Slobodomur\u00e1rska podpora nacistick\u00e9ho fa\u0161izmu. Po roku 1939 a e\u0161te viac po udalostiach z roku 1941 sa nacistick\u00e9 Nemecko a jeho satelity (vr\u00e1tane fa\u0161istick\u00e9ho Talianska, ktor\u00e9 predstavovalo ve\u013emoc, ale nebolo) mohli spo\u013eahn\u00fa\u0165 len na ve\u013emi mal\u00fa \u010das\u0165 t\u00fdch (mocn\u00fdch), ktor\u00fdm sa te\u0161ili dlh\u00e9 roky v elitnom, konzervat\u00edvnom a reak\u010dnom slobodomur\u00e1rskom zriaden\u00ed euroatlantick\u00e9ho priestoru.<\/p>\n
Na druhej strane Hitler aj Mussolini ofici\u00e1lne zak\u00e1zali slobodn\u00e9 mur\u00e1rstvo, ale Mussolini urobil zo svojej Ve\u013ekej rady fa\u0161izmu ak\u00fasi Ve\u013ek\u00fa l\u00f3\u017eu \u0161t\u00e1tu, pri\u010dom drviv\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu slobodomur\u00e1rov umiestnil interne aj na vrchol in\u0161tit\u00facie (so slobodomur\u00e1rom Albertom Beneduceom [1877-1944] zvolen\u00fd za riadite\u013ea cel\u00e9ho fa\u0161istick\u00e9ho hospod\u00e1rstva). <\/p>\n
Zatia\u013e \u010do Hitler pr\u00e1ve vo chv\u00edli, ke\u010f poveril Alfreda Rosenberga (1893-1946), Reinharda Heydricha (1904-1942), Martina Bormanna (1900-1945) a Hermanna Goringa (1893-1946) \u00falohou rozlo\u017ei\u0165 obe ideologick\u00e9 a praktizujem \u010dinnos\u0165 oby\u010dajn\u00fdch nemeck\u00fdch l\u00f3\u017e\u00ed (a liber\u00e1lnej a demokratickej orient\u00e1cie) – cie\u013e, ktor\u00fd bol realizovan\u00fd a dokon\u010den\u00fd od 28. febru\u00e1ra 1933 do 30. j\u00fala 1935, p\u00f4sobil popri tom ako skvel\u00fd b\u00e1bkoherec cel\u00e9ho hospod\u00e1rsko-finan\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu a nemeck\u00fd priemyseln\u00edk slobodomur\u00e1r Hjalmar Schacht (1877-1970). <\/p>\n
S\u00e1m Goring by si od 20. rokov 20. storo\u010dia pestoval d\u00f4le\u017eit\u00e9 vz\u0165ahy s r\u00f4znymi nemeck\u00fdmi finan\u010dn\u00edkmi a priemyseln\u00edkmi, slobodomur\u00e1rmi (v\u0161etci medzi najoddanej\u0161\u00edch z\u00e1stancov vzostupu nacizmu a Hitlera v Nemecku) spojen\u00fdmi s kozmopolitn\u00fdmi a nadn\u00e1rodn\u00fdmi Ur-Lodges.
\nT\u00ed neoaristokratick\u00ed slobodomur\u00e1ri, ktor\u00ed uprednost\u0148ovali uchopenie moci talianskymi fa\u0161istami a nemeck\u00fdmi nacistami, nechceli svetov\u00fa vojnu, t\u00fdm menej konflikt medzi Spojen\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi proti nacistick\u00e9mu Nemecku.<\/p>\n
To, \u010do chceli, bolo roz\u0161\u00edrenie fa\u0161istick\u00fdch re\u017eimov v Taliansku, Nemecku a \u010fal\u0161\u00edch eur\u00f3pskych krajin\u00e1ch v n\u00e1deji, \u017ee podobn\u00e1 (hoci nie identick\u00e1) oligarchick\u00e1 a elit\u00e1rska invol\u00facia vl\u00e1dnutia by sa mohla roz\u0161\u00edri\u0165 po celom Z\u00e1pade, vr\u00e1tane USA.<\/p>\n
V tejto perspekt\u00edve boli tie\u017e ochotn\u00ed uprednost\u0148ova\u0165 expanziu Tretej r\u00ed\u0161e na \u00fakor in\u00fdch susedn\u00fdch men\u0161\u00edch n\u00e1rodov alebo \u010dasti obrovsk\u00e9ho \u00fazemia ZSSR, ale v\u017edy sa sna\u017eili vyhn\u00fa\u0165 front\u00e1lnemu konfliktu s in\u00fdmi ve\u013ek\u00fdmi z\u00e1padn\u00fdmi mocnos\u0165ami, po\u010dn\u00fac Franc\u00fazskom. a najm\u00e4 zo Spojen\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva Ve\u013ekej Brit\u00e1nie a Severn\u00e9ho \u00cdrska.<\/p>\n
Vrcholn\u00fdm momentom (a teda aj za\u010diatkom rozpadu) strat\u00e9gie t\u00fdchto profa\u0161istick\u00fdch a neoligarchistick\u00fdch slobodomur\u00e1rskych kruhov bola mn\u00edchovsk\u00e1 konferencia z 29. \u2013 30. septembra 1938, ktor\u00e1 posv\u00e4tila rozpad \u010deskoslovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu.<\/p>\n
Podpora Mn\u00edchovsk\u00fdch doh\u00f4d, ktor\u00e9 videli, \u017ee britsk\u00ed a franc\u00fazski \u0161\u00e9fovia vl\u00e1d (respekt\u00edve konzervat\u00edvny slobodomur\u00e1r Arthur Neville Chamberlain a progres\u00edvny, ale nerozhodn\u00fd slobodomur\u00e1r \u00c9douard Daladier akceptovali Hitlerove podmienky, \u00falohy. <\/p>\n
Mussolini \u201es cie\u013eom zachova\u0165 mier a vyhn\u00fa\u0165 sa vypuknutiu vojnov\u00e9ho konfliktu v srdci Eur\u00f3py\u201c, ve\u013ekoryso pon\u00fakol v tom istom roku 1938 pr\u00e1ve Ve\u013ek\u00e9 l\u00f3\u017ee Anglicka, \u0160k\u00f3tska a \u00cdrska, s vypracovan\u00edm a \u0161\u00edren\u00edm v Eur\u00f3pske politicko-diplomatick\u00e9 kruhy, niektor\u00e9 k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 pas\u00e1\u017ee Ciele a vz\u0165ahy umenia (Ciele a vz\u0165ahy remesiel, niekedy prelo\u017een\u00e9 do talian\u010diny s cie\u013emi a vz\u0165ahmi r\u00e1du), kde v odseku 7 bolo neuverite\u013ene vyhl\u00e1sen\u00e9, \u017ee:<\/p>\n
Ve\u013ek\u00e1 l\u00f3\u017ea v\u017edy d\u00f4sledne odmietala vyjadri\u0165 svoj n\u00e1zor na z\u00e1le\u017eitosti dom\u00e1cej alebo zahrani\u010dnej politiky, \u010di u\u017e doma alebo v zahrani\u010d\u00ed, a nikdy nedovol\u00ed, aby sa jej meno sp\u00e1jalo s akouko\u013evek iniciat\u00edvou, akoko\u013evek humanit\u00e1rnou, ktor\u00e1 poru\u0161uje z\u00e1kon. vyh\u00fdba\u0165 sa akejko\u013evek ot\u00e1zke, ktor\u00e1 ovplyv\u0148uje vz\u0165ahy medzi vl\u00e1dami alebo medzi politick\u00fdmi stranami, alebo medzi my\u0161lienkami, ktor\u00e9 s\u00fa v rozpore s vl\u00e1dnou politikou.<\/p>\n
Bola to programov\u00e1 deklar\u00e1cia \u2013 vodcov Spojenej Ve\u013ekej l\u00f3\u017ee Anglicka a satelitn\u00fdch Ve\u013ek\u00fdch l\u00f3\u017e\u00ed \u0160k\u00f3tska a \u00cdrska, ktor\u00e1 mala za cie\u013e odstr\u00e1ni\u0165 slobodomur\u00e1rsku podporu akejko\u013evek britskej (a nielen britskej) politiky r\u00e1zneho odporu vo\u010di obom agresi\u00e1m, imperializmu nacistick\u00e9ho Nemecka vo\u010di niektor\u00fdm susedn\u00fdm n\u00e1rodom a k hanebn\u00fdm antisemitsk\u00fdm rasov\u00fdm prenasledovaniam, ktor\u00e9 Tretia r\u00ed\u0161a u\u017e nieko\u013eko rokov viedla a ktor\u00e9 by viedli k pogromom hroznej kri\u0161t\u00e1\u013eovej noci z 9. na 10. novembra 1938.<\/p>\n
Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak v\u00fdznamn\u00fd u\u017e konzervat\u00edvny a profa\u0161istick\u00fd slobodomur\u00e1r ako Winston Churchill sa teraz rozhodne postavil na stranu \u201echlpat\u00e9ho pacifizmu\u201c vl\u00e1dy jeho brata Chamberlaina a proti pokrytecky super partes a falo\u0161ne apolitickej umiernenosti britsk\u00fdch slobodomur\u00e1rskych spolo\u010denstiev.<\/p>\n
Bude to na Churchillovi ktor\u00fd sa stal premi\u00e9rom Spojen\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva v ten ist\u00fd de\u0148 10. m\u00e1ja 1940, v ktorom ve\u013emi r\u00fdchla vojensk\u00e1 kampa\u0148, ktorou nemeck\u00fd Wehrmacht zraz\u00ed franc\u00fazske jednotky na kolen\u00e1 pon\u00faknu\u0165 Franklinovi Delano Rooseveltovi, vodcovi pokrokov\u00fdch euroatlantick\u00fdch slobodomur\u00e1rov \u2013 spolupr\u00e1cu t\u00fdch sektorov umiernen\u00fdch a konzervat\u00edvnych britsk\u00fdch a eur\u00f3pskych slobodn\u00fdch mur\u00e1rov, ktor\u00ed u\u017e nemaj\u00fa v \u00famysle ak\u00fdmko\u013evek sp\u00f4sobom sprev\u00e1dza\u0165 imperialistick\u00fd, krvav\u00fd a vojnov\u00fd n\u00e1por nacistick\u00fdch fa\u0161istov.<\/p>\n
Z tejto f\u00fazie medzi progres\u00edvnymi slobodomur\u00e1rmi veden\u00fdmi charizmatickou postavou americk\u00e9ho prezidenta a umiernen\u00fdmi konzervat\u00edvnymi slobodomur\u00e1rmi zhroma\u017eden\u00fdmi okolo nemenej autoritat\u00edvneho a odhodlan\u00e9ho Churchilla je teda presn\u00fdm sign\u00e1lom zotavenia sa proti \u201enacistick\u00e9mu fa\u0161istovi Frankensteinovi\u201c.<\/p>\n
Z toho vypl\u00fdva vyhliadka na \u201ekone\u010dn\u00e9 rie\u0161enie\u201c, aby sa svetov\u00fd poriadok stal pevnej\u0161\u00edm demokratick\u00fdm a libertari\u00e1nskym, ne\u017e bol ten, ktor\u00fd sa zrodil v povojnovom obdob\u00ed (od roku 1919): a Atlantick\u00e1 charta zo 14. augusta 1941, citovan\u00e1 medzi predpokladmi tejto kapitoly predstavuje v\u010dasn\u00fa dokument\u00e1ciu.<\/p>\n
Na druhej strane, Tretej r\u00ed\u0161i \u010doraz viac oddanej krvavej a tit\u00e1nskej invol\u00facii in\u0161pirovanej prudko protislobodomur\u00e1rskou magicko-ezoterickou matricou a \u00faplne zbavenej, u\u017e teraz, dokonca aj neofici\u00e1lnych slobodomur\u00e1rskych protil\u00e1tok pod pref\u00edkan\u00fdm veden\u00edm slobodomur\u00e1ra Hjalmara Schachta a niektor\u00fdch jeho bratov z City of London a Wall Street, sa rozp\u00fatava hrozn\u00e1 a ne\u013eudsk\u00e1 v\u00edzia \u00faplne in\u00e9ho kone\u010dn\u00e9ho rie\u0161enia.<\/p>\n
Notoricky zn\u00e1my nacistick\u00fd protokol z Wannsee z 20. janu\u00e1ra 1942, spom\u00ednan\u00fd na za\u010diatku v porovnan\u00ed s Atlantickou chartou z roku 1941, je mraziv\u00fdm dokumentom.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Slobodomur\u00e1rska podpora nacistick\u00e9ho fa\u0161izmu. Po roku 1939 a e\u0161te viac po udalostiach z roku 1941 sa nacistick\u00e9 Nemecko a jeho satelity (vr\u00e1tane fa\u0161istick\u00e9ho Talianska, ktor\u00e9 predstavovalo ve\u013emoc, ale nebolo) mohli spo\u013eahn\u00fa\u0165 len na ve\u013emi mal\u00fa \u010das\u0165 t\u00fdch (mocn\u00fdch), ktor\u00fdm sa te\u0161ili dlh\u00e9 roky v elitnom, konzervat\u00edvnom a reak\u010dnom slobodomur\u00e1rskom zriaden\u00ed euroatlantick\u00e9ho priestoru. Slobodomur\u00e1rska podpora nemeck\u00e9ho […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7],"tags":[],"class_list":["post-26235","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-knihy"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/26235","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=26235"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/26235\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=26235"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=26235"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=26235"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}