Po skuto\u010dnej nemeckej kapitul\u00e1cii v roku 1945 zostalo ve\u013ea ot\u00e1zok nezodpovedan\u00fdch, \u010das\u0165 druh\u00e1. Skon\u010dili sme t\u00fdm \u017ee Nemeck\u00ed osadn\u00edci v 16. storo\u010di utiekli pred domorod\u00fdmi indi\u00e1nmi a na\u0161li vchod do nejakej jaskyne. Bude to znie\u0165 ako rozp\u00e1vka iba pre t\u00fdch, ktor\u00ed nevedia ni\u010d o hist\u00f3rii star\u00fdch civiliz\u00e1cii na Zemi. Kam asi zmizli pred pr\u00edch\u00e1dzaj\u00facimi katastrofami ako napr. zr\u00facaniny Puma Punku alebo Olaytaytambo. Mohli odletie\u0165 na in\u00fa plan\u00e9tu, ale mohli aj zosta\u0165. Le\u017ene tie civiliz\u00e1cie mali obrovsk\u00e9 mno\u017estvo \u013eudi. <\/p>\n
Diera na boku zeme sa stala \u00fato\u010diskom pre t\u00fdch bielych mu\u017eov. \u017doldnieri boli pravidelne schopn\u00ed vykon\u00e1va\u0165 ozbrojen\u00e9 v\u00fdpady, aby si zaobstarali \u010derstv\u00e9 produkty a zver. Medzit\u00fdm v dutine obk\u013e\u00fa\u010den\u00ed \u013eudia na\u0161li dostatok sladkej vody a zap\u00e1len\u00edm oh\u0148a sa nau\u010dili udr\u017ea\u0165 sa v primit\u00edvnej rutine. S vynaliezavos\u0165ou a schopnos\u0165ami skupina vytrvala, ale neodv\u00e1\u017eila sa znova presadi\u0165 v nebezpe\u010dnom svete vonku. Iba z\u00e1kladn\u00e9 in\u0161tinkty pre\u017eitia ich chr\u00e1nili pred \u00fapln\u00fdm z\u00fafalstvom. <\/p>\n
Po tr\u00e1pen\u00ed so svojou dilemou prieskumn\u00e9 skupiny presk\u00famali vn\u00fatro dutiny a ozn\u00e1mili, \u017ee jasky\u0148a \u00fato\u010di\u0161\u0165a bola v skuto\u010dnosti vchodom do hlbok\u00e9ho podzemn\u00e9ho tunela. Zistili tie\u017e, \u017ee pred nimi existovali d\u00f4kazy o \u013eudskom obsaden\u00ed, mo\u017eno kv\u00f4li strachu, ktor\u00fd mali Indi\u00e1ni z vn\u00fatrozemia. Bieli mu\u017ei sa vybrali do tunelov, nevedeli, kam id\u00fa, ale d\u00fafali, \u017ee sa cesty nakoniec op\u00e4\u0165 dostan\u00fa na povrch, kde sa bud\u00fa m\u00f4c\u0165 pres\u00eddli\u0165 medzi priate\u013esk\u00fdch Indi\u00e1nov.<\/p>\n
Zdokumentovan\u00fd pr\u00edbeh tohto dobrodru\u017estva bol zaznamenan\u00fd vo forme denn\u00edka na lodnom denn\u00edku, ktor\u00fd skupina ulo\u017eila. Tieto \u00fatrapy zn\u00e1\u0161ali nemeck\u00ed kolonisti tri gener\u00e1cie, k\u00fdm sa \u201eneobjavili\u201c v roku 1647. T\u00e1to epiz\u00f3da je tu stru\u010dne vyrozpr\u00e1van\u00e1, preto\u017ee to, \u010do t\u00edto Nemci v 16. storo\u010d\u00ed dok\u00e1zali, umo\u017enilo nemeckej Tretej r\u00ed\u0161i pokra\u010dova\u0165 aj po druhej svetovej vojne. <\/p>\n
Vodcom p\u00f4vodn\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed pre\u017eili indick\u00e9 \u00fatoky z roku 1572, bol Nemec menom Von Luckner. <\/p><\/blockquote>\n
Bol to on, kto tie\u017e zorganizoval \u00fanik z tunela a nevedomky previedol zvy\u0161ky svojej skupiny cez 84 trhl\u00edn v skupin\u00e1ch po 30 hlboko do zeme, kde o nieko\u013eko mesiacov nesk\u00f4r na\u0161li obrovsk\u00fa, slabo osvetlen\u00fa dutinu s rozlohou pribli\u017ene 75 \u0161tvorcov\u00fdch m\u00ed\u013e. Strop bol 300 st\u00f4p vysok\u00fd a podlaha pozost\u00e1vala z p\u00f4dy so v\u0161etk\u00fdmi pr\u00edrodn\u00fdmi \u017eivinami pre rast plod\u00edn. Tu Nemci zalo\u017eili svoju prv\u00fa komunitu bez vonkaj\u0161ej agresie. <\/p>\n
Izolovan\u00ed od povrchov\u00e9ho sveta Indi\u00e1nov loviacich hlavy a nepriate\u013eskej d\u017eungle postavili dedinu, ktor\u00e1 sa v priebehu rokov stala ich trval\u00fdm domovom. Na ceste dolu mali Eur\u00f3pania vo v\u0161eobecnosti \u010derstv\u00fa vodu, niekedy \u013eadov\u00fa, ktor\u00e1 prich\u00e1dzala v pramienok a potokoch zhora. Teplota zostala rovnak\u00e1 ako na povrchu pribli\u017ene prv\u00fdch 100 m\u00ed\u013e; ale v neskor\u0161\u00edch rokoch, ke\u010f prenikli hlb\u0161ie, mali za\u017ei\u0165 zv\u00fd\u0161enie tepla z 80 na 100 stup\u0148ov. Ob\u017eiva bola ka\u017edodenn\u00fdm probl\u00e9mom, ale surov\u00e9 prvky pr\u00edrody na povrchu, ako je d\u00e1\u017e\u010f, chlad, vietor a dravce, \u00faplne ch\u00fdbali.<\/p>\n
V tom \u010dase boli t\u00edto kolonisti stratenou civiliz\u00e1ciou. Ako skupina by sa nikdy nevr\u00e1tili na povrch. Bezn\u00e1dejne ale s in\u0161tinkt\u00edvnou t\u00fa\u017ebou po pre\u017eit\u00ed sa vzdali svojich star\u00fdch v\u00e4zieb na Nemecko a prijali nov\u00fa identitu. Ale kult\u00farne, jazykov\u00e9 a n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 dedi\u010dstvo z ich vlasti zostalo siln\u00e9. <\/p>\n
Tento majetok starostlivo uchov\u00e1vali a zaznamen\u00e1vali pre svoje deti, ke\u010f sa t\u00falali v tuneloch a prisp\u00f4sobovali sa ich zmenen\u00e9mu \u017eivotn\u00e9mu \u0161t\u00fdlu. Po st\u00e1ro\u010dia sa rozpr\u00e1vali pretrv\u00e1vaj\u00face pr\u00edbehy, \u017ee na braz\u00edlskych horn\u00fdch tokoch Amazonky bolo vidno bielych mu\u017eov. Tieto pr\u00edbehy, ktor\u00e9 si teraz uvedomujeme, s\u00fa pravdiv\u00e9. Ich z\u00e1klad \u010diasto\u010dne r\u00e1stol, ke\u010f sa prenasledovan\u00ed Nemci opatrne vynorili na povrch, kde si vytvorili obchodn\u00e9 cesty podobn\u00e9 franc\u00fazskemu \u201ecoeur de bois\u201c v Severnej Amerike. <\/p>\n
Nemci museli nevyhnutne vymie\u0148a\u0165 tovar s Indi\u00e1nmi a nakoniec obchodova\u0165 s postami a pevnos\u0165ami, ktor\u00e9 na rieke n\u00e1sledne postavili in\u00ed negerm\u00e1nski bieli mu\u017ei. Straten\u00ed Nemci v\u0161ak svoj \u00fakryt dr\u017eali v tajnosti. Za ka\u017ed\u00fa cenu sa postarali o to, aby \u017eiadni cudzinci nenatrafili na nov\u00fd maskovan\u00fd vchod do tunela, ktor\u00fd viedol k ich os\u00eddleniu vo vn\u00fatri zeme. T\u00ed, \u010do to urobili, sa u\u017e nevr\u00e1tili. <\/p>\n
V roku 1980 dedina, ktor\u00fa zalo\u017eili Nemci, st\u00e1le pre\u017e\u00edva a nesie meno svojho p\u00f4vodn\u00e9ho zakladate\u013ea Von Lucknera, ktor\u00fd bol vyhl\u00e1sen\u00fd za prv\u00e9ho kr\u00e1\u013ea v roku 1572. V s\u00fa\u010dasnosti \u017eije v osade viac ako 30 000 du\u0161\u00ed. Ke\u010f americk\u00ed kolonisti smeruj\u00faci na z\u00e1pad v roku 1700 prelomili jednu pr\u00edrodn\u00fa prek\u00e1\u017eku za druhou, Nemci vo vn\u00fatri tunela pokra\u010dovali v prieskume a postupovali \u010falej. <\/p>\n
Z prvej osady Von Luckner sa skupina pod veden\u00edm mu\u017ea menom Wagner presunula \u010falej do tunela. Lokalizovali \u010fal\u0161iu dutinu, kde sa za\u010dala osada pod Wagnerov\u00fdm priezviskom. (Obyvate\u013estvo 1977, 60 000). Do polovice roku 1600 Nemci vyvinuli syst\u00e9m surov\u00fdch ko\u013eaj\u00ed a voz\u00edkov na dreven\u00fdch koles\u00e1ch. Na tomto z\u00e1kladnom \u017eelezni\u010dnom syst\u00e9me boli schopn\u00ed vozi\u0165 svoje po\u013enohospod\u00e1rske produkty a dobytok. <\/p>\n
Za\u010dali pestova\u0165 plodiny (najm\u00e4 ja\u010dme\u0148), ktor\u00e9 sa prisp\u00f4sobili fotosynt\u00e9ze vych\u00e1dzaj\u00facej zo \u017eiary sk\u00e1l. Toto slab\u00e9 prirodzen\u00e9 svetlo vych\u00e1dzaj\u00face zo skaln\u00fdch stien im tie\u017e umo\u017e\u0148ovalo vidie\u0165 a ich zrak sa prisp\u00f4soboval tme. \u010ealej dolu tunelmi Nemci zostupovali a nakoniec zalo\u017eili \u0161es\u0165 miest pozd\u013a\u017e ich 3000 m\u00ed\u013eov\u00e9ho surov\u00e9ho dreven\u00e9ho \u017eelezni\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu.<\/strong><\/p>\n
Ich potomkovia pre\u017eili choroby a hlad. Ako arm\u00e1da zalo\u017eili ka\u017ed\u00fa z\u00e1klad\u0148u a po jej spevnen\u00ed sa presunuli, aby zopakovali dobytie tunelov\u00e9ho syst\u00e9mu. Jedno opakuj\u00face sa utrpenie \u010delilo kolonistom. Aby sme pochopili ich probl\u00e9my, je potrebn\u00e9 vysvetli\u0165, \u017ee p\u00f4vodn\u00fd tunel, ktor\u00fd sledovali, sa k\u013eukatil a vinul sa cez 3000 m\u00ed\u013e labyrintov. <\/p>\n
Z \u00fastrania po\u010detn\u00fdch tunelov\u00fdch odno\u017e\u00ed boli Nemci \u010dasto nap\u00e1dan\u00ed podzemnou rasou tvorov, ktor\u00e9 sa ich pok\u00fa\u0161ali zabi\u0165, tak ako Indi\u00e1ni na povrchu. V jednom momente t\u00edto \u201ezl\u00ed\u201c alebo \u201eSynovia Satana\u201c, ako ich kolonisti prez\u00fdvali, zamurovali komunitu nov\u00fdch nemeck\u00fdch pris\u0165ahovalcov. Aby sa Nemci dostali von, boli n\u00faten\u00ed vytunelova\u0165 sa cez m\u00ed\u013eu trosiek. Obyvatelia vn\u00fatornej rasy silne nen\u00e1videli pris\u0165ahovalcov a s\u00fahlasili, \u017ee ich odved\u00fa sp\u00e4\u0165 na povrch ak od\u00eddu. <\/p>\n
Nemci ktor\u00ed st\u00e1le \u017eij\u00fa v t\u00fdchto p\u00f4vodn\u00fdch vn\u00fatrozemsk\u00fdch mest\u00e1ch, hovoria, \u017ee vn\u00fatro zemsk\u00e9ho pl\u00e1\u0161\u0165a je vyplnen\u00e9 mnoh\u00fdmi mestami ob\u00fdvan\u00fdmi \u201ezl\u00fdmi\u201c. T\u00edto Nemci, ktor\u00ed teraz \u017eij\u00fa v tunelov\u00fdch mest\u00e1ch pod Ju\u017enou Amerikou u\u017e viac ako 400 rokov tvrdia, \u017ee cel\u00fd zemsk\u00fd pl\u00e1\u0161\u0165 je vyplnen\u00fd r\u00f4znymi rasami skaln\u00fdch obyvate\u013eov, ktor\u00ed i\u0161li do podzemia, aby pre\u017eili po r\u00f4znych povrchov\u00fdch v\u00fdbojoch alebo povodniach, ku ktor\u00fdm do\u0161lo po\u010das b\u00fdv. predadamitsk\u00e9 a postadamitsk\u00e9 civiliz\u00e1cie. <\/p>\n
Tvrdia, \u017ee existuj\u00fa doslova stovky obrovsk\u00fdch miest umiestnen\u00fdch vo vreck\u00e1ch po celom svete a pod morom, od 350 st\u00f4p pod vonkaj\u0161\u00edm povrchom a\u017e po mnoho m\u00ed\u013e do h\u013abky. Nemeck\u00ed kolonisti z roku 1572 mohli by\u0165 posledn\u00fdmi, ktor\u00ed sa zat\u00falali do zemsk\u00e9ho pl\u00e1\u0161\u0165a \u2013 p\u00e1\u010dilo sa im \u2013 a zostali. Ako roky plynuli, v tunelovom syst\u00e9me sa narodili tri gener\u00e1cie doj\u010diat. Nemeck\u00ed \u201eRock Moles\u201c zalo\u017eili re\u0165az os\u00e1d s n\u00e1zvom Hagner (1977, 180 000 obyvate\u013eov) a bar\u00f3n Von Brighttner (1977, 100 000 obyvate\u013eov); Sillisteen (1977, 12 000 obyvate\u013eov) a arcivojvoda Von Kitchiner (1977, 62 000 obyvate\u013eov). <\/p>\n
Potom v 75. roku ich n\u00faten\u00e9ho pobytu, ich skautsk\u00e9 oddiely vtrhli do zas\u013e\u00fabenej zeme. Predsunut\u00e1 skupina, ktor\u00e1 sa vynorila cez skaln\u00fd otvor, sa prekvapene rozhliadla. V\u0161etci sa narodili v zemskom pl\u00e1\u0161ti, ale boli vychovan\u00ed, aby verili, \u017ee existuje in\u00fd svet. Ke\u010f sa prv\u00ed sprievodcovia rozhliadli, uvideli nekone\u010dn\u00fa oblohu, stromy a zvlnen\u00fa krajinu. \u010co je v\u0161ak fascinuj\u00facej\u0161ie, v\u0161etko vr\u00e1tane nich samotn\u00fdch bolo zaliate svetlom slabej, \u010dlovekom vyrobenej gule, ktor\u00e1 visela na skuto\u010dnej oblohe. <\/p>\n
Ich pr\u00edchod do zemsk\u00e9ho skaln\u00e9ho pl\u00e1\u0161\u0165a bol v strede pod dne\u0161n\u00fdmi krajinami Nov\u00e9ho Z\u00e9landu a Austr\u00e1lie. Nemci jasali, modlili sa a smiali sa, preto\u017ee si mysleli, \u017ee sa op\u00e4\u0165 vr\u00e1tili sp\u00e4\u0165 na vonkaj\u0161\u00ed svet.<\/p>\n