\n
![\"Fotograf](\"\/image\/waca.jpg\")
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"Kysl\u00edk na susednom Mesiaci by u\u017eivil mili\u00f3ny \u013eud\u00ed. Samotn\u00e1 vrchn\u00e1 vrstva ho m\u00e1 dostatok, aby u\u017eivila 8 mili\u00e1rd \u013eud\u00ed aj 100 000 rokov. Popri pokrokoch v prieskume vesm\u00edru sme ned\u00e1vno videli ve\u013ea \u010dasu a pe\u0148az\u00ed investovan\u00fdch do technol\u00f3gi\u00ed, ktor\u00e9 by mohli umo\u017eni\u0165 efekt\u00edvne vyu\u017eitie vesm\u00edrnych zdrojov. A v popred\u00ed tohto \u00fasilia bolo laserovo ostr\u00e9 zameranie na n\u00e1jdenie najlep\u0161ieho sp\u00f4sobu v\u00fdroby kysl\u00edka na Mesiaci.<\/p>\n
Keby sme dnes zobudili neandert\u00e1lca, tak by sa zadusil a otr\u00e1vil od sra\u010diek, ktor\u00e9 m\u00e1me vo vzduchu a veselo d\u00fdchame aj po 12 rokoch vl\u00e1dy soci\u00e1lnej demokracie SMER\u00e1ckych debilov Bl\u00e1hu, ktor\u00ed sa vraj “staraj\u00fa o \u013eud\u00ed”. Podobne aj debil Kotleba serie na v\u0161etko aj s rasistami z kulturblogu. Vol\u00edte sra\u010dky magori, d\u00fdchajte sra\u010dky!<\/p>\n
V okt\u00f3bri 2021 Austr\u00e1lska vesm\u00edrna agent\u00fara a NASA podp\u00edsali dohodu o vyslan\u00ed austr\u00e1lskeho roveru na Mesiac v r\u00e1mci programu Artemis s cie\u013eom zbiera\u0165 mesa\u010dn\u00e9 kamene, ktor\u00e9 by v kone\u010dnom d\u00f4sledku mohli poskytn\u00fa\u0165 d\u00fdchate\u013en\u00fd kysl\u00edk na susednom Mesiaci.<\/p>\n
Hoci m\u00e1 Mesiac atmosf\u00e9ru, je ve\u013emi tenk\u00e1 a sklad\u00e1 sa preva\u017ene z vod\u00edka, ne\u00f3nu a arg\u00f3nu. Nie je to druh plynnej zmesi, ktor\u00e1 by dok\u00e1zala udr\u017ea\u0165 na kysl\u00edku z\u00e1visl\u00e9 cicavce, ako s\u00fa \u013eudia.<\/p>\n
To znamen\u00e1, \u017ee na Mesiaci je skuto\u010dne ve\u013ea kysl\u00edka. Len nie je v plynnej forme. Namiesto toho je uv\u00e4znen\u00fd vo vn\u00fatri regolitu, vrstvy kame\u0148a a jemn\u00e9ho prachu, ktor\u00e1 pokr\u00fdva povrch Mesiaca. Ak by sme dok\u00e1zali extrahova\u0165 kysl\u00edk z regolitu, sta\u010dilo by to na podporu \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota na Mesiaci?<\/p>\n
Mo\u017eno ho n\u00e1js\u0165 v mnoh\u00fdch miner\u00e1loch v zemi okolo n\u00e1s. A Mesiac je v\u00e4\u010d\u0161inou vyroben\u00fd z rovnak\u00fdch horn\u00edn, ak\u00e9 n\u00e1jdete na Zemi (hoci s o nie\u010do v\u00e4\u010d\u0161\u00edm mno\u017estvom materi\u00e1lu, ktor\u00fd poch\u00e1dzal z meteorov).<\/p>\n
Krajine Mesiaca dominuj\u00fa miner\u00e1ly ako oxid kremi\u010dit\u00fd, hlin\u00edk a oxidy \u017eeleza a hor\u010d\u00edka. V\u0161etky tieto miner\u00e1ly obsahuj\u00fa kysl\u00edk, ale nie vo forme, ku ktorej maj\u00fa na\u0161e p\u013e\u00faca pr\u00edstup. Na Mesiaci tieto miner\u00e1ly existuj\u00fa v nieko\u013ek\u00fdch r\u00f4znych form\u00e1ch vr\u00e1tane tvrdej horniny, prachu, \u0161trku a kame\u0148ov pokr\u00fdvaj\u00facich povrch. Tento materi\u00e1l je v\u00fdsledkom dopadov meteoritov nar\u00e1\u017eaj\u00facich na mesa\u010dn\u00fd povrch po\u010das nespo\u010detn\u00fdch tis\u00edcro\u010d\u00ed.<\/p>\n
Niektor\u00ed \u013eudia naz\u00fdvaj\u00fa povrchov\u00fa vrstvu Mesiaca mesa\u010dn\u00e1 \u201ep\u00f4da\u201c, ale ako p\u00f4doznalec v\u00e1ham, \u010di tento v\u00fdraz pou\u017ei\u0165. P\u00f4da, ako ju pozn\u00e1me, je dos\u0165 magick\u00e1 vec, ktor\u00e1 sa vyskytuje iba na Zemi. Vytvorilo ho obrovsk\u00e9 mno\u017estvo organizmov, ktor\u00e9 mili\u00f3ny rokov pracovali na p\u00f4dnom rodi\u010dovskom materi\u00e1li \u2013 regolite, odvodenom z tvrdej horniny.<\/p>\n
V\u00fdsledkom je matrica miner\u00e1lov, ktor\u00e9 sa v p\u00f4vodn\u00fdch hornin\u00e1ch nenach\u00e1dzali. Zemsk\u00e1 p\u00f4da m\u00e1 pozoruhodn\u00e9 fyzik\u00e1lne, chemick\u00e9 a biologick\u00e9 vlastnosti. Medzit\u00fdm s\u00fa materi\u00e1ly na povrchu Mesiaca v podstate regolit vo svojej p\u00f4vodnej, nedotknutej podobe.<\/p>\n
Jedna l\u00e1tka ide dovn\u00fatra, dve vych\u00e1dzaj\u00fa<\/p>\n
Regolit Mesiaca sa sklad\u00e1 z pribli\u017ene 45 % kysl\u00edka. Ale tento je pevne viazan\u00fd na miner\u00e1ly uveden\u00e9 vy\u0161\u0161ie. Aby sme prelomili tieto siln\u00e9 v\u00e4zby, mus\u00edme vlo\u017ei\u0165 energiu.<\/p>\n
Mo\u017eno to pozn\u00e1te, ak viete o elektrol\u00fdze. Na Zemi sa tento proces be\u017ene pou\u017e\u00edva vo v\u00fdrobe, napr\u00edklad pri v\u00fdrobe hlin\u00edka. Elektrick\u00fd pr\u00fad prech\u00e1dza cez kvapaln\u00fa formu oxidu hlinit\u00e9ho (be\u017ene naz\u00fdvan\u00e9ho oxid hlinit\u00fd) cez elektr\u00f3dy, aby sa hlin\u00edk oddelil.<\/p>\n
V tomto pr\u00edpade vznik\u00e1 ako ved\u013eaj\u0161\u00ed produkt. Na Mesiaci by bol hlavn\u00fdm produktom a extrahovan\u00fd hlin\u00edk (alebo in\u00fd kov) by bol potenci\u00e1lne u\u017eito\u010dn\u00fdm ved\u013eaj\u0161\u00edm produktom.<\/p>\n
Je to celkom jednoduch\u00fd proces, ale m\u00e1 to jeden h\u00e1\u010dik: je ve\u013emi energeticky hladn\u00fd. Aby bola udr\u017eate\u013en\u00e1, musela by by\u0165 podporovan\u00e1 slne\u010dnou energiou alebo in\u00fdmi zdrojmi energie dostupn\u00fdmi na Mesiaci.<\/p>\n
Extrakcia z regolitu by tie\u017e vy\u017eadovala zna\u010dn\u00e9 priemyseln\u00e9 vybavenie. Najprv by sme potrebovali premeni\u0165 pevn\u00fd oxid kovu na kvapaln\u00fa formu, bu\u010f p\u00f4soben\u00edm tepla, alebo tepla v kombin\u00e1cii s rozp\u00fa\u0161\u0165adlami alebo elektrolytmi. Na Zemi m\u00e1me technol\u00f3giu , ako to urobi\u0165, ale presun\u00fa\u0165 toto zariadenie na Mesiac \u2013 a vygenerova\u0165 dostatok energie na jeho prev\u00e1dzku \u2013 bude ve\u013ekou v\u00fdzvou.<\/p>\n
Za\u010diatkom tohto roka belgick\u00fd startup Space Applications Services ozn\u00e1mil, \u017ee stavia tri experiment\u00e1lne reaktory na zlep\u0161enie procesu v\u00fdroby kysl\u00edka elektrol\u00fdzou. O\u010dak\u00e1vaj\u00fa, \u017ee technol\u00f3giu po\u0161l\u00fa na Mesiac do roku 2025 ako s\u00fa\u010das\u0165 misie Eur\u00f3pskej vesm\u00edrnej agent\u00fary na vyu\u017eitie zdrojov in-situ (ISRU ) .<\/p>\n
Ko\u013eko kysl\u00edka m\u00f4\u017ee poskytn\u00fa\u0165 Mesiac?
\nTo znamen\u00e1, \u017ee ke\u010f sa n\u00e1m to podar\u00ed odtiahnu\u0165, ko\u013eko kysl\u00edka m\u00f4\u017ee Mesiac skuto\u010dne doda\u0165? No, ako sa ukazuje, dos\u0165 ve\u013ea. Ak budeme ignorova\u0165 kysl\u00edk viazan\u00fd v hlb\u0161om materi\u00e1li tvrd\u00fdch sk\u00e1l Mesiaca \u2013 a vezmeme do \u00favahy len regolit, ktor\u00fd je \u013eahko dostupn\u00fd na povrchu \u2013 m\u00f4\u017eeme pr\u00eds\u0165 s ur\u010dit\u00fdmi odhadmi.<\/p>\n
Ka\u017ed\u00fd meter kubick\u00fd lun\u00e1rneho regolitu obsahuje v priemere 1,4 tony miner\u00e1lov, vr\u00e1tane asi 630 kilogramov kysl\u00edka. NASA tvrd\u00ed, \u017ee \u013eudia potrebuj\u00fa d\u00fdcha\u0165 asi 800 gramov kysl\u00edka denne, aby pre\u017eili. Tak\u017ee 630 kg kysl\u00edka by udr\u017ealo \u010dloveka na\u017eive asi dva roky (alebo o nie\u010do viac).<\/p>\n
Teraz predpokladajme, \u017ee priemern\u00e1 h\u013abka regolitu na Mesiaci je asi desa\u0165 metrov a \u017ee z neho dok\u00e1\u017eeme extrahova\u0165 v\u0161etok kysl\u00edk. To znamen\u00e1, \u017ee horn\u00fdch desa\u0165 metrov povrchu Mesiaca by poskytovalo dostatok kysl\u00edka na podporu v\u0161etk\u00fdch \u00f4smich mili\u00e1rd \u013eud\u00ed na Zemi na pribli\u017ene 100 000 rokov.<\/p>\n
Z\u00e1viselo by to aj od toho, ako efekt\u00edvne sa n\u00e1m podarilo extrahova\u0165 a vyu\u017ei\u0165 kysl\u00edk. Bez oh\u013eadu na to je toto \u010d\u00edslo naozaj \u00fa\u017easn\u00e9! Napriek tomu to tu na Zemi m\u00e1me celkom dobr\u00e9. A mali by sme urobi\u0165 v\u0161etko, \u010do je v na\u0161ich sil\u00e1ch, aby sme ochr\u00e1nili modr\u00fa plan\u00e9tu a najm\u00e4 jej p\u00f4du ktor\u00e1 na\u010falej podporuje v\u0161etok pozemsk\u00fd \u017eivot bez toho, aby sme sa o to pok\u00fasili.<\/p>\n
Waca faka??? Fotograf vo \u0161vaj\u010diarskom Z\u00fcrichu zbadal \u017eiariaci objekt, ke\u010f sa \u0161tyria astronauti SpaceX vr\u00e1tili na Zem tis\u00edce kilometrov \u010faleko.
\n<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Kysl\u00edk na susednom Mesiaci by u\u017eivil mili\u00f3ny \u013eud\u00ed. Samotn\u00e1 vrchn\u00e1 vrstva ho m\u00e1 dostatok, aby u\u017eivila 8 mili\u00e1rd \u013eud\u00ed aj 100 000 rokov. Popri pokrokoch v prieskume vesm\u00edru sme ned\u00e1vno videli ve\u013ea \u010dasu a pe\u0148az\u00ed investovan\u00fdch do technol\u00f3gi\u00ed, ktor\u00e9 by mohli umo\u017eni\u0165 efekt\u00edvne vyu\u017eitie vesm\u00edrnych zdrojov. A v popred\u00ed tohto \u00fasilia bolo laserovo ostr\u00e9 zameranie […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-22418","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-exo-news"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/22418","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=22418"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/22418\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=22418"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=22418"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=22418"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}