{"id":28367,"date":"2023-03-30T22:22:26","date_gmt":"2023-03-30T22:22:26","guid":{"rendered":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/?p=28367"},"modified":"2023-03-30T22:22:26","modified_gmt":"2023-03-30T22:22:26","slug":"kolumbus-zidia-a-obchod-s-otrokmi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/kolumbus-zidia-a-obchod-s-otrokmi\/","title":{"rendered":"Kolumbus, \u017didia a obchod s otrokmi, zapojenie do \u010derno\u0161sk\u00e9ho obchodu s rukojemn\u00edkmi"},"content":{"rendered":"<p>Nie \u0161perky, ale \u017didia boli skuto\u010dn\u00fdm finan\u010dn\u00fdm z\u00e1kladom prvej Kolumbovej v\u00fdpravy. 2. augusta 1492 bolo zo \u0160panielska vyhnan\u00fdch viac ako 300 000 \u017didov, \u010d\u00edm sa ukon\u010dilo ich p\u00e4\u0165storo\u010dn\u00e9 zapojenie do \u010derno\u0161sk\u00e9ho obchodu s rukojemn\u00edkmi v tomto regi\u00f3ne. V skuto\u010dnosti \u0161panielski \u017didia nahromadili ve\u013ek\u00e9 majetky obchodovan\u00edm s kres\u0165ansk\u00fdmi otrokmi a stali sa dos\u0165 prominentn\u00fdmi v \u0161panielskej hierarchii. <\/p>\n<h1>Kolumbus, \u017didia a obchod s otrokmi, zapojenie do \u010derno\u0161sk\u00e9ho obchodu s rukojemn\u00edkmi<\/h1>\n<p>Z\u00edskali najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie \u00farady a poz\u00edcie d\u00f4very v kabinetoch a po\u010d\u00edtadl\u00e1ch vl\u00e1dcov a zachovali si ve\u013ek\u00fd vplyv na region\u00e1lny obchod, \u010do sp\u00f4sobilo, \u017ee mnoh\u00ed verili, \u017ee \u017didia nezdravo ovl\u00e1daj\u00fa hospod\u00e1rstvo regi\u00f3nu. Vl\u00e1dcovia boli dostato\u010dne presved\u010den\u00ed na to, aby nariadili v\u0161etk\u00fdm \u017didom, aby bu\u010f konvertovali na kres\u0165anstvo, alebo opustili \u0160panielsko. <\/p>\n<p>Marranovci boli t\u00ed povinne konvertovan\u00ed \u017didia a ich potomkovia, ktor\u00ed sa navonok stali kres\u0165anmi, ale tajne sa na\u010falej stret\u00e1vali v synag\u00f3ge, sl\u00e1vili sviatky a dodr\u017eiavali \u017eidovsk\u00fd sabat. N\u00e1zov marrano m\u00f4\u017ee by\u0165 odvoden\u00fd zo star\u00e9ho kast\u00edlskeho v\u00fdrazu marrano (svi\u0148a) alebo mo\u017eno z arabsk\u00e9ho mahran (zak\u00e1zan\u00fd). V roku 1350 \u0160panielsko za\u010dalo s\u00e9riu konverzi\u00ed na konverziu v\u0161etk\u00fdch \u017didov v \u0160panielsku na kres\u0165anstvo (pozri \u010das\u0165 s n\u00e1zvom \u201e\u0160panielska inkviz\u00edcia\u201c) a v bezprecedentnom po\u010dte \u2013 as mal\u00fdm odporom \u2013 \u017didia konvertovali. <\/p>\n<p>Tento zhon k masovej konverzii, udalos\u0165, ktor\u00e1 nem\u00e1 v \u017eidovsk\u00fdch dejin\u00e1ch obdobu, mo\u017eno najlep\u0161ie zhrnul historik Cecil Roth: \u201ePre ne\u00faprimn\u00fdch, do\u010dasn\u00fdch \u017didov nebolo \u0165a\u017ek\u00e9 sta\u0165 sa ne\u00faprimn\u00fdmi do\u010dasn\u00fdmi kres\u0165anmi.\u201c <\/p>\n<p>\u201eMarranos\u201c, tie\u017e naz\u00fdvan\u00ed conversos (obr\u00e1ten\u00ed) alebo nefiti (novokres\u0165ania) alebo \u201enov\u00ed kres\u0165ania\u201c, boli jednoducho obvinen\u00ed z toho, \u017ee nie s\u00fa katol\u00edkmi. To ist\u00e9 platilo pre moslimov, ktor\u00ed boli vyhnan\u00ed podobn\u00fdm sp\u00f4sobom a vo v\u00e4\u010d\u0161om po\u010dte ako \u017didia.16 Asi p\u00e4\u0165desiattis\u00edc \u017didov sa rozhodlo rad\u0161ej konvertova\u0165, ne\u017e opusti\u0165 svoju zem a svoje bohatstvo. <\/p>\n<p>Na rozdiel od v\u0161eobecn\u00fdch predst\u00e1v t\u00ed, ktor\u00ed odi\u0161li, neboli ute\u010denci h\u013eadaj\u00faci n\u00e1bo\u017eensk\u00fa slobodu, ale podnikatelia h\u013eadaj\u00faci ekonomick\u00e9 pr\u00edle\u017eitosti. Ke\u010f utiekli, priniesli so sebou nieko\u013eko zvitkov T\u00f3ry a e\u0161te menej v\u00fdtla\u010dkov \u017eidovskej sv\u00e4tej knihy Talmud. <\/p>\n<p>Na ot\u00e1zku, \u010do si mysl\u00ed, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina Marranosov vie o judaizme po ich \u00fateku zo \u0160panielska a Portugalska, Roth odpovedal jedn\u00fdm slovom: \u201eNi\u010d.\u201c <\/p>\n<p>V\u00e4\u010d\u0161ina utiekla na juh a v\u00fdchod do severnej Afriky a do centier ako Salonika, Kon\u0161tant\u00ednopol, Aleppo a Damask ; zatia\u013e \u010do in\u00ed h\u013eadali a na\u0161li \u00fato\u010disko v Holandsku, kde \u201ezalo\u017eili synag\u00f3gy, \u0161koly, cintor\u00edny a vysok\u00fa \u00farove\u0148 bohatstva a kult\u00fary\u201c.20 V\u00e4\u010d\u0161ina unikla \u201eso zna\u010dn\u00fdmi sumami pe\u0148az\u00ed\u201c.  Hoci boli roztr\u00fasen\u00ed po celom svete politick\u00fdmi, ekonomick\u00fdmi a n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch okolnost\u00ed sa nesk\u00f4r znovu zi\u0161li v nesv\u00e4tej koal\u00edcii \u00fanoscov a v\u00fdrobcov otrokov.<\/p>\n<p>De\u0148 po \u0161panielskom vyhnan\u00ed vzal Kri\u0161tof Kolumbus, vlastn\u00fdm menom Cristobol Colon, so sebou do Nov\u00e9ho sveta skupinu \u017eidovsk\u00fdch ute\u010dencov. <\/p>\n<blockquote><p>Kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Izabela podp\u00edsala dekr\u00e9t o vyhosten\u00ed aj Kolumbov pr\u00edkaz na plavbu v ten ist\u00fd de\u0148.<\/p><\/blockquote>\n<p>Ale nebola to kr\u00e1\u013eovn\u00e1 ani kr\u00e1\u013e, kto financoval plavbu. George Cohen, medzi mnoh\u00fdmi \u017eidovsk\u00fdmi historikmi, vyhlasuje, \u017ee bohat\u00ed \u017didia financovali Kolumbove v\u00fdpravy, a dod\u00e1va, \u017ee pr\u00edbeh o Izabellin\u00fdch \u0161perkoch \u201enie je zalo\u017een\u00fd na faktoch\u201c, ale bol sk\u00f4r vyn\u00e1lezom \u201eur\u010den\u00fdm na oslavu kr\u00e1\u013eovnej\u201c.<\/p>\n<p>Traja Marranovia \u2014 Luis de Santangel bohat\u00fd obchodn\u00edk; Gabriel Sanchez, kr\u00e1\u013eovsk\u00fd pokladn\u00edk; a jeho asistent Juan Cabrero \u2013 ovplyvnili kr\u00e1\u013eovn\u00fa Izabelu, aby im pomohla financova\u0165 cestu. Cabrero a Santangel investovali 17 000 duk\u00e1tov, \u010do by dnes bolo ove\u013ea viac ako 100 000 dol\u00e1rov. Finan\u010dn\u00e9 prostriedky poskytli aj \u017didia Alfonso de la Caballeria a Diego de Deza; Abraham Ben Samuel Zacuto poskytol astronomick\u00e9 a naviga\u010dn\u00e9 vybavenie a asistoval aj Isaac Abravanel. <\/p>\n<p>\u0160es\u0165 prominentn\u00fdch \u017didov sprev\u00e1dzalo Kolumba, vr\u00e1tane Mastre Bernala, lek\u00e1ra; Marco, chirurg; Roderigo Sanchez, in\u0161pektor; Luis de Torres, tlmo\u010dn\u00edk; a n\u00e1morn\u00edci Alfonso de la Calle27 a Roderigo de Triana, o ktorom sa tvrd\u00ed, \u017ee je \u201eprv\u00fdm belochom, ktor\u00fd kedy videl nov\u00fd svet.\u201c  Torres sa usadil na Kube a pripisuje sa mu, \u017ee priniesol tabak do Eur\u00f3py zo svojich rozsiahlych tabakov\u00fdch plant\u00e1\u017e\u00ed. <\/p>\n<p>Hist\u00f3ria Marranos Cecila Rotha:<\/p>\n<p>Spojenie medzi \u017didmi a objaven\u00edm Ameriky v\u0161ak nebolo len ot\u00e1zkou n\u00e1hodnej n\u00e1hody. Epoch\u00e1lna v\u00fdprava z roku 1492 bola v skuto\u010dnosti do zna\u010dnej miery \u017eidovsk\u00fdm, alebo sk\u00f4r marransk\u00fdm podnikom.<\/p>\n<p>Nieko\u013eko u\u010dencov, vr\u00e1tane Rotha, predlo\u017eilo siln\u00fd d\u00f4kaz, \u017ee Kolumbus bol s\u00e1m \u017did. Hovoria, \u017ee skr\u00fdval svoje \u017eidovstvo, preto\u017ee \u201e\u017eiadny \u0161panielsky \u017did nemohol nikdy o\u010dak\u00e1va\u0165 pomoc od \u0161panielskeho kr\u00e1\u013ea a kr\u00e1\u013eovnej, tak\u017ee prieskumn\u00edk tvrdil, \u017ee je taliansky katol\u00edk.\u201c <\/p>\n<p>Tina Levitanov\u00e1, autorka knihy \u017didia v americkom \u017eivote, zistila, \u017ee prv\u00e1 zmienka o Kolumbovom \u017eidovstve v tla\u010di v diplomatickom dokumente datovanom p\u00e4\u0165desiatosem rokov po objavite\u013eovej smrti. Franc\u00fazska ve\u013evyslanky\u0148a v \u0160panielsku, ako prezr\u00e1dza, hovor\u00ed o \u201eKolumbusovi \u017didovi.\u201c <\/p>\n<p>\u010ealej uv\u00e1dza:<\/p>\n<p>Od neho sa dozved\u00e1me, \u017ee Cristobal Colon (ktor\u00fd sa nikdy nevolal Kri\u0161tof Kolumbus a nikdy nehovoril ani nep\u00edsal po taliansky) bol synom Susanny Fontanarossovej [tie\u017e sa p\u00ed\u0161e Fonterosa] a Dominga Colona z Pontevedry v \u0160panielsku, kde nosite\u013emi tak\u00fdchto priezvisk boli \u017didia, niektor\u00ed z nich ktor\u00e9ho predviedli pred \u0161panielsku inkviz\u00edciu. Listy, ktor\u00e9 nap\u00edsal cudzincom, maj\u00fa navrchu zvy\u010dajn\u00e9 X, ktor\u00e9 ozna\u010duje vieru pisate\u013ea, ale z trin\u00e1stich listov nap\u00edsan\u00fdch jeho synovi iba jeden nesie X, a to list mal by\u0165 uk\u00e1zan\u00fd \u0161panielskemu kr\u00e1\u013eovi. <\/p>\n<p>Ostatn\u00e9 maj\u00fa na mieste X znak, ktor\u00fd vyzer\u00e1 ako hebrejsk\u00e9 znaky B a H, inici\u00e1ly pou\u017e\u00edvan\u00e9 n\u00e1bo\u017eensk\u00fdmi \u017didmi, \u010do v hebrej\u010dine znamen\u00e1 \u201eS Bo\u017eou pomocou\u201c. <\/p>\n<p>Harry L. Golden a Martin Rywell, autori knihy \u017didia v americkej hist\u00f3rii: Ich pr\u00edspevok Spojen\u00fdm \u0161t\u00e1tom americk\u00fdm, dos\u0165 naliehaj\u00fa na Kolumbovo \u017eidovstvo. Cituj\u00fa, kde Ferdinand, Kolumbov syn, p\u00ed\u0161e, \u017ee otcovi \u201epredkovia boli z Jeruzalemskej kr\u00e1\u013eovskej krvi&#8230;\u201c <\/p>\n<p>Pod\u013ea Kolumbov\u00fdch slov \u201elebo ke\u010f bude v\u0161etko hotov\u00e9, D\u00e1vid, ten najrozumnej\u0161\u00ed kr\u00e1\u013e bol najprv pastierom a po str\u00e1\u017eeniach zvolen\u00fdch za kr\u00e1\u013ea Jeruzalema a ja som slu\u017eobn\u00edkom toho ist\u00e9ho P\u00e1na, ktor\u00fd ho pov\u00fd\u0161il k takej d\u00f4stojnosti.\u201c <\/p>\n<p>Jeden \u017eidovsk\u00fd autor trv\u00e1 na tom, \u017ee \u201ev\u0161etky existuj\u00face portr\u00e9ty objavite\u013ea mu dodali \u017eidovsk\u00fd vzh\u013ead\u201c. \u010eal\u0161\u00ed tvrdil, \u017ee \u201eur\u010dit\u00e1 m\u00e4kkos\u0165 srdca je u Kolumba \u017eidovskou \u010drtou\u201c. Jeho rodov\u00e1 l\u00ednia tie\u017e poukazovala na \u017eidovsk\u00e9 korene \u2013 rodn\u00e9 meno jeho matky bolo Suzanna Fonterosa, \u201edc\u00e9ra Jakuba, vnu\u010dka Abrah\u00e1ma a \u017didovka. Jeho otec, Domingo Colon, bol predajcom m\u00e1p.<\/p>\n<blockquote><p> Nep\u00edsal Kolumbus \u0161panielskemu kr\u00e1\u013eovi, \u017ee jeho predkovia sa zauj\u00edmali o mapy?<\/p><\/blockquote>\n<p>Kri\u0161tof Kolumbus bol sk\u00fasen\u00fdm n\u00e1morn\u00edkom d\u00e1vno pred svojou nesl\u00e1vne zn\u00e1mou plavbou na z\u00e1pad. Sir Arthur Helps p\u00ed\u0161e, \u017ee \u201eV priebehu [svojich] listov [Columbus] hovor\u00ed pod\u013ea m\u00f3dy sk\u00fasen\u00e9ho obchodn\u00edka s otrokmi. V skuto\u010dnosti v roku 1498 jeho p\u00e4\u0165lodn\u00e1 v\u00fdprava priviezla do \u0160panielska 600 Indov ako otrokov. Dvesto dostali kapit\u00e1ni lod\u00ed a \u0161tyristo ich predali v \u0160panielsku. <\/p>\n<p>Kolumbus e\u0161te pred odpl\u00e1van\u00edm do Nov\u00e9ho sveta ich zamestn\u00e1val otrockou pr\u00e1cou pri \u0165a\u017ebe zlata. Pomohol zalo\u017ei\u0165 portugalsk\u00fa z\u00e1padoafrick\u00fa otrock\u00fa osadu San Jorge El Mina (St. George of the Mines)  v dne\u0161nej Ghane, predt\u00fdm zn\u00e1mej ako Zlat\u00e9 pobre\u017eia.<\/p>\n<p>Kolumbus bol pre obyvate\u013eov Nov\u00e9ho sveta v\u0161etko, len nie po\u017eehnan\u00edm. Eur\u00f3pania na \u010dele s Kolumbom priniesli na Z\u00e1pad bezprecedentn\u00fa brutalitu a zanechali za sebou pozostatky cel\u00fdch komun\u00edt \u010derven\u00fdch \u013eud\u00ed. Na Hispaniole Kolumbus na\u0161iel zlato a poslu\u0161n\u00e9 obyvate\u013estvo Arawakov. Chv\u00e1lil domorodcov a z\u00edskal ich d\u00f4veru a n\u00e1klonnos\u0165 a potom ich zotro\u010dil. <\/p>\n<p>Pod\u013ea Kolumba: \u201eS\u00fa bez zbran\u00ed, v\u0161etci nah\u00ed, bez zru\u010dnosti v zbrani a s\u00fa ve\u013ek\u00ed zbabelci, tis\u00edc utek\u00e1 pred tromi, a preto je dobr\u00e9 im prik\u00e1za\u0165, aby ich prin\u00fatili pracova\u0165, sadi\u0165 a robi\u0165 \u010doko\u013evek, chce stava\u0165 mest\u00e1 a u\u010di\u0165 sa chodi\u0165 oble\u010den\u00fd a prij\u00edma\u0165 na\u0161e zvyky.\u201c <\/p>\n<p>Po celom ostrove Hispaniola za\u010dali vznika\u0165 mest\u00e1. Obchod s otrokmi \u2013 africk\u00fdmi a indick\u00fdmi \u2013 r\u00fdchlo r\u00e1stol a niektor\u00ed \u017didia sa do tohto obchodu zap\u00e1jali ako agenti kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch rod\u00edn \u0160panielska a Portugalska. <\/p>\n<p>To, \u010di Kolumbus bol alebo nebol \u017did, ako dnes mnoh\u00ed \u017eidovsk\u00ed historici tvrdia, nebolo definit\u00edvne dok\u00e1zan\u00e9; je v\u0161ak jasn\u00e9, \u017ee Kolumbovu brutalitu a zotro\u010dovanie domorod\u00e9ho obyvate\u013estva financovali \u017eidovsk\u00ed investori. Zd\u00e1 sa, \u017ee historick\u00e9 knihy si m\u00fdlili slovo \u017didia so slovom klenoty. <\/p>\n<blockquote><p>Klenoty kr\u00e1\u013eovnej Izabely sa nez\u00fa\u010dastnili na financovan\u00ed Kolumbovej v\u00fdpravy, ale jej \u017didia \u00e1no.<\/p><\/blockquote>\n<hr>\n<p>Teraz trochu reality o autoroch: The Secret Relationship Between Blacks &#038; Jews, Volume One, Prepared by The Historical Research Department<strong> The Nation of Islam<\/strong>. <\/p>\n<p>Oddelenie historick\u00e9ho v\u00fdskumu n\u00e1roda islamu a ostatn\u00e9 je na v\u00e1s, \u010di ste antisemita alebo nie. Ka\u017ed\u00fd  modern\u00fd \u017eid sa v\u00e1m vysmeje do ksichtu, ke\u010f sa ho op\u00fdtate \u010di je vyvolen\u00fd n\u00e1rod. Vyvolen\u00fdm n\u00e1rodom bola jedine rodov\u00e1 l\u00ednia Abrah\u00e1ma, Star\u00e9ho Z\u00e1kona. Ke\u010f tieto texty zverejnili The Nation of Islam, tak sme do\u0161li star\u00e1 mama. Ale&#8230;. bez vetra sa ani l\u00edstok nepohne.<\/p>\n<p>Krutovou realitou je to, \u017ee pr\u00e1ve t\u00e1 Kotlebova a Uher\u00e1kova biela rasa antisemitov a rasistov mazureka, pozab\u00edjala najviac indi\u00e1nov. Boli to europania a dnes sa americk\u00fd rasizmus vracia s katol\u00edkmi Trumpa. N\u00e1bo\u017eenstv\u00e1 s\u00fa metlou \u013eudstva a nie pokroku.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Nie \u0161perky, ale \u017didia boli skuto\u010dn\u00fdm finan\u010dn\u00fdm z\u00e1kladom prvej Kolumbovej v\u00fdpravy. 2. augusta 1492 bolo zo \u0160panielska vyhnan\u00fdch viac ako 300 000 \u017didov, \u010d\u00edm sa ukon\u010dilo ich p\u00e4\u0165storo\u010dn\u00e9 zapojenie do \u010derno\u0161sk\u00e9ho obchodu s rukojemn\u00edkmi v tomto regi\u00f3ne. V skuto\u010dnosti \u0161panielski \u017didia nahromadili ve\u013ek\u00e9 majetky obchodovan\u00edm s kres\u0165ansk\u00fdmi otrokmi a stali sa dos\u0165 prominentn\u00fdmi v \u0161panielskej [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7],"tags":[],"class_list":["post-28367","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-knihy"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/28367","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=28367"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/28367\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=28367"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=28367"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=28367"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}