{"id":26157,"date":"2022-07-06T21:48:26","date_gmt":"2022-07-06T21:48:26","guid":{"rendered":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/?p=26157"},"modified":"2022-07-06T21:48:26","modified_gmt":"2022-07-06T21:48:26","slug":"cvicenia-orientalnych-slobodomurarov-rudolf-von-sebottendorf","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/cvicenia-orientalnych-slobodomurarov-rudolf-von-sebottendorf\/","title":{"rendered":"Cvi\u010denia orient\u00e1lneho slobodomur\u00e1ra, Rudolf von Sebottendorf"},"content":{"rendered":"

Cvi\u010denia orient\u00e1lnych slobodomur\u00e1rov pod\u013ea knihy Rudolf von Sebottendorf, alias Adam Alfred Rudolf Glauer (1875 \u2013 8. m\u00e1j 1945?), a jeho vplyvn\u00e1 a tajomn\u00e1 kniha s n\u00e1zvom \u201eDie Praxis der alten t\u00fcrkischen Freimauerei: Der Schl\u00fcssel zum Verst\u00e4ndnis der Alchimie \u201c alebo \u201ePrax starotureck\u00e9ho slobodomur\u00e1ra: K\u013e\u00fa\u010d k pochopeniu alch\u00fdmie\u201c.<\/p>\n

Cvi\u010denia orient\u00e1lneho slobodomur\u00e1ra, Rudolf von Sebottendorf, Turecko<\/h1>\n

Spolo\u010dnos\u0165 Thule, ako ju pozn\u00e1me dnes, ktor\u00e1 sa stala \u010doraz politickej\u0161ou. 5. janu\u00e1ra 1919 Anton Drexler, ktor\u00fd nadviazal kontakty medzi spolo\u010dnos\u0165ou Thule a r\u00f4znymi organiz\u00e1ciami extr\u00e9mnej pravice v Mn\u00edchove, spolu s Karlom Harrerom zo spolo\u010dnosti Thule zalo\u017eili Deutsche Arbeiterpartei (DAP) alebo Nemeck\u00fa robotn\u00edcku stranu. K tejto strane vst\u00fapil v septembri 1919 Adolf Hitler, ktor\u00fd ju pretransformoval na N\u00e1rodnosocialistick\u00fa nemeck\u00fa robotn\u00edcku stranu alebo nacistick\u00fa stranu. <\/p>\n

Sebottendorf bol tie\u017e vlastn\u00edkom nov\u00edn V\u00f6lkischer Beobachter, ktor\u00e9 nacistick\u00e1 strana k\u00fapila v decembri 1920 z iniciat\u00edvy Chase Bauduina a Dietricha Eckarta, ktor\u00ed sa stali prv\u00fdmi redaktormi. V roku 1921 Hitler z\u00edskal v\u0161etky akcie spolo\u010dnosti, \u010d\u00edm sa stal jedin\u00fdm vlastn\u00edkom publik\u00e1cie. Noviny sa mali sta\u0165 najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm Hitlerov\u00fdm propagandistick\u00fdm n\u00e1strojom.<\/p>\n

Dovtedy v\u0161ak Sebottendorf opustil spolo\u010dnos\u0165 Thule a Bavorsko. Bol obvinen\u00fd z nedbanlivosti, ke\u010f \u00fadajne umo\u017enil, aby men\u00e1 nieko\u013ek\u00fdch k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch \u010dlenov Spolo\u010dnosti Thule padli do r\u00fak vl\u00e1dy kr\u00e1tkotrvaj\u00facej Bavorskej sovietskej republiky. Tento \u00fanik viedol k poprave siedmich \u010dlenov po \u00fatoku na mn\u00edchovsk\u00fa vl\u00e1du v apr\u00edli 1919 \u2013 obvinenie, ktor\u00e9 nikdy nepoprel. Sebottendorf utiekol z Nemecka do \u0160vaj\u010diarska a potom do Turecka.<\/p>\n

Sebottendorf sa stal osmansk\u00fdm ob\u010danom u\u017e v roku 1911, ke\u010f ho zrejme adoptoval expatriot bar\u00f3n Heinrich von Sebottendorff. Adopcia bola nesk\u00f4r v Nemecku opakovan\u00e1, no jej pr\u00e1vna platnos\u0165 bola spochybnen\u00e1. Schv\u00e1lila ho v\u0161ak rodina Sebottendorffovcov a na tomto z\u00e1klade si uplatnil n\u00e1rok na meno Sebottendorff a na titul Freiherr.<\/p>\n

Sebottendorf, ako je zn\u00e1mej\u0161\u00ed bez dvojit\u00e9ho ff na konci svojho nadobudnut\u00e9ho priezviska, sa v\u0161eobecne pova\u017euje za sp\u00e1chate\u013ea samovra\u017edy po tom, \u010do sa 30. apr\u00edla 1945 dopo\u010dul o samovra\u017ede svojho star\u00e9ho kamar\u00e1ta Adolfa Hitlera. Zrejme sa zabil skokom do Bospor v Istanbule, o t\u00fd\u017ede\u0148 nesk\u00f4r, 8. m\u00e1ja. <\/p>\n

Niektor\u00ed \u0161pekuluj\u00fa, \u017ee zinscenoval svoju samovra\u017edu, aby sa vyhol prenasledovaniu, a zost\u00e1vaj\u00face roky \u017eivota jednoducho \u017eil pod tureck\u00fdm menom \u015eefik H\u00fcsn\u00fc. Sebottendorf predstavuje t\u00e9mu tureck\u00e9ho slobodomur\u00e1rstva, ktor\u00fa definuje ako \u201eT\u00fcrkischen Freimauerei\u201c, nasleduj\u00facim sp\u00f4sobom.<\/p>\n

Majte na pam\u00e4ti, \u017ee nasleduj\u00face pas\u00e1\u017ee boli nap\u00edsan\u00e9 v 20. rokoch 20. storo\u010dia: <\/p>\n

Rudolf von Sebottendorf<\/h2>\n

Kto v posledn\u00fdch rokoch venuje pozornos\u0165 udalostiam v Oriente, mus\u00ed si neust\u00e1le s \u00fadivom kl\u00e1s\u0165 ot\u00e1zku: Ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee \u013eudia, ako s\u00fa Turci, Dok\u00e1zali dokonca homog\u00e9nni \u013eudia vyvin\u00fa\u0165 tak\u00fa vytrvalos\u0165, obr\u00e1ti\u0165 ju proti svetu nepriate\u013eov a nakoniec ju dovies\u0165 k v\u00ed\u0165azstvu?<\/p>\n

Kto vedel, ak\u00ed u\u017e boli \u013eudia vy\u010derpan\u00ed pokra\u010duj\u00facim vojnov\u00fdm bremenom, ktor\u00e9 znesie len moslim, ke\u010f vst\u00fapili do svetovej vojny, mus\u00ed \u017easn\u00fa\u0165 aj nad ich trpezlivos\u0165ou a v\u00fddr\u017eou v t\u00fdch naj\u0165a\u017e\u0161\u00edch podmienkach. Ak\u00fd je potom rozdiel medzi Nemeckom, ktor\u00e9 takmer muselo pod\u013eahn\u00fa\u0165 jarmu stra\u0161n\u00e9ho mieru, a Tureckom, ktor\u00e9 podobn\u00fd mier odmietlo a bojovalo \u010falej, aby z\u00edskalo in\u00e9 podmienky?<\/p>\n

Modern\u00fd intelektu\u00e1l, vzdelan\u00fd v materializme, sa nev\u010fa\u010dne bude sna\u017ei\u0165 n\u00e1js\u0165 z\u00e1kladn\u00fd d\u00f4vod, preto\u017ee sa v\u017edy zameriava na externality. V \u017eiadnom pr\u00edpade nem\u00f4\u017ee pochopi\u0165, \u017ee pr\u00e1ve duchovn\u00e9 vedenie a v\u00fdcvik, o ktor\u00e9 sa ka\u017ed\u00fd moslim od mladosti sna\u017e\u00ed, ho zrodili v t\u00fdchto \u0165a\u017ek\u00fdch \u010dasoch. <\/p>\n

Za\u017e\u00edvame hanebn\u00fa predstavu, ke\u010f sa ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 nemeck\u00e9ho \u013eudu vrh\u00e1 do n\u00e1ru\u010dia bo\u013e\u0161evikom a o\u010dak\u00e1va ka\u017ed\u00fd druh prospechu od t\u00fdch, ktor\u00ed vyhl\u00e1sili materializmus za Boha, a vid\u00edme, \u017ee Turecko, t\u00e1to mal\u00e1 oslaben\u00e1 krajina, ktor\u00e1 ur\u010dite vyu\u017eili pomoc, ktor\u00fa im bo\u013e\u0161evici poskytli, ale \u017ee sa ani z\u010faleka nevrhli do n\u00e1ru\u010dia bo\u013e\u0161evizmu, pr\u00e1ve naopak, nem\u00e1 to medzi nimi miesto.<\/p>\n

Vid\u00edme, \u017ee jeden \u013eud, ktor\u00fd bol pova\u017eovan\u00fd za jedn\u00e9ho z intelektu\u00e1lne najvyspelej\u0161\u00edch, chcel urobi\u0165 pr\u00e1ve tak\u00fd krok sp\u00e4\u0165, zatia\u013e \u010do in\u00fd \u013eud \u2013 predt\u00fdm opovrhovan\u00fd ako menejcenn\u00fd \u2013 jasne uznal tento krok za ni\u010div\u00fd a odmietol sa z\u00fa\u010dastni\u0165, a nie odmietla tento krok len v jeho podrobnostiach, ale aj ako celok.<\/p>\n

Len si prip\u00fataj zadok a zver ho Bohu, je tureck\u00e9 pr\u00edslovie.<\/p>\n

Z\u00e1pad v\u017edy zast\u00e1val n\u00e1zor, \u017ee islam ako n\u00e1bo\u017eenstvo stagnuje. Ni\u010d nie je \u010falej od pravdy; Islam je \u017eivotaschopnej\u0161\u00ed ako kres\u0165ansk\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo. Dok\u00e1zala svoju \u017eivotaschopnos\u0165. Nasleduj\u00faci prieskum n\u00e1m jasne ukazuje prame\u0148 sily islamu, je len na n\u00e1s, aby sme prame\u0148 urobili u\u017eito\u010dn\u00fdm aj pre kres\u0165ansk\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo. V\u0161etko priniesla \u017eiv\u00e1 voda z tohto studni\u010dn\u00e9ho prame\u0148a k uskuto\u010dneniu v ranom obdob\u00ed Cirkvi a ktor\u00fd priniesol najsl\u00e1vnej\u0161\u00ed rozkvet stredoveku; len racionalizmus a materializmus zablokoval tento studni\u010dny prame\u0148.<\/p>\n

Nedopust\u00edm sa \u017eiadnej sv\u00e4tokr\u00e1de\u017ee ani znesv\u00e4tenia, ak odhal\u00edm tento prame\u0148. Kto pozorne \u010d\u00edta t\u00fato knihu a rozhodne sa vykon\u00e1va\u0165 cvi\u010denia, ktor\u00e9 s\u00fa tu uveden\u00e9, nem\u00f4\u017ee v \u017eiadnom pr\u00edpade zneu\u017ei\u0165 nadobudnut\u00e9 sily, preto\u017ee iba ten, kto je \u010destn\u00fd, odv\u00e1\u017eny a odhodlan\u00fd, dok\u00e1\u017ee vytrva\u0165 a\u017e do konca a profitova\u0165 z cvi\u010den\u00ed. Pod ziskom samozrejme nemysl\u00edm vonkaj\u0161\u00ed \u00faspech, ktor\u00fd do\u0148 vstupuje a\u017e vtedy, ke\u010f je \u010dlovek dobr\u00fd a\u017e do svojej podstaty.<\/p>\n

Cvi\u010denia nie s\u00fa ni\u010d in\u00e9 ako pr\u00e1ca na sebe, na z\u00edskanie vy\u0161\u0161\u00edch vedomost\u00ed. Z vysvetlenia bude zrejm\u00e9, \u017ee obsahuj\u00fa tajomstvo rosenkruci\u00e1nov a alchymistov a demon\u0161truj\u00fa pr\u00edpravu kame\u0148a, po ktorom h\u013eadaj\u00faci t\u00fa\u017ei.<\/p>\n

Povedal som: Ni\u010d viac \u2013 ale to je to najvy\u0161\u0161ie, to najjedine\u010dnej\u0161ie, o \u010do sa m\u00f4\u017ee h\u013eada\u010d poznania sna\u017ei\u0165. Nebudem od \u010ditate\u013ea vy\u017eadova\u0165 vieru vo svoje slov\u00e1, sk\u00f4r budem dokazova\u0165 svoje vysvetlenia; Dok\u00e1\u017eu, \u017ee orient\u00e1lne slobodomur\u00e1rstvo autenticky zachov\u00e1va a\u017e do dne\u0161n\u00e9ho d\u0148a starod\u00e1vne u\u010denie o m\u00fadrosti, na ktor\u00e9 modern\u00e9 slobodomur\u00e1rstvo zabudlo, preto\u017ee tu na za\u010diatku treba poveda\u0165, \u017ee slobodomur\u00e1rska \u00fastava z roku 1717 bola odbo\u010dkou zo spr\u00e1vnej cesty.<\/em><\/p>\n

Orient\u00e1lne slobodomur\u00e1rstvo<\/h1>\n

\"Die<\/p>\n

Anders Behring Breivik:<\/p>\n

“Takmer ka\u017ed\u00fd de\u0148 rob\u00edm ment\u00e1lnu kontrolu prostredn\u00edctvom medit\u00e1cie a filozofovania. Simulujem, meditujem, ke\u010f idem na prech\u00e1dzku a hr\u00e1m na svojom ipode vo svojom okol\u00ed. T\u00e1 spo\u010d\u00edva v ka\u017edodennej 40-min\u00fatovej prech\u00e1dzke, pri s\u00fa\u010dasnom ideologickom filozofovan\u00ed, vykon\u00e1van\u00ed sebaindoktrin\u00e1cie a ment\u00e1lnej simul\u00e1cie oper\u00e1cie pri po\u010d\u00favan\u00ed motiva\u010dnej a in\u0161pirat\u00edvnej hudby. Simulujem r\u00f4zne bud\u00face scen\u00e1re t\u00fdkaj\u00face sa \u00fasilia o odboj, konfront\u00e1ci\u00ed s pol\u00edciou, scen\u00e1rov bud\u00facich v\u00fdsluchov, bud\u00facich s\u00fadnych vyst\u00fapen\u00ed, bud\u00facich rozhovorov pre m\u00e9di\u00e1 at\u010f. \u2013 alebo filozofujem.”<\/p>\n

Breivik \u010dlenom L\u00f3\u017ee – Lodge of St. Olaf at the Three Columns v Oslo.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Cvi\u010denia orient\u00e1lnych slobodomur\u00e1rov pod\u013ea knihy Rudolf von Sebottendorf, alias Adam Alfred Rudolf Glauer (1875 \u2013 8. m\u00e1j 1945?), a jeho vplyvn\u00e1 a tajomn\u00e1 kniha s n\u00e1zvom \u201eDie Praxis der alten t\u00fcrkischen Freimauerei: Der Schl\u00fcssel zum Verst\u00e4ndnis der Alchimie \u201c alebo \u201ePrax starotureck\u00e9ho slobodomur\u00e1ra: K\u013e\u00fa\u010d k pochopeniu alch\u00fdmie\u201c. Cvi\u010denia orient\u00e1lneho slobodomur\u00e1ra, Rudolf von Sebottendorf, Turecko Spolo\u010dnos\u0165 […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7],"tags":[],"class_list":["post-26157","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-knihy"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/26157","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=26157"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/26157\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=26157"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=26157"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=26157"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}