Slobodomur\u00e1ri pri pr\u00e1ci pre Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty eur\u00f3pske. Pred k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdmi rokmi, ktor\u00e9 sp\u00e1jaj\u00fa Schumanovu deklar\u00e1ciu z roku 1950 s R\u00edmskymi zmluvami z roku 1957, ofici\u00e1lnymi aktmi, ktor\u00e9 n\u00e1jdu \u010fal\u0161iu cestu Eur\u00f3pskeho spolo\u010denstva, leitmot\u00edv kontinent\u00e1lneho zjednotenia u\u017e presadzovali niektor\u00ed zn\u00e1mi slobodomur\u00e1ri.<\/p>\n
Podporovan\u00e9, skuto\u010dne, v r\u00f4znych perspekt\u00edvach, ktor\u00e9 sa od seba zna\u010dne l\u00ed\u0161ia. Pre niektor\u00fdch v\u00fdznamn\u00fdch slobodn\u00fdch mur\u00e1rov, ktor\u00ed s\u00fa \u00faprimne proeur\u00f3pski, mala by\u0165 vybudovan\u00e1 feder\u00e1lna eur\u00f3pska \u0161t\u00e1tna \u0161trukt\u00fara, Eur\u00f3pa n\u00e1rodov, super\u0161t\u00e1t radik\u00e1lne demokratickej povahy, \u010d\u00edm by sa dala absol\u00fatna prednos\u0165 politickej \u00farovni \u00fanie medzi r\u00f4znymi n\u00e1rodmi.<\/p>\n
Pre ostatn\u00fdch slobodomur\u00e1rov z elit\u00e1rsko-konzervat\u00edvnej matice bolo v prvom rade d\u00f4le\u017eit\u00e9 \u00eds\u0165 po trajekt\u00f3rii eur\u00f3pskej ekonomickej integr\u00e1cie pod doh\u013eadom nadn\u00e1rodn\u00fdch mocnost\u00ed, ktor\u00e9 maj\u00fa tendenciu by\u0165 technokratick\u00e9.<\/p>\n
Ak ponech\u00e1me bokom niektor\u00e9 celoeur\u00f3pske n\u00e1znaky pr\u00edtomn\u00e9 vo viac-menej neusporiadan\u00fdch v\u00fdrazoch a sotva na\u010drtnut\u00e9 v slobodomur\u00e1roch ako Montesquieu a Voltaire alebo v projektoch \u201eve\u010dn\u00e9ho eur\u00f3pskeho mieru\u201c, ktor\u00e9 na\u010drtli myslitelia ako napr. Slobodomur\u00e1r Charles-Ir\u00e9n\u00e9e Castel de Saint-Pierre (1658-1743) a mo\u017eno slobodomur\u00e1r Immanuel Kant (1724-1804), boli predov\u0161etk\u00fdm v kore\u0161pondencii medzi slobodomur\u00e1rom Georgom Washingtonom (1732-1799) a slobodomur\u00e1rom Gilbertom du Motier de La Fayette (1757-1834), obaja stavitelia Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch, ktor\u00ed v\u00fdslovne hovorili o bud\u00facich “Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch eur\u00f3pskych”.<\/p>\n
My\u0161lienku Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov eur\u00f3pskych potom obnovil a presadzoval slobodomur\u00e1r Giuseppe Mazzini (1805-1872), zakladate\u013e Giovine Europa v roku 1834. Mazzini m\u00e1 snahu o \u013eudov\u00fa a demokratick\u00fa Eur\u00f3pu zalo\u017een\u00fa na osloboden\u00ed od tyrania panovn\u00edkov a aristokratov a na bratstvo a rovnos\u0165 medzi b\u00fdval\u00fdmi poddan\u00fdmi, ktor\u00ed sa stali ob\u010danmi vlastn\u00e9ho n\u00e1roda a maj\u00fa dobr\u00fa dispoz\u00edciu federova\u0165 sa v nadn\u00e1rodnej vlasti.<\/p>\n
Po\u010das slobodomur\u00e1rskeho medzin\u00e1rodn\u00e9ho mierov\u00e9ho kongresu, ktor\u00fd sa konal v Par\u00ed\u017ei v roku 1849, slobodomur\u00e1r Victor Hugo (1802-1885) zasa prijal koncepciu a term\u00edn Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov eur\u00f3pskych ako odkaz na eur\u00f3pske politick\u00e9 bratstvo, ktor\u00e9 by sa mohlo s\u00fastredi\u0165 na kontinent\u00e1lny sen\u00e1t \/ parlament. s plnou suverenitou (pod \u013eudov\u00fdm mand\u00e1tom). Viac: Hugo d\u00fafal, \u017ee t\u00fdmto sp\u00f4sobom USA a Eur\u00f3pa m\u00f4\u017eu nadviaza\u0165 e\u0161te u\u017e\u0161ie a demokraticky bratsk\u00e9 v\u00e4zby.<\/p>\n
V roku 1860 slobodomur\u00e1r Giuseppe Garibaldi (1807-1882) pri uskuto\u010d\u0148ovan\u00ed ju\u017en\u00e9ho protibourbonsk\u00e9ho a prounit\u00e1rneho eposu s v\u00fdnimo\u010dnou a proviz\u00f3rnou hodnos\u0165ou \u201edikt\u00e1tora dvoch Sic\u00edli\u00ed\u201c v mene Vittoria Emanuela II. \u010das a sp\u00f4sob vyjadrenia sa t\u00fdmito v\u00fdrazmi:<\/p>\n
Je v dosahu v\u0161etk\u00fdch inteligenci\u00ed, \u017ee Eur\u00f3pa ani z\u010faleka nie je v norm\u00e1lnom a vhodnom stave pre svoje obyvate\u013estvo. V\u0161etci hovoria o civiliz\u00e1cii a pokroku…mne sa naopak zd\u00e1, \u017ee okrem luxusu sa ve\u013emi nel\u00ed\u0161ime od primit\u00edvnych \u010dias, ke\u010f sa chlapi trhali na kusy, aby uchmatli koris\u0165. <\/p>\n
Svoje \u017eivoty tr\u00e1vime neust\u00e1lym a vz\u00e1jomn\u00fdm ohrozovan\u00edm sa, zatia\u013e \u010do v Eur\u00f3pe ve\u013ek\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina nielen inteligencie, ale aj \u013eud\u00ed so zdrav\u00fdm rozumom ve\u013emi dobre ch\u00e1pe, \u017ee by sme mohli prejs\u0165 svoj\u00edm \u00faboh\u00fdm \u017eivotom bez tohto neust\u00e1leho stavu ohrozenia a nepriate\u013estva. proti sebe a bez tejto potreby, ktor\u00e1 sa n\u00e1rodom zd\u00e1 osudne ulo\u017een\u00e1 nejak\u00fdm tajn\u00fdm a nevidite\u013en\u00fdm nepriate\u013eom \u013eudstva, zabi\u0165 n\u00e1s to\u013ek\u00fdmi vedou a rafinovanos\u0165ou. <\/p>\n
Predpokladajme napr\u00edklad jednu vec: predpokladajme, \u017ee Eur\u00f3pa vytvorila jeden \u0161t\u00e1t. Koho by kedy napadlo ru\u0161i\u0165 ho v jeho dome? P\u00fdtam sa v\u00e1s, kto by sa opov\u00e1\u017eil ru\u0161i\u0165 zvy\u0161ok tohto suver\u00e9na sveta? A pod\u013ea tohto predpokladu u\u017e \u017eiadne arm\u00e1dy, \u017eiadne flotily a obrovsk\u00e9 hlavn\u00e9 mest\u00e1 takmer v\u017edy vytrhnut\u00e9 z potrieb a biedy n\u00e1rodov, ktor\u00e9 maj\u00fa by\u0165 vyhladzovan\u00e9, bud\u00fa namiesto toho premenen\u00e9 v prospech \u013eud\u00ed.<\/p>\n
Dobre! Realiz\u00e1cia soci\u00e1lnych reforiem, ktor\u00e9 spom\u00ednam, z\u00e1vis\u00ed len od silnej a ve\u013ekorysej iniciat\u00edvy.<\/p>\n
Transakcia medzi dvoma ve\u013ek\u00fdmi n\u00e1rodmi Eur\u00f3py, transakcia, ktorej cie\u013eom by bolo dobro \u013eudstva, u\u017e nem\u00f4\u017ee by\u0165 umiestnen\u00e1 medzi sny a ut\u00f3pie \u013eud\u00ed v srdci.<\/p>\n
Z\u00e1klad Eur\u00f3pskej konfeder\u00e1cie tak prirodzene tvoria Franc\u00fazsko a Anglicko. Nechajte Franc\u00fazsko a Anglicko natiahnu\u0165 ruku \u00faprimne, loj\u00e1lne a v\u0161etky r\u00f4zne a utl\u00e1\u010dan\u00e9 n\u00e1rodnosti, vr\u00e1tane gigantick\u00e9ho Ruska, nebud\u00fa chcie\u0165 zosta\u0165 mimo tejto politickej regener\u00e1cie.
\nSom si dobre vedom\u00fd toho, \u017ee z predch\u00e1dzaj\u00faceho projektu prirodzene vypl\u00fdva n\u00e1mietka. \u010co robi\u0165 s touto nespo\u010detnou masou mu\u017eov, ktor\u00ed s\u00fa teraz zamestnan\u00ed v arm\u00e1de a n\u00e1morn\u00edctve?<\/p>\n
Odpove\u010f je jednoduch\u00e1. Nevy\u010d\u00edslite\u013en\u00e9 mno\u017estvo pracovn\u00fdch miest vytvoren\u00fdch mierom, zdru\u017eovan\u00edm, bezpe\u010dnos\u0165ou by pohltilo v\u0161etko toto obyvate\u013estvo, dokonca dvojn\u00e1sobok toho, \u010do je dnes. Ke\u010f\u017ee vojna u\u017e takmer nie je mo\u017en\u00e1, arm\u00e1dy by sa stali zbyto\u010dn\u00fdmi. Vr\u00facne t\u00fa\u017eim, aby moje slov\u00e1 poznali t\u00ed, ktor\u00fdm Boh zveril sv\u00e4t\u00e9 poslanie kona\u0165 dobro, a ur\u010dite to urobia tak, \u017ee uprednostnia pred falo\u0161nou ve\u013ekos\u0165ou.
\na skuto\u010dn\u00e1 ve\u013ekos\u0165, ktor\u00e1 m\u00e1 svoj z\u00e1klad v l\u00e1ske a v\u010fa\u010dnosti n\u00e1rodov, je pominute\u013en\u00e1.<\/p>\n
Dokonca aj pravdepodobne slobodomur\u00e1r (a v ka\u017edom pr\u00edpade ve\u013emi bl\u00edzky slobodomur\u00e1rskym hodnot\u00e1m a ide\u00e1lom) Carlo Cattaneo (1801 \u2013 1869), presved\u010den\u00fd federalista, ch\u00e1pe bud\u00facnos\u0165 star\u00e9ho kontinentu ako situ\u00e1ciu, ktor\u00e1 vid\u00ed autorit\u00e1rske n\u00e1rodn\u00e9 \u0161t\u00e1ty vo vz\u00e1jomnom konflikte a ove\u013ea harmonickej\u0161ia je hypot\u00e9za mierov\u00fdch a demokratick\u00fdch Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov eur\u00f3pskych.<\/p>\n
Pri pr\u00edle\u017eitosti kongresu Ligy za mier a slobodu, ktor\u00fd sa konal v \u017deneve v roku 1867, slobodomur\u00e1ri Garibaldi, John Stuart Mill, Victor Hugo, Michail Bakunin verejne ods\u00fahlasili, \u017ee v z\u00e1ujme dosiahnutia mieru spravodlivos\u0165 a sloboda vo vz\u0165ahoch medzi r\u00f4znymi eur\u00f3pskymi n\u00e1rodmi je vhodn\u00e9 implement\u00e1cia Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov eur\u00f3pskych.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Slobodomur\u00e1ri pri pr\u00e1ci pre Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty eur\u00f3pske. Pred k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdmi rokmi, ktor\u00e9 sp\u00e1jaj\u00fa Schumanovu deklar\u00e1ciu z roku 1950 s R\u00edmskymi zmluvami z roku 1957, ofici\u00e1lnymi aktmi, ktor\u00e9 n\u00e1jdu \u010fal\u0161iu cestu Eur\u00f3pskeho spolo\u010denstva, leitmot\u00edv kontinent\u00e1lneho zjednotenia u\u017e presadzovali niektor\u00ed zn\u00e1mi slobodomur\u00e1ri. Slobodomur\u00e1ri pri pr\u00e1ci pre Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty eur\u00f3pske Podporovan\u00e9, skuto\u010dne, v r\u00f4znych perspekt\u00edvach, ktor\u00e9 sa od seba […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7],"tags":[],"class_list":["post-26273","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-knihy"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/26273","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=26273"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/26273\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=26273"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=26273"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=26273"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}