Panna M\u00e1ria Guadalupsk\u00e1 je ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00e1 medzi horliv\u00fdmi kres\u0165anmi, lebo aj vraj rozpr\u00e1va. Mno\u017estvo \u0161t\u00fadi\u00ed, n\u00e1bo\u017eenskej literat\u00fary, obr\u00e1zkov a dokonca aj webov\u00fdch str\u00e1nok. Existuje v\u0161ak dokument o Guadalupe, ktor\u00fd sa \u010dasto nespom\u00edna. Bola nap\u00edsan\u00e1 v roku 1545, \u0161trn\u00e1s\u0165 rokov po udalosti v Guadalupe z 9. a\u017e 12. decembra 1531. T\u00e1to spr\u00e1va sa naz\u00fdva Nican Mopohua kv\u00f4li presn\u00e9mu chronologick\u00e9mu poradiu, v ktorom uv\u00e1dza r\u00f4zne f\u00e1zy zjaven\u00ed, a je tie\u017e prv\u00fdm a najstar\u0161\u00edm p\u00edsomn\u00fdm zdrojom na Guadalupe. <\/p>\n
Nasleduj\u00faci text je skr\u00e1tenou verziou prekladu, ktor\u00fd vytvoril Primo Feliciano Velazquez z origin\u00e1lu v jazyku Nahuatl, \u010do je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9. Ak ste po\u010duli meno Augustus Le Plongeon<\/em>, alebo nie, tak to je \u010dlovek, ktor\u00fd jednozna\u010dne nap\u00edsal, \u017ee v v\u0161etky star\u00e9 pr\u00edbehy od Egypta cez Indiu po Inkov s\u00fa vlastne rovnak\u00e9, len men\u00e1 sa menia. Rovnako tomu bolo aj v Mexiku v meste Uxmal. Nahuatl je jazyk Azt\u00e9kov. <\/p>\n Tak \u010do n\u00e1m vlastne rozpr\u00e1vala, t\u00e1 ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00e1. <\/p>\n Piktogram zap\u00edsan\u00fd do kalend\u00e1ra Saville Codex na rok 1531 ve\u013emi jasne zobrazuje \u017eenu, ktor\u00e1 nie je Azt\u00e9cka.<\/p>\n V roku 1531, desa\u0165 rokov po dobyt\u00ed Mexico City, mier umo\u017enil otcom misie vyu\u010dova\u0165 katol\u00edcku vieru medzi Indi\u00e1nmi a krsti\u0165 svoje deti. Za\u010diatkom decembra v jedno sobotn\u00e9 r\u00e1no odi\u0161iel chudobn\u00fd Indi\u00e1na Juan Diego zo svojho domu, aby sa z\u00fa\u010dastnil na bohoslu\u017eb\u00e1ch. Na ceste, ke\u010f m\u00ed\u0148al kopec Tepeyacac \u200b\u200b(“Hill of the Nose,” v Nahuatl), ho vy\u013eakala piese\u0148 prich\u00e1dzaj\u00faca z vrcholu. <\/p>\n Sladk\u00fd, ne\u017en\u00fd spev prev\u00fd\u0161il trilkovanie t\u00fdch najkraj\u0161\u00edch vt\u00e1kov. Juan Diego sa zastavil, ohromen\u00fd a prem\u00fd\u0161\u013eal: “Je to moje \u0161\u0165astie, \u017ee som hoden po\u010du\u0165 tak\u00fa hudbu? Je to sn\u00e1\u010f sen? Vstal som z postele? Kde to som? V raji, mo\u017eno v nebi? Neviem?” neviem.”<\/p>\n Spev prestal a nebesky sladk\u00fd hlas ho zavolal z vrcholu kopca: “Juan, m\u00f4j mal\u00fd, Juan Diego.” Juan Diego, pln\u00fd radosti, sa v\u00f4bec nez\u013eakol, ale vyliezol na kopec a h\u013eadal tajomn\u00fd hlas. Ke\u010f sa dostal na vrchol, uvidel d\u00e1mu, ktor\u00e1 ho vyzvala, aby sa pribl\u00ed\u017eil. Bola to \u00fa\u017easn\u00e1 d\u00e1ma nad\u013eudskej kr\u00e1sy. Jej r\u00facho \u017eiarilo ako slnko; skala, na ktor\u00fa polo\u017eila nohu, sa zdala by\u0165 vytesan\u00e1 z drah\u00fdch kame\u0148ov a zem \u010derven\u00e1 ako d\u00faha. Tr\u00e1va, stromy a kr\u00edky boli ako smaragdy; l\u00edstie, jemn\u00e9 tyrkysov\u00e9; a kon\u00e1re sa leskli ako zlato.<\/p>\n Juan Diego sa pred \u0148ou uklonil a d\u00e1ma prehovorila: “Juan, m\u00f4j mal\u00fd, najskromnej\u0161\u00ed z mojich det\u00ed, kam ide\u0161?”<\/p>\n \u201ePani moja, die\u0165a moje, chod\u00edm po\u010d\u00fava\u0165 tak\u00e9 bo\u017esk\u00e9 z\u00e1le\u017eitosti, ako n\u00e1s u\u010dia na\u0161i k\u0148azi,\u201c odpovedal.<\/p>\n “Ja som,” povedala n\u00e1dhern\u00e1 Pani, “Sv\u00e4t\u00e1 M\u00e1ria, ve\u010dn\u00e1 Panna, Matka prav\u00e9ho Boha. Prajem si, aby tu bola postaven\u00e1 sv\u00e4ty\u0148a, aby som ti uk\u00e1zal svoju l\u00e1sku. Som tvoja milosrdn\u00e1 matka, tvoja a v\u0161etci obyvate\u013eov tejto zeme. Aby si splnil, \u010do ti prikazujem, cho\u010f a porozpr\u00e1vaj sa s biskupom Mexika a povedz, \u017ee som \u0165a poslal, aby si mu prejavil svoju v\u00f4\u013eu.\u201c<\/p>\n “Moja pani,” odpovedal Juan Diego, “idem splni\u0165 tvoj pr\u00edkaz. L\u00fa\u010dim sa s tebou, ja tvoj pokorn\u00fd slu\u017eobn\u00edk.”<\/p>\n Biskup Juana prijal, pozorne si ho vypo\u010dul, ale slov\u00e1m \u00faboh\u00e9ho Inda neveril. Juan Diego bol ve\u013emi smutn\u00fd. V ten ist\u00fd de\u0148 sa vr\u00e1til na vrchol kopca Tepeyac.<\/p>\n Nebesk\u00e1 Matka st\u00e1la na tom istom mieste, kde ju prv\u00fdkr\u00e1t videl. K\u013eakol si pred \u0148u a povedal:<\/p>\n “Pani, moje die\u0165a, najmen\u0161ie z mojich det\u00ed, i\u0161iel som splni\u0165 tvoj pr\u00edkaz. Videl som predstaven\u00e9ho a povedal som mu tvoje posolstvo. V jeho odpovedi som si uvedomil, \u017ee si nemysl\u00ed, \u017ee je to tvoj rozkaz. Po\u0161li, pani, osobu znamenie, aby tomu uveril. Moja pani, som \u00faboh\u00fd chlap\u00edk, slamen\u00fd chlap, chrap\u00fa\u0148, oby\u010dajn\u00fd \u010dlovek a ty, moje die\u0165a, moja pani, si ma poslala tam, kam nechod\u00edm, kde nezostanem. Odpus\u0165 mi ve\u013ek\u00fd sm\u00fatok, ktor\u00fd ti sp\u00f4sobujem, moja pani.\u201c<\/p>\n \u201ePo\u010d\u00favaj, syn m\u00f4j, najmen\u0161\u00ed z mojich synov,\u201c odpovedala mu Najsv\u00e4tej\u0161ia Panna, \u201emnoh\u00ed s\u00fa moji slu\u017eobn\u00edci, ktor\u00fdch m\u00f4\u017eem poveri\u0165 svoj\u00edm posolstvom, ale prajem si, aby si to ty podal moju prosbu, aby si mi pomohol svoj\u00edm sprostredkovan\u00edm. V\u00f4\u013ea sa spln\u00ed. Naria\u010fujem ti, cho\u010f znova k biskupovi a povedz mu, \u017ee \u0165a posiela Sv\u00e4t\u00e1 M\u00e1ria, ve\u010dn\u00e1 Panna, Matka Bo\u017eia.\u201c<\/p>\n “Moja pani,” odpovedal Juan Diego, “dovo\u013ete mi, aby som v\u00e1m nepriniesol tr\u00e1penie. So spr\u00e1vnou v\u00f4\u013eou p\u00f4jdem splni\u0165 tvoj pr\u00edkaz a zajtra ve\u010der pri z\u00e1pade slnka sa pr\u00eddem zodpoveda\u0165 za tvoje posolstvo. Teraz sa s tebou rozl\u00fa\u010dim, moja dc\u00e9ra, najmen\u0161ia z mojich dc\u00e9r, moja dc\u00e9ra a d\u00e1ma.”<\/p>\n Na druh\u00fd de\u0148, v nede\u013eu, Juan Diego opustil svoj dom ve\u013emi skoro, aby sa dozvedel o bo\u017esk\u00fdch veciach. Po skon\u010den\u00ed om\u0161e okam\u017eite zamieril do pal\u00e1ca p\u00e1na biskupa a op\u00e4\u0165 ho s ve\u013ek\u00fdmi \u0165a\u017ekos\u0165ami preniesli do jeho pr\u00edtomnosti. K\u013eakol si pri jeho noh\u00e1ch a so vzlykmi a prosbami opakoval posolstvo Panny. Biskup mu kl\u00e1dol ve\u013ea ot\u00e1zok o zjaven\u00ed a on v\u0161etko presne vyrozpr\u00e1val. Biskup mu tentoraz neveril ani o k\u00fasok viac, preto\u017ee si myslel, \u017ee tento pr\u00edbeh je v\u00fdsledkom indi\u00e1nskej zbo\u017enosti, a povedal mu, \u017ee mus\u00ed ma\u0165 nejak\u00e9 znamenie od samotnej nebeskej pani.<\/p>\n “Pane,” povedal Juan Diego, “uk\u00e1\u017ete mi, ak\u00e9 znamenie chcete, a ja p\u00f4jdem rovno a po\u017eiadam o to nebesk\u00fa pani, ktor\u00e1 ma poslala.”<\/p>\n Biskup poslal niektor\u00fdch zo svojho domu, ktor\u00fdm mohol d\u00f4verova\u0165, aby ho nasledovali. Juan Diego i\u0161iel priamo na kopec. Ke\u010f pre\u0161iel cez roklinu pri moste Tepeyac, sprievodcovia ho stratili z doh\u013eadu a nemohli ho n\u00e1js\u0165. Vr\u00e1tili sa teda, aby povedali biskupovi, \u017ee z\u00e1hadne zmizol.<\/p>\n Medzit\u00fdm bol dobr\u00fd Juan s Pani nebies a dal jej biskupovu odpove\u010f. Pani ho prepustila a povedala:<\/p>\n “Dobre, syn m\u00f4j, zajtra sa sem vr\u00e1ti\u0161, aby si priniesol biskupovi znamenie, ktor\u00e9 od teba \u017eiadal. Potom ti uver\u00ed a bude vedie\u0165, syn m\u00f4j, \u017ee \u0165a odmen\u00edm za tvoje bolesti.”<\/p>\n Nasleduj\u00faci de\u0148 sa Juan Diego nevr\u00e1til, preto\u017ee jeho str\u00fdko Juan Bernardino bol v\u00e1\u017ene chor\u00fd. R\u00e1no zavolal lek\u00e1ra a ve\u010der, ke\u010f mal str\u00fdko pocit, \u017ee nadi\u0161la jeho hodina, ho po\u017eiadal, aby i\u0161iel sk\u00f4r do Tlaltelolca n\u00e1js\u0165 k\u0148aza. Juan urobil, \u010do mu bolo pon\u00faknut\u00e9, odi\u0161iel za \u00fasvitu svojou obvyklou cestou; ale ke\u010f sa pribl\u00ed\u017eil k Tepeyacu, zastavil sa a zamyslel sa. <\/p>\n “Ak p\u00f4jdem vpred, stretnem Pannu M\u00e1riu, ktor\u00e1 ma odklon\u00ed, aby som dal znamenie, o ktor\u00e9 prel\u00e1t po\u017eiadal.” Odbo\u010dil teda na z\u00e1pad z v\u00fdchodnej cesty, po ktorej i\u0161iel, a veril, \u017ee prvorad\u00e9 je privies\u0165 k\u0148aza k umieraj\u00facemu str\u00fdkovi. Ke\u010f obch\u00e1dzal kopec, uvidel Pannu M\u00e1riu, ako majest\u00e1tne kr\u00e1\u010da dolu svahom: pribl\u00ed\u017eila sa k nemu a povedala: “\u010co sa deje, syn m\u00f4j? Kam ide\u0161?”<\/p>\n “Dc\u00e9ra moja,” odpovedal Juan Diego, bude \u0165a zarmucova\u0165, ke\u010f sa dozvie\u0161, \u017ee jeden z tvojich \u00faboh\u00fdch sluhov, m\u00f4j str\u00fdko, je ve\u013emi chor\u00fd a umiera na mor. Ve\u013emi sa pon\u00e1h\u013eam zavola\u0165 k\u0148azovi, aby ho vyspovedal, a vr\u00e1tim sa sem, aby som si prevzal va\u0161u spr\u00e1vu. Odpus\u0165 mi, pani a dc\u00e9ra moja, maj so mnou trpezlivos\u0165, neklamem \u0165a, zajtra pr\u00eddem r\u00fdchlo.”<\/p>\n \u201eNetr\u00e1p sa ani sa neboj,\u201c odpovedala Panna. “Nie som tu, ja tvoja matka? Nie si pod mojou ochranou? Nie som tvoj \u0161t\u00edt? Nech \u0165a u\u017e netr\u00e1pi choroba tvojho str\u00fdka, lebo e\u0161te nezomrie. M\u00f4\u017ee\u0161 si by\u0165 ist\u00fd, \u017ee sa m\u00e1 dobre.” teraz.”<\/p>\n Ke\u010f Juan po\u010dul tieto slov\u00e1, c\u00edtil sa upokojen\u00fd a \u0161\u0165astn\u00fd.<\/p>\n \u201eCho\u010f na vrch, syn m\u00f4j,\u201c pokra\u010dovala Panna. “Tam n\u00e1jde\u0161 ve\u013ea kvetov; natrhaj ich, nazbieraj do kytice a hne\u010f zost\u00fap, aby si mi ich priniesol sem.”<\/p>\n Juan Diego okam\u017eite odi\u0161iel, a ke\u010f sa dostal na vrchol, st\u00e1l u\u017easnut\u00fd pred v\u00fdberom r\u00f4znych kvetov, ktor\u00e9 kvitli pred svojou sez\u00f3nou. Boli svie\u017ee, pokryt\u00e9 no\u010dnou rosou, ktorej kvapky sa leskli ako vz\u00e1cne perly. Juan odtrhol kvety a hne\u010f zost\u00fapil a pon\u00fakol Panne nebesk\u00e9 kvety.<\/p>\n “Syn m\u00f4j,” povedala mu Panna M\u00e1ria, “tieto kvety s\u00fa znamen\u00edm. Povie\u0161 mu v mojom mene, aby v nich videl moju v\u00f4\u013eu. Bude\u0161 moj\u00edm vyslancom, ktor\u00fd si plne zasluhuje moju d\u00f4veru. Pr\u00edsne ti prikazujem, aby si rozlo\u017eil svoj pl\u00e1\u0161\u0165 len pred biskupom a uk\u00e1zal mu kvety. Povie\u0161 mu v\u0161etko, \u010do si videl a na \u010do sa \u010dudoval.”<\/p>\n Juan Diego sa v zhone as rados\u0165ou vybral na cestu do Mexika s n\u00e1dhern\u00fdmi kvetmi, ktor\u00e9 niesol v n\u00e1ru\u010d\u00ed. Sluhovia, ktor\u00ed z jeho postoja tu\u0161ili, \u017ee nie\u010do skr\u00fdva v n\u00e1ru\u010d\u00ed, ho za\u010dali v\u00e1bi\u0165. Ke\u010f videli, \u017ee im odmietol uk\u00e1za\u0165, \u010do nesie, za\u010dali ho \u0165aha\u0165 za pl\u00e1\u0161\u0165, napriek pla\u010dliv\u00fdm prosb\u00e1m, ktor\u00e9 \u00faboh\u00fd Indi\u00e1n predlo\u017eil. <\/p>\n Vydesen\u00fd, \u017ee kvety spadn\u00fa na podlahu, zdvihol roh svojho pl\u00e1\u0161\u0165a, aby upokojil svojich mu\u010dite\u013eov. Ale z\u00e1zrak! kvety, predt\u00fdm \u010derstv\u00e9 a vo\u0148av\u00e9, sa poh\u013eadom sluhov zdali prilepen\u00e9 k pl\u00e1\u0161\u0165u Juana Diega. Potom sa hlavn\u00fd stevard a sluhovia pon\u00e1h\u013eali ozn\u00e1mi\u0165, \u017ee Indi\u00e1n pri\u0161iel so znamen\u00edm. P\u00e1n biskup okam\u017eite prik\u00e1zal, aby ho priviedli pred neho. <\/p>\n Juan Diego sa pred n\u00edm poklonil a povedal:<\/p>\n “Pane, splnil som tvoj pr\u00edkaz. I\u0161iel som a povedal som Pani nebies, \u017ee si \u017eiadal znamenie, \u017ee mi m\u00f4\u017ee\u0161 veri\u0165.”<\/p>\n Indi\u00e1n vyrozpr\u00e1val, \u010do mu povedala Sv\u00e4t\u00e1 Matka Bo\u017eia, a op\u00edsal sl\u00e1vu, v ktorej sa mu ned\u00e1vno zjavila. Potom si rozlo\u017eil svoj biely pl\u00e1\u0161\u0165, a ke\u010f sa po podlahe rozsypali n\u00e1dhern\u00e9 kvety, na pl\u00e1tne sa zrazu objavil z\u00e1zra\u010dn\u00fd obraz Panny M\u00e1rie Guadalupskej, ako ho mo\u017eno vidie\u0165 dnes, nama\u013eovan\u00fd bo\u017eskou rukou na pl\u00e1\u0161ti Juana Diega.<\/p>\n Biskup a v\u0161etci div\u00e1ci si k\u013eakli. Ihne\u010f nato bol pl\u00e1\u0161\u0165 zavesen\u00fd v kaplnke.<\/p>\n Juan Diego sa vr\u00e1til domov a na\u0161iel svojho str\u00fdka \u0161\u0165astn\u00e9ho a bez akejko\u013evek bolesti. Juan Bernardino vysvetlil, ako ho Pani neba uzdravila, a po\u017eiadal, aby sa volala Sv\u00e4t\u00e1 M\u00e1ria Guadalupsk\u00e1. Potom pri\u0161li na p\u00fa\u0165 najprv tancuj\u00faci Indi\u00e1ni a za nimi domorod\u00ed bojovn\u00edci; \u0160panieli a civiln\u00e9 org\u00e1ny s vlajkou Kast\u00edlie; niektor\u00ed mu\u017ei nes\u00faci vej\u00e1re, ako bolo v tom \u010dase zvykom, pochodovali za \u0161panielskymi d\u00e1mami a \u017eenami krajiny.<\/p>\n Potom nasledovali dva rehole evanjeliza\u010dn\u00fdch bratov: dominik\u00e1ni a franti\u0161k\u00e1ni. Pred posv\u00e4tn\u00fdm obrazom, ktor\u00fd niesli biskup Zumirraga a Juan Diego, i\u0161li Indi\u00e1ni p\u00e1li\u0165 kadidlo. Po nich obrovsk\u00fd z\u00e1stup vzd\u00e1val Panne neop\u00edsate\u013en\u00fa \u00factu.<\/p>\n Potom bol kostol postaven\u00fd v celej svojej sl\u00e1ve a zo v\u0161etk\u00fdch \u010dast\u00ed prich\u00e1dzaj\u00fa p\u00fatnici, aby ka\u017ed\u00fd de\u0148 zve\u010dnili tento sprievod; zah\u0155\u0148aj\u00fa v\u0161etky rasy \u013eudstva, ktor\u00e9 k\u013ea\u010dia a modlia sa ved\u013ea Indi\u00e1nov, ktor\u00ed sp\u00e1jaj\u00fa minulos\u0165 s pr\u00edtomnos\u0165ou v jednej viere a n\u00e1deji pred z\u00e1zra\u010dn\u00fdm obrazom Panny M\u00e1rie Guadalupskej.<\/p>\n Tak\u017ee to\u013eko. Z\u00e1zraky sa dej\u00fa jedine vo Vatik\u00e1ne. Existuje aj kniha od Igno Swana o vzdialenom pozorovan\u00ed – The Great Apparitions of Mary: An Examination of the Twenty-Two Supranormal Appearances, jeho vzdialen\u00e9 videnie mari\u00e1nskych zjaven\u00ed. V tejto knihe p\u00ed\u0161e o Nican Mopohua.<\/p>\n Najpodivuhodnej\u0161ie je, \u017ee detailn\u00e9 sk\u00famanie o\u010d\u00ed na obr\u00e1zku odhal\u00ed odrazy v ich zreni\u010dk\u00e1ch, ktor\u00e9 s\u00fa \u00faplne v s\u00falade s t\u00fdmi, ktor\u00e9 sa tvoria na rohovk\u00e1ch \u017eiv\u00fdch \u013eudsk\u00fdch o\u010d\u00ed. Fotografie t\u00fdchto odrazov boli po\u010d\u00edta\u010dovo vylep\u0161en\u00e9, aby odhalili celkom rozpoznate\u013en\u00e9 tv\u00e1re a hlavy. Nie je zn\u00e1me \u017eiadne vysvetlenie tohto javu a dokonal\u00ed umelci, vedci a oftalmol\u00f3govia nemaj\u00fa potuchy o tom, ako boli tieto o\u010di nama\u013eovan\u00e9 alebo dosiahnut\u00e9.<\/p>\n Panne Guadalupskej sa pripisuje mnoho z\u00e1zra\u010dn\u00fdch uzdraven\u00ed. Pribli\u017ene dvadsa\u0165 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed ro\u010dne nav\u0161t\u00edvi baziliku v Guadalupe, aby s ohromen\u00fdm \u00fa\u017easom h\u013eadeli na n\u00e1dhern\u00fd a nevysvetlite\u013en\u00fd obraz v \u017eivotnej ve\u013ekosti na vrecovine Juana Diega.<\/p>\n … a na z\u00e1ver Ingo Swan \u010fakuje Vatik\u00e1nu – Som obzvl\u00e1\u0161\u0165 v\u010fa\u010dn\u00fd za dobr\u00e9 \u00farady katol\u00edckej arcidiec\u00e9zy v New Yorku, ktor\u00e9 mi v rokoch 1984 a 1985 pomohli pochopi\u0165 teologick\u00fd v\u00fdvoj t\u00fdkaj\u00faci sa postavenia M\u00e1rie. Pre t\u00e9mu tejto knihy je d\u00f4le\u017eit\u00e9, \u017ee t\u00ed, ktor\u00ed za\u017eili udalos\u0165 na prahu smrti, hl\u00e1sili, \u017ee sa nestretli len s rodinou a priate\u013emi, ktor\u00ed odi\u0161li, ale s gu\u013eami inteligentn\u00e9ho svetla, sprievodcami, str\u00e1\u017ecami, anjelmi, n\u00e1bo\u017eensk\u00fdmi postavami a dokonca aj so samotn\u00fdm Spasite\u013eom \ud83d\ude42<\/p>\n
\n
\n