke Azt\u00e9ckej r\u00ed\u0161e a n\u00e1sledne dosiahli privilegovan\u00e9 postavenie v r\u00e1mci \u0161panielskeho re\u017eimu. S n\u00e1rastom nacionalistick\u00fdch n\u00e1lad po mexickej nez\u00e1vislosti sa v\u0161ak \u010diny Tlaxcalanov a in\u00fdch za\u010dali pova\u017eova\u0165 za zradn\u00e9. <\/p>\n

Tohtoro\u010dn\u00e9 v\u00fdro\u010dia podnietili prehodnotenie motiv\u00e1cie t\u00fdchto mezoamerick\u00fdch n\u00e1rodov a tvrdili, \u017ee Tlaxcalania sa sna\u017eili o \u00fa\u010deln\u00e9 spojenectvo so \u0160panielmi, aby sa oslobodili spod azt\u00e9ckej imperi\u00e1lnej kontroly, ale v kone\u010dnom d\u00f4sledku pracovali na ve\u013emi odli\u0161n\u00fdch a nes\u00faladn\u00fdch cie\u013eoch, ne\u017e ak\u00e9 mali dobyvatelia.<\/p>\n

Mexick\u00e9 zrkadl\u00e1<\/h1>\n

\u0160panielske dobytie Ameriky bolo v nemalej miere poh\u00e1\u0148an\u00e9 h\u013eadan\u00edm striebra a zlata a obrovsk\u00e9 mno\u017estvo bohatstva sa n\u00e1sledne od\u010derpalo z Nov\u00e9ho sveta do Star\u00e9ho. Okrem materi\u00e1lov s vlastnou hodnotou v\u0161ak Eur\u00f3pania h\u013eadali aj predmety, ktor\u00e9 sa pova\u017euj\u00fa za prest\u00ed\u017ene, exotick\u00e9 alebo fascinuj\u00face. <\/p>\n

Medzi t\u00fdmito predmetmi boli obsidi\u00e1nov\u00e9 zrkadl\u00e1 z Mezoameriky, ktor\u00e9 sa dostali do vlastn\u00edctva aristokratov a staro\u017eitn\u00edkov v celej Eur\u00f3pe. Jedna tak\u00e1to zbierka zrkadiel, ktor\u00e1 sa teraz nach\u00e1dza v Britskom m\u00fazeu, vr\u00e1tane jedn\u00e9ho dlho spojen\u00e9ho s Johnom Dee (1527 \u2013 1608\/9) \u2013 staro\u017eitn\u00edkom, astron\u00f3mom a poradcom kr\u00e1\u013eovnej Al\u017ebety. Aj ke\u010f sa dlho verilo, \u017ee zrkadl\u00e1 poch\u00e1dzaj\u00fa z Mezoameriky, autori tu po prv\u00fdkr\u00e1t dok\u00e1zali potvrdi\u0165 mexick\u00fd p\u00f4vod, pridali nov\u00fa kapitolu do biografi\u00ed t\u00fdchto predmetov a op\u00e4\u0165 uk\u00e1zali hodnotu nov\u00fdch v\u00fdskumov m\u00fazejn\u00fdch zbierok.<\/p>\n

Zrkadl\u00e1, ktor\u00e9 boli predt\u00fdm vyroben\u00e9 z le\u0161ten\u00e9ho nefritu alebo pyritu, boli \u010dasto zobrazovan\u00e9 v klasickej mayskej ikonografii na miestach, ako je Teotihuacan. Ale boli to Tolt\u00e9kovia a Azt\u00e9kovia, ktor\u00ed spojili p\u00f4vab obsidi\u00e1nu so symbolikou zrkadla, aby okolo t\u00fdchto predmetov vyvinuli komplexn\u00fa kozmol\u00f3giu, ktor\u00e1 im d\u00e1va bo\u017esk\u00fa a \u010dasn\u00fa moc. Najm\u00e4 obsidi\u00e1nov\u00e9 zrkadl\u00e1 sa pou\u017e\u00edvali na ve\u0161tenie, h\u013eadanie spr\u00e1v od bohov alebo v\u00edzie bud\u00facnosti.<\/p>\n

Tak\u00e9to debaty a prehodnocovania poukazuj\u00fa na pokra\u010duj\u00faci odkaz \u0161panielskeho dob\u00fdvania v s\u00fa\u010dasnosti a z\u00e1rove\u0148 n\u00e1m pripom\u00ednaj\u00fa dlh\u00fa hist\u00f3riu predhisp\u00e1nskeho imperializmu v Amerike, ako s\u00fa expanz\u00edvne politick\u00e9 \u0161t\u00e1ty Wari a Inkov. <\/p>\n

Pokia\u013e ide o severn\u00e9 Andy m\u00e1me vykop\u00e1vky v lokalite Huaca del Loro v regi\u00f3ne Nasca na ju\u017enom pobre\u017e\u00ed Peru. Autori tvrdia, \u017ee pr\u00edtomnos\u0165 v\u00fdraznej architekt\u00fary a artefaktov identifikuje toto miesto ako ran\u00fa kol\u00f3niu Wari. Vedci u\u017e dlho diskutuj\u00fa o povahe vz\u0165ahov medzi Wari a ich susedmi. Autori tu charakterizuj\u00fa Wari ako \u201eimp\u00e9rium prvej gener\u00e1cie\u201c, ktor\u00e9 pracuje bez pl\u00e1nu na rozvoj strat\u00e9gi\u00ed ideologickej kontroly a ekonomick\u00e9ho vykoris\u0165ovania in\u00fdch andsk\u00fdch popul\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n

Pr\u00edchod \u0160panielov a z\u00e1kaz homosexuality. Akon\u00e1hle pri\u0161li \u0160panieli v 16. storo\u010d\u00ed, boli u\u017easnut\u00ed sexu\u00e1lnymi praktikami domorodcov. Vicekr\u00e1\u013e Francisco de Toledo a k\u0148azi boli zdesen\u00ed, ke\u010f zistili, \u017ee homosexualita je akceptovan\u00e1 d\u00e1vno v pred kolumbovskom obdob\u00ed. Toledo objednal pre domorodcov evanjelium \ud83d\ude42 <\/p>\n

V\u00fdsledky tohto evanjelia vid\u00edme v dne\u0161nom Vatik\u00e1ne a v \u0161kand\u00e1loch zneu\u017e\u00edvanie mal\u00fdch det\u00ed po celom svete pr\u00e1ve Vatik\u00e1nskym kl\u00e9rom. Pr\u00e1ve t\u00fdmi \u010do chlieb k\u00e1\u017eu, ale skysnut\u00e9 om\u0161ov\u00e9 v\u00edno pij\u00fa. Nazdravie a negrajte od ejakul\u00e1tu va\u0161ej Gay \u0161vaj\u010diarskej gardy!!<\/p>\n

\"Erotick\u00e9<\/p>\n

Erotick\u00e9 keramika z Larco m\u00fazea v Lime<\/h2>\n

To m\u00e1m len dokazuje, \u017ee LGBT nevymyslel \u0161oro\u0161 a \u010do ja viem kto! LGBT vid\u00edme aj Pompej\u00e1ch a o demokratickom Gr\u00e9cku a Sparte nehovoriac!<\/p>\n

Po\u010das 800 rokov vytvorili pred kolumbovsk\u00e9 centr\u00e1lne andsk\u00e9 kult\u00fary, najm\u00e4 Moche, najmenej desa\u0165tis\u00edce keramiky. Na nieko\u013ek\u00fdch tak\u00fdchto keramik\u00e1ch s\u00fa kostry nepopierate\u013ene zapojen\u00e9 do homosexuality; \u0161tyri zobrazuj\u00fa an\u00e1lny styk gayov, jeden zobrazuje prenikanie lesbi\u010diek do klitorisu. <\/p>\n

Mnoho \u010fal\u0161\u00edch zobrazuje partnerov, kde je aspo\u0148 jeden \u010dlen neur\u010dit\u00e9ho pohlavia, ako napr\u00edklad or\u00e1lna keramika zobrazen\u00e1 vy\u0161\u0161ie, kde nie s\u00fa vidite\u013en\u00e9 genit\u00e1lie osoby na kolen\u00e1ch. Tak\u00e9to diela, mo\u017eno kv\u00f4li heterosexistickej zaujatosti, boli \u010dasto interpretovan\u00e9 ako zobrazuj\u00face heterosexu\u00e1lny p\u00e1r.<\/p>\n

\u0160panielskemu conquistadorovi Pizarrovi a jeho mu\u017eom v ich podniku v\u00fdrazne pomohla inv\u00e1zia, ke\u010f sa r\u00ed\u0161a Inkov nach\u00e1dzala uprostred vojny o n\u00e1stupn\u00edctvo medzi princami Hu\u00e1scarom a Atahualpou. Zd\u00e1 sa, \u017ee Atahualpa str\u00e1vil viac \u010dasu s Huayna Capac po\u010das rokov, ke\u010f bol na severe s arm\u00e1dou dob\u00fdvaj\u00facou Ekv\u00e1dor. Atahualpa tak mal bli\u017e\u0161ie k arm\u00e1de a jej popredn\u00fdm gener\u00e1lom a mal s nimi lep\u0161ie vz\u0165ahy. Huayna Capac a jeho najstar\u0161\u00ed syn a ur\u010den\u00fd dedi\u010d Ninan Cuyochic v roku 1528 n\u00e1hle zomreli na pravdepodobne prav\u00e9 kiahne.<\/p>\n

Jedinou najv\u00e4\u010d\u0161ou pr\u00ed\u010dinou decim\u00e1cie p\u00f4vodn\u00e9ho obyvate\u013estva boli infek\u010dn\u00e9 choroby Star\u00e9ho sveta, pren\u00e1\u0161an\u00e9 kolonistami a dobyvate\u013emi. Ke\u010f\u017ee to boli pre domorodcov nov\u00ed, nemali z\u00edskan\u00fa imunitu a trpeli ve\u013emi vysokou \u00famrtnos\u0165ou. Viac zomrelo na choroby ako v akejko\u013evek arm\u00e1de alebo ozbrojenom konflikte. Ke\u010f\u017ee Inkovia nemali tak\u00fa siln\u00fa trad\u00edciu p\u00edsania ako Azt\u00e9kovia alebo Mayovia, je pre historikov \u0165a\u017ek\u00e9 odhadn\u00fa\u0165 pokles popul\u00e1cie alebo ak\u00e9ko\u013evek udalosti po dobyt\u00ed. <\/p>\n

\n

Ke\u010f\u017ee pod\u013ea Fomenka Kolumbus bol Rus, tak pr\u00e1ve Rusi doniesli do Ameriky v\u0161etky choroby Star\u00e9ho sveta!! Teraz Rus bre\u0161e, \u017ee vraj Z\u00e1pad je zl\u00fd, ale Amerika le\u017e\u00ed na v\u00fdchod od \u010derven\u00fdch Dzer\u017eink\u00e9ho kiahn\u00ed Putina a spol. Rusk\u00e9 fotoapar\u00e1ty FED, boli pomenovan\u00e9 po tomto masovom vrahovi, \u010derven\u00e9ho teroru.<\/p>\n

\n

Niekedy sa v\u0161ak o tom diskutuje a medzi u\u010dencami je to rovnako sporn\u00e9. \u017ee Inkovia sa t\u00fdmito chorobami nakazili nieko\u013eko rokov predt\u00fdm, ako sa v regi\u00f3ne objavili \u0160panieli, ke\u010f\u017ee ich do ich r\u00ed\u0161e mo\u017eno zaniesli obchodn\u00edci a cestovatelia. Prepuknutie, tvrdilo sa \u017ee ide o hemoragick\u00e9 kiahne, dosiahlo Andy v roku 1524. Zatia\u013e \u010do \u010d\u00edsla nie s\u00fa k dispoz\u00edcii, \u0161panielske z\u00e1znamy nazna\u010duj\u00fa, \u017ee obyvate\u013estvo bolo tak zdevastovan\u00e9 chorobami, \u017ee len \u0165a\u017eko odolali cudz\u00edm sil\u00e1m.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

P\u00e4\u0165sto rokov od p\u00e1du azt\u00e9ckeho Tenochtitl\u00e1nu v roku 1521. D\u00e1tum bol ozna\u010den\u00fd toto leto v Mexico City ako modern\u00e9 stelesnenie mesta s audio-vizu\u00e1lne pod\u00edvanou v hlavnej mestskej n\u00e1mest\u00ed sa Z\u00f3calo. P\u00e1d Tenochtitl\u00e1nu a veselica. Miesto sa zhoduje s miestom Templo Mayor, hlavn\u00fdm chr\u00e1mom mexick\u00e9ho \u013eudu. Chr\u00e1m, dejisko ve\u013ek\u00e9ho krviprelievania po\u010das \u0161panielskeho dob\u00fdvania, Eur\u00f3pania n\u00e1sledne zrovnali […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["post-21342","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia-anatolij-fomenko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/21342","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=21342"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/21342\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=21342"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=21342"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=21342"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}