Slovo elohim je mno\u017en\u00e9 \u010dislo nie jedin\u00fd Boh Jahwe ako to p\u00ed\u0161e spr\u00e1vne Paul Wallis vo svojej knihe \u00datek z Edenu. Teraz, ke\u010f ste odpo\u010d\u00favali tieto pozn\u00e1mky, pochop\u00edte z\u00e1pas, pri ktorom z\u00e1pasil. V\u0161etko z\u00e1viselo od tohto z\u00e1hadn\u00e9ho a anom\u00e1lneho slova \u2013 elohim.<\/p>\n
Paul Wallis: Ako som pokra\u010doval v prech\u00e1dzan\u00ed str\u00e1nkami Genezis, videl som, \u017ee zaka\u017ed\u00fdm, ke\u010f s\u00fa elohim a Jahve stoto\u017enen\u00ed, doch\u00e1dza k ur\u010dit\u00e9mu mor\u00e1lnemu skresleniu a oddan\u00fd \u010ditate\u013e je n\u00faten\u00fd ospravedl\u0148ova\u0165 sp\u00f4soby, ktor\u00e9 sa zdaj\u00fa ni\u017e\u0161ie ako tie na\u0161e \u2013 nie vy\u0161\u0161ie. Za\u010dal som uva\u017eova\u0165, \u010di by sa zjavn\u00e1 Bo\u017eia mor\u00e1lka d\u00f4sledne zdvihla, ak by sme mali znovu pluralizova\u0165 na\u0161e ch\u00e1panie elohim?<\/p>\n
To boli presne tie druhy ot\u00e1zok, ktor\u00fdm sa moja kni\u017enica koment\u00e1rov rada vyh\u00fdbala, p\u00edsala len stru\u010dne, nepresved\u010divo vysvet\u013eovala a r\u00fdchlo prech\u00e1dzala k jednoduch\u0161\u00edm bodom. Rozhodol som sa teda pozrie\u0165 sa na historick\u00fdch \u017eidovsk\u00fdch koment\u00e1torov pre dlh\u0161\u00ed poh\u013ead. Po\u010d\u00edtal som s t\u00fdm, \u017ee t\u00edto chlapi musia ma\u0165 oproti kres\u0165ansk\u00fdm koment\u00e1torom nieko\u013eko tis\u00edc rokov v\u00fdhodu a pravdepodobne maj\u00fa v ruk\u00e1ve e\u0161te nieko\u013eko z\u00e1verov.<\/p>\n
\u010coskoro som na\u0161iel Joshuu Ben Leviho, ktor\u00fd p\u00edsal v tre\u0165om storo\u010d\u00ed n\u00e1\u0161ho letopo\u010dtu a rie\u0161il tajomstvo biblick\u00fdch rozhovorov medzi elohim. Povedal: \u201eS k\u00fdm sa Boh radil? S skutkami neba sa radil.\u201c<\/p>\n
O gener\u00e1ciu nesk\u00f4r rab\u00edn Ammi uzavrel: \u201eRadil sa vlastn\u00fdm srdcom. (Midrash Rabbah, Genesis 8,3,1 \u2013 tr.Jakob Neusner.)<\/p>\n
Dobre, ale to nevysvet\u013euje \u201ena n\u00e1\u0161 obraz a podobu\u201c alebo \u201e\u013eudia sa stali ako jeden z n\u00e1s\u201c.<\/p>\n
Aramejsk\u00fd koment\u00e1r k Targumu z Palest\u00edny, inak zn\u00e1my ako \u201eTargum Jonathana ben Uzziela\u201c, navrhuje, \u017ee objavenie sa mno\u017en\u00fdch elohimov, ktor\u00ed konaj\u00fa dielo stvorenia, znamen\u00e1, \u017ee Boh kon\u00e1 v spolupr\u00e1ci s nebeskou radou. T\u00e1to rada zah\u0155\u0148a jeho a mno\u017estvo mocn\u00fdch anjelov, ktor\u00fdch Boh musel stvori\u0165, bez zmienky, v druh\u00fd de\u0148 stvorenia. V Genesis 11, ke\u010f elohim hovor\u00ed: \u201ePo\u010fme dolu\u201c, koment\u00e1tor navrhuje, \u017ee Boh musel oslovi\u0165 \u201e70 anjelov, ktor\u00ed stoja pred n\u00edm\u201c.<\/p>\n
Dobre, ale v texte Genezis nie je \u017eiadna zmienka o vytvoren\u00ed tohto tela anjelov. Nebolo by to zvl\u00e1\u0161tne vynechanie?<\/p>\n
Hoci to vyzeralo, \u017ee nech\u00e1va visie\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00e9 ot\u00e1zky, Targum z Palest\u00edny ma upozornil na fenom\u00e9n v Biblii, ktor\u00fd som si akosi nikdy predt\u00fdm nev\u0161imol. Musel som o tom \u010d\u00edta\u0165 a odmietnu\u0165 to sk\u00f4r ako kreat\u00edvny rozkvet, ne\u017e nie\u010do skuto\u010dn\u00e9. Hovor\u00edm o nebeskej rade. Ke\u010f sa pozriete, nebesk\u00fd koncil sa dokazuje na mnoh\u00fdch str\u00e1nkach P\u00edsma.<\/p>\n
Napr\u00edklad:<\/p>\n
“El zast\u00e1va svoje stanovisko v bo\u017eskom zhroma\u017eden\u00ed, obklopen\u00fd elohim, ktor\u00e9ho s\u00fadi.” (\u017dalm 82:1)<\/p>\n
\u201eKto na oblohe sa m\u00f4\u017ee porovn\u00e1va\u0165 s Jahvem? Kto z benei elohim mu m\u00f4\u017ee konkurova\u0165? Boha, \u00fa\u017easn\u00e9ho vo ve\u013ekom zhroma\u017eden\u00ed benei elohim, ob\u00e1van\u00e9ho medzi v\u0161etk\u00fdmi, ktor\u00ed ho obklopuj\u00fa? Hospodine, Bo\u017ee vojsk, kto je ako ty?” (\u017dalm 89:6\u20138a)<\/p>\n
\u201eVidel som Hospodina sedie\u0165 na svojom tr\u00f3ne a cel\u00e9 nebesk\u00e9 pole st\u00e1\u0165 pri \u0148om, po jeho pravici i \u013eavici. Jahve povedal: \u201aKto zvedie Achaba, aby pochodoval na smr\u0165 v R\u00e1mote v Gile\u00e1de?\u2018, na \u010do niektor\u00ed odpovedali jedn\u00fdm a in\u00ed druh\u00fdm. Vtedy vyst\u00fapil duch, postavil sa pred Hospodina a povedal: \u201aJa ho zl\u00e1kam…p\u00f4jdem a budem klamn\u00fdm duchom v \u00fastach v\u0161etk\u00fdch [Achabov\u00fdch] prorokov.\u201c (1Kr 22,19-23)<\/p>\n
“Jedn\u00e9ho d\u0148a, ke\u010f sa benei elohim pri\u0161li z\u00fa\u010dastni\u0165 na Jahveho, pri\u0161iel medzi nich \u017ealobca.” (Job 1:6)<\/p>\n
Slovo \u017ealobca v pas\u00e1\u017ei J\u00f3b sa \u010dasto preklad\u00e1 ako \u201esatan\u201c. Slovo sa tu v\u0161ak nevyskytuje ako meno, ale ako deskriptor-podstatn\u00e9 meno s ur\u010dit\u00fdm \u010dlenom, tj \u201e\u017ealobca\u201c. Napriek tomu pr\u00edtomnos\u0165 \u017ealobcu medzi elohim, zjavne ako \u010dlena nebeskej rady, je nie\u010do, \u010do mus\u00ed zdvihn\u00fa\u0165 obo\u010die alebo dve! Musel som sa k tomu vr\u00e1ti\u0165 nesk\u00f4r!<\/p>\n
Paul Wallis: Pri sp\u00e1jan\u00ed t\u00fdchto bodiek som sa naozaj po\u0161krabal na hlave. Ako som mohol to\u013eko \u010d\u00edta\u0165 a pritom to\u013eko zme\u0161ka\u0165? Toto bolo pre m\u0148a nov\u00e9. Tu v Biblii je nebesk\u00e1 rada, ob\u00fdvan\u00e1 r\u00f4znymi entitami, z ktor\u00fdch nie s\u00fa v\u0161etky dobr\u00e9, z ktor\u00fdch aspo\u0148 niektor\u00ed s\u00fa duchovia a v\u0161etci s\u00fa elohimsk\u00e9ho druhu. To je zauj\u00edmav\u00e1 rada!<\/p>\n
Po \u010dase, ke\u010f som sk\u00famal r\u00f4zne sp\u00f4soby spr\u00e1vania slova elohim, za\u010dal som uva\u017eova\u0165, \u010di v Biblii nevid\u00edme len slovo s r\u00f4znymi pou\u017eitiami, ale slovo v prechode.<\/p>\n
Chcem t\u00fdm poveda\u0165, \u017ee slov\u00e1 \u010dasom menia svoj v\u00fdznam. Klasick\u00fdm pr\u00edkladom z kl\u00e1\u0161tornej hist\u00f3rie je slovo \u201ekapitola\u201c. P\u00f4vodne kapitula ozna\u010dovala \u010das\u0165 mn\u00ed\u0161skej kon\u0161tit\u00facie, ktor\u00e1 sa \u010d\u00edtala raz t\u00fd\u017edenne na mimoriadnom zhroma\u017eden\u00ed \u010dlenov v \u0161peci\u00e1lnej zhroma\u017e\u010fovacej miestnosti. Po chv\u00edli pri\u0161la kapitola s odkazom na zasadaciu miestnos\u0165, v ktorej sa \u010d\u00edtala \u00fastava. Po \u010fal\u0161ej chv\u00edli pri\u0161la kapitola hovori\u0165 o skupine \u013eud\u00ed zhroma\u017eden\u00fdch v miestnosti, aby si vypo\u010duli \u010d\u00edtanie \u00fastavy. E\u0161te neskor\u0161ia kapitola za\u010dala znamena\u0165 miestne zhroma\u017e\u010fovanie ak\u00e9hoko\u013evek zdru\u017eenia \u013eud\u00ed.<\/p>\n
Tak\u017ee ak dnes \u010d\u00edtate slovo kapitola, aby ste vedeli, \u010do to znamen\u00e1, budete musie\u0165 necha\u0165 d\u00e1tum a kontext, aby v\u00e1m povedali, o ktorej inkarn\u00e1cii kapitoly \u010d\u00edtate! A aby ste vedeli, pre\u010do sa skupina \u013eud\u00ed naz\u00fdva kapitola \u2013 budete musie\u0165 vedie\u0165, \u010do to znamenalo na za\u010diatku.<\/p>\n
Je mo\u017en\u00e9, \u017ee v storo\u010diach preklenut\u00fdch knihami Biblie sledujeme podobn\u00fa cestu slova elohim?<\/p>\n
Mo\u017eno je zrejm\u00e9, \u017ee sa n\u00e1m pozer\u00e1 do tv\u00e1re. Slovo je v mno\u017enom \u010d\u00edsle. Tak\u017ee, \u010do ak na za\u010diatku, predt\u00fdm, ne\u017e sa stalo vlastn\u00fdm menom, bolo elohim jednoducho slovo v mno\u017enom \u010d\u00edsle?<\/p>\n
Ak to \u010d\u00edtame takto, potom by sme bez toho, aby sme text upravili jedn\u00fdm bodom alebo titulkom, mohli poveda\u0165, \u017ee v Genesis 1 elohim nem\u00e1 nebesk\u00fa radu, elohim je nebesk\u00e1 rada.<\/p>\n
Ak \u010d\u00edtame elohim ako jednoduch\u00e9 mno\u017en\u00e9 \u010d\u00edslo \u2013 potom pou\u017eitie slova pre in\u00fdch bohov nie je v\u00f4bec \u017eiadny probl\u00e9m. Ver\u0161e, ktor\u00e9 sprev\u00e1dzaj\u00fa elohim s jednotn\u00fdmi slovesn\u00fdmi tvarmi, by potom nazna\u010dovali momenty, kedy sa elohim ozna\u010duje ako skupina alebo kolekt\u00edv.<\/p>\n
Po\u017eiadal som o skuto\u010dn\u00fa palebn\u00fa silu na oddelen\u00ed prekladu Biblie u Doma Henryho Wansbrougha. Dom Henry bol ved\u00facim redaktorom Biblie Nov\u00e9ho Jeruzalema \u2013 jedn\u00e9ho z najlep\u0161\u00edch prekladov Biblie pre sp\u00f4sob, ak\u00fdm nar\u00e1ba s Bo\u017e\u00edmi menami, a pre jeho vynikaj\u00face u\u010denie a d\u00f4kladn\u00e9 pozn\u00e1mky pod \u010diarou, ktor\u00e9 \u010ditate\u013eovi pom\u00e1haj\u00fa \u010falej sk\u00fama\u0165.<\/p>\n
Dom Henry je l\u00e1skav\u00fd mu\u017e a hlbok\u00fd myslite\u013e. M\u00fadro si v\u0161imol, \u017ee hebrejsk\u00fd tvar mno\u017en\u00e9ho \u010d\u00edsla m\u00f4\u017ee niekedy fungova\u0165 ako abstraktn\u00e9 alebo kolekt\u00edvne podstatn\u00e9 meno \u2013 ako kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 rodina, bo\u017estvo, \u0161\u013eachta alebo mana\u017ement. To by mohlo do istej miery vysvetli\u0165, pre\u010do slovesn\u00e9 tvary a atrib\u00faty v jednotnom aj mno\u017enom \u010d\u00edsle sprev\u00e1dzaj\u00fa elohim v r\u00f4znych biblick\u00fdch textoch.<\/p>\n
Pouk\u00e1zal na to, \u017ee nikto si nikdy nie je naozaj ist\u00fd spr\u00e1vnou syntaxou pri hromadnom podstatnom mene. \u201eRoyalita sa v\u017edy dost\u00e1va do probl\u00e9mov,\u201c m\u00f4\u017ee by\u0165 spr\u00e1vne, ale znie to nere\u00e1lne. \u201eRoyalita sa v\u017edy dost\u00e1va do probl\u00e9mov,\u201c je technicky nespr\u00e1vne, ale m\u00f4\u017ee fungova\u0165 lep\u0161ie, pokia\u013e ide o pochopenie vety.<\/p>\n
To by mohlo sta\u010di\u0165 na odpustenie gramatick\u00fdch ch\u00fdb okolo slova. Toto vysvetlenie v\u0161ak sl\u00fa\u017ei len na op\u00e4tovn\u00e9 zd\u00f4raznenie toho, \u017ee v elohim sa nepozer\u00e1me na jednoduch\u00e9 jednotn\u00e9 \u010d\u00edslo. Pluralita je st\u00e1le implikovan\u00e1. Tak\u017ee vystr\u010d\u00edm krk a poviem, \u017ee pr\u00edtomnos\u0165 mno\u017en\u00e9ho \u010d\u00edsla elohim n\u00e1m ukazuje, \u017ee zdroje Genezis vych\u00e1dzaj\u00fa zo sveton\u00e1zoru, ktor\u00fd veril v mno\u017en\u00e9 \u010d\u00edslo elohim.<\/p>\n
Ako to teda m\u00e1me prelo\u017ei\u0165? Pokia\u013e ide o etymol\u00f3giu, z\u00e1kladn\u00fd v\u00fdznam slova elohim je bu\u010f \u201emocnosti\u201c, alebo \u201emocn\u00e9\u201c.<\/p>\n
Niektor\u00ed koment\u00e1tori tvrdia, \u017ee \u201emoci\u201c sa musia vz\u0165ahova\u0165 na superlat\u00edvne vlastnosti V\u0161emoh\u00faceho. Ale rovnako ako fr\u00e1za ako \u201emocnosti, ktor\u00e9 s\u00fa\u201c evokuje v na\u0161ich mysliach mno\u017estvo \u013eud\u00ed, ktor\u00ed maj\u00fa moc, tak\u017ee elohim m\u00f4\u017eeme \u010d\u00edta\u0165 ako mno\u017en\u00e9 entity \u2013 \u201emocn\u00fdch\u201c. <\/p>\n
Toto \u010d\u00edtanie elohim ako \u201eMocn\u00fdch\u201c je tie\u017e v s\u00falade so sp\u00f4sobom, ak\u00fdm \u2013 im pluraliz\u00e1cie funguj\u00fa v akomko\u013evek inom kontexte. Napr\u00edklad v hebrej\u010dine je kruv cherub\u00edn. Kruvim s\u00fa mnoh\u00ed cherub\u00edni, nie r\u00f4zne superlat\u00edvne vlastnosti cherub\u00ednskeho druhu.<\/p>\n
\u010c\u00edtanie mno\u017en\u00e9ho \u010d\u00edsla elohim ako mno\u017en\u00fdch ent\u00edt tie\u017e d\u00e1va ove\u013ea lep\u0161\u00ed zmysel pre fr\u00e1zy ozna\u010duj\u00face mno\u017en\u00e9 \u010d\u00edslo a mno\u017en\u00e9 spr\u00e1vanie. M\u00e1m na mysli fr\u00e1zy ako \u201eurobme…\u201c \u201ena obraz a podobu n\u00e1s sam\u00fdch…\u201c \u201e\u013eudia sa stali ako jeden z n\u00e1s…\u201c \u201epo\u010fme dolu a zm\u00e4\u0165me im jazyk…\u201c<\/p>\n