U\u017easn\u00fd ekonomick\u00fd rekord 2023 v USA, zost\u00e1va ako najv\u00e4\u010d\u0161ia svetov\u00e1 ekonomika zanech\u00e1va svojich rovesn\u00edkov st\u00e1le viac v prachu. Takmer \u0161tyri p\u00e4tiny hovoria anket\u00e1rom, \u017ee ich deti bud\u00fa na tom hor\u0161ie ako oni, \u010do je najviac od za\u010diatku prieskumu v roku 1990, ke\u010f boli tak\u00e9 pochm\u00farne len asi dve p\u00e4tiny. Naposledy, ke\u010f si to\u013eko \u013eud\u00ed myslelo, \u017ee ekonomika je v takom hroznom stave, bola zmietan\u00e1 glob\u00e1lnou finan\u010dnou kr\u00edzou.<\/p>\n
\u00dazkos\u0165 v\u0161ak zatem\u0148uje ohromuj\u00faci pr\u00edbeh \u00faspechu \u2013 pr\u00edbeh pretrv\u00e1vaj\u00faceho, no nedocenen\u00e9ho nadpriemern\u00e9ho v\u00fdkonu. Amerika zost\u00e1va najbohat\u0161ou, najprodukt\u00edvnej\u0161ou a najinovat\u00edvnej\u0161ou ve\u013ekou ekonomikou sveta. P\u00f4sobiv\u00fdm po\u010dtom opatren\u00ed zanech\u00e1va svojich rovesn\u00edkov e\u0161te hlb\u0161ie v prachu.<\/p>\n
Za\u010dnite zn\u00e1mym meradlom ekonomick\u00e9ho \u00faspechu: gdp. V roku 1990 Amerika predstavovala \u0161tvrtinu svetovej produkcie pod\u013ea trhov\u00fdch v\u00fdmenn\u00fdch kurzov. Po tridsiatich rokoch sa tento podiel takmer nemen\u00ed, aj ke\u010f \u010c\u00edna z\u00edskala ekonomick\u00fd vplyv.<\/p>\n
Americk\u00e1 dominancia v bohatom svete je zar\u00e1\u017eaj\u00faca. <\/p><\/blockquote>\n
Dnes predstavuje 58 % hrub\u00e9ho dom\u00e1ceho produktu g 7 v porovnan\u00ed so 40 % v roku 1990. Po \u00faprave o k\u00fapnu silu maj\u00fa vy\u0161\u0161\u00ed pr\u00edjem na osobu len t\u00ed, ktor\u00ed \u017eij\u00fa v bohat\u00fdch ropn\u00fdch \u0161t\u00e1toch a finan\u010dn\u00fdch centr\u00e1ch. Priemern\u00e9 pr\u00edjmy r\u00e1stli ove\u013ea r\u00fdchlej\u0161ie ako v z\u00e1padnej Eur\u00f3pe alebo Japonsku. Po zoh\u013eadnen\u00ed k\u00fapnej sily presahuj\u00fa 50 000 dol\u00e1rov v Mississippi, najchudobnej\u0161om \u0161t\u00e1te Ameriky \u2013 viac ako vo Franc\u00fazsku.<\/p>\n
Z\u00e1znam je rovnako p\u00f4sobiv\u00fd pre mnoh\u00e9 zlo\u017eky rastu. Amerika m\u00e1 takmer o tretinu viac pracovn\u00edkov ako v roku 1990 v porovnan\u00ed s desatinou v z\u00e1padnej Eur\u00f3pe a Japonsku. A mo\u017eno prekvapivo viac z nich m\u00e1 postgradu\u00e1lne a postgradu\u00e1lne vzdelanie. Je pravda, \u017ee Ameri\u010dania pracuj\u00fa v priemere viac hod\u00edn ako Eur\u00f3pania a Japonci. S\u00fa v\u0161ak podstatne produkt\u00edvnej\u0161ie ako obe.<\/p>\n
Americk\u00e9 firmy vlastnia viac ako p\u00e4tinu patentov registrovan\u00fdch v zahrani\u010d\u00ed, \u010do je viac ako \u010c\u00edna a Nemecko dohromady.<\/p><\/blockquote>\n
V\u0161etk\u00fdch p\u00e4\u0165 najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch korpor\u00e1tnych zdrojov v\u00fdskumu a v\u00fdvoja ( r & d ) s\u00fa americk\u00e9; za posledn\u00fd rok minuli 200 mili\u00e1rd dol\u00e1rov. Spotrebitelia na celom svete \u0165a\u017eili z ich inov\u00e1ci\u00ed vo v\u0161etkom, od notebookov a iPhonov a\u017e po chatboty s umelou inteligenciou. Investori, ktor\u00ed v roku 1990 vlo\u017eili 100 USD do indexu s & p 500, by dnes mali viac ako 2 000 USD, \u010do je \u0161tvorn\u00e1sobok toho, \u010do by zarobili, keby investovali inde v bohatom svete.<\/p>\n
Jednou odpove\u010fou by mohlo by\u0165, \u017ee Ameri\u010dania vymie\u0148aj\u00fa vy\u0161\u0161ie pr\u00edjmy za menej \u0161tedr\u00e9 z\u00e1chrann\u00e9 siete. V\u00fddavky Ameriky na soci\u00e1lne d\u00e1vky, vyjadren\u00e9 ako podiel na hdp, s\u00fa skuto\u010dne ove\u013ea skromnej\u0161ie ako v in\u00fdch krajin\u00e1ch. Tieto v\u00fdhody sa v\u0161ak stali viac eur\u00f3pskymi a ako hospod\u00e1rstvo r\u00e1stlo, r\u00e1stli e\u0161te r\u00fdchlej\u0161ie. Da\u0148ov\u00e9 \u00fa\u013eavy pre pracuj\u00facich a deti sa stali \u0161tedrej\u0161\u00edmi. Zdravotn\u00e9 poistenie pre najchudobnej\u0161\u00edch sa roz\u0161\u00edrilo, najm\u00e4 za prezidenta Baracka Obamu. <\/p>\n
V roku 1979 predstavovali d\u00e1vky na z\u00e1klade testovania pr\u00edjmov tretinu pr\u00edjmu najchudobnej\u0161\u00edch Ameri\u010danov pred zdanen\u00edm; do roku 2019 to boli dve tretiny. V\u010faka tomu sa pr\u00edjmy najchudobnej\u0161ej p\u00e4tiny Ameriky od roku 1990 re\u00e1lne zv\u00fd\u0161ili o 74 %, \u010do je ove\u013ea viac ako v Brit\u00e1nii.<\/p>\n
Pre svet ako celok prevy\u0161uj\u00faca v\u00fdkonnos\u0165 Ameriky hovor\u00ed ve\u013ea o tom, ako r\u00e1s\u0165. Jedna lekcia je, \u017ee na ve\u013ekosti z\u00e1le\u017e\u00ed. Amerika m\u00e1 v\u00fdhodu ve\u013ek\u00e9ho spotrebite\u013esk\u00e9ho trhu, na ktor\u00fd mo\u017eno rozlo\u017ei\u0165 n\u00e1klady na v\u00fdskum a v\u00fdvoj a rozsiahleho kapit\u00e1lov\u00e9ho trhu z ktor\u00e9ho mo\u017eno z\u00edska\u0165 financie. <\/p>\n
K\u00fapnou silou v takom rozsahu sa m\u00f4\u017ee pochv\u00e1li\u0165 iba \u010c\u00edna a mo\u017eno jedn\u00e9ho d\u0148a aj India. In\u00e9 krajiny sa to sna\u017eili napodobni\u0165. Ale aj tie v Eur\u00f3pe, ktor\u00e9 sa dostali najbli\u017e\u0161ie, bojovali o to, aby sa stali skuto\u010dn\u00fdm jednotn\u00fdm trhom. Rozdiely v z\u00e1konoch o konkurze a zmluvn\u00fdch podmienkach spolu s r\u00f4znymi regula\u010dn\u00fdmi prek\u00e1\u017ekami br\u00e1nia bank\u00e1rom, \u00fa\u010dtovn\u00edkom a architektom pon\u00faka\u0165 slu\u017eby za hranicami.<\/p>\n
D\u00f4le\u017eit\u00e1 je aj ve\u013ekos\u0165 a kvalita pracovnej sily. Amerika bola obdaren\u00e1 mlad\u0161ou popul\u00e1ciou a vy\u0161\u0161ou p\u00f4rodnos\u0165ou ako in\u00e9 bohat\u00e9 krajiny. To sa mo\u017eno inde ned\u00e1 \u013eahko napravi\u0165, ale krajiny sa m\u00f4\u017eu aspo\u0148 in\u0161pirova\u0165 vysok\u00fdm podielom americk\u00fdch pris\u0165ahovalcov, ktor\u00ed v roku 2021 tvorili 17 % jej pracovnej sily v porovnan\u00ed s menej ako 3 % v starn\u00facom Japonsku.<\/p>\n
\u010eal\u0161ou lekciou je hodnota dynamiky<\/h1>\n
Zalo\u017eenie podnikania je v Amerike jednoduch\u00e9, rovnako ako jeho re\u0161trukturaliz\u00e1cia prostredn\u00edctvom bankrotu. Flexibilita trhu pr\u00e1ce pom\u00e1ha zamestnanosti prisp\u00f4sobi\u0165 sa meniacim sa vzorcom dopytu. Mnoh\u00ed z pracovn\u00edkov v Amerike, ktor\u00ed boli za\u010diatkom roka prepusten\u00ed z Alphabetu a in\u00fdch technologick\u00fdch firiem, u\u017e uplat\u0148uj\u00fa svoje h\u013eadan\u00e9 zru\u010dnosti inde alebo si zakladaj\u00fa svoje vlastn\u00e9 podniky. Naproti tomu v kontinent\u00e1lnej Eur\u00f3pe technologick\u00e9 firmy st\u00e1le rokuj\u00fa o prep\u00fa\u0161\u0165an\u00ed a v bud\u00facnosti si mo\u017eno dvakr\u00e1t rozmyslia, \u010di tam bud\u00fa zamestn\u00e1va\u0165.<\/strong><\/p>\n
Ameri\u010dania by mali pova\u017eova\u0165 v\u00fdkonnos\u0165 ekonomiky za upokojuj\u00facu. Ak je hist\u00f3ria vod\u00edtkom, \u017eivotn\u00e1 \u00farove\u0148 bude aj na\u010falej st\u00fapa\u0165 pre \u010fal\u0161iu gener\u00e1ciu, aj ke\u010f krajina zn\u00e1\u0161a n\u00e1klady na dekarboniz\u00e1ciu ekonomiky. <\/p>\n
Napriek tomu, ako bol rekord rastu odoln\u00fd, existuj\u00fa tiene. Stredn\u00e1 trieda zaznamenala n\u00e1rast pr\u00edjmov po zdanen\u00ed o menej ako u najchudobnej\u0161\u00edch aj najbohat\u0161\u00edch. Skupina \u013eud\u00ed sa dostala do \u0165a\u017ek\u00fdch \u010dasov. Podiel americk\u00fdch mu\u017eov v hlavnom veku, ktor\u00ed nie s\u00fa v pr\u00e1ci, u\u017e roky rastie a je vy\u0161\u0161\u00ed ako v Brit\u00e1nii, Franc\u00fazsku a Nemecku. A priemern\u00e1 d\u013a\u017eka \u017eivota v Amerike hanebne zaost\u00e1va za ostatn\u00fdmi v bohatom svete, najm\u00e4 kv\u00f4li pr\u00edli\u0161 ve\u013ea mlad\u0161\u00edch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed zomieraj\u00fa na pred\u00e1vkovanie drogami a n\u00e1silie so zbra\u0148ami. Rie\u0161enie tak\u00fdchto probl\u00e9mov by malo by\u0165 jednoduch\u0161ie, ke\u010f hospod\u00e1rstvo ako celok rastie.<\/p>\n
Navy\u0161e, \u010d\u00edm viac si Ameri\u010dania myslia, \u017ee ich ekonomika je probl\u00e9mom, ktor\u00fd treba vyrie\u0161i\u0165, t\u00fdm je pravdepodobnej\u0161ie, \u017ee ich politici pokazia najbli\u017e\u0161\u00edch 30 rokov. Hoci americk\u00e1 otvorenos\u0165 priniesla prosperitu pre jej firmy a spotrebite\u013eov, p\u00e1n Trump aj p\u00e1n Biden sa obr\u00e1tili na protekcionizmus a imigra\u010dn\u00e1 politika sa stala toxickou. <\/p>\n
Dot\u00e1cie by mohli v kr\u00e1tkodobom horizonte podpori\u0165 invest\u00edcie v znev\u00fdhodnen\u00fdch oblastiach, ale riskuj\u00fa, \u017ee oslabia trhov\u00e9 stimuly na inov\u00e1cie. Z dlhodob\u00e9ho h\u013eadiska zakotvia aj nehospod\u00e1rny a deformuj\u00faci lobing. Vzostup \u010c\u00edny a potreba bojova\u0165 proti zmene kl\u00edmy stavia Ameriku pred nov\u00e9 v\u00fdzvy. O d\u00f4vod viac si potom pam\u00e4ta\u0165, \u010do poh\u00e1\u0148alo jeho dlh\u00fd a \u00faspe\u0161n\u00fd chod. <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
U\u017easn\u00fd ekonomick\u00fd rekord 2023 v USA, zost\u00e1va ako najv\u00e4\u010d\u0161ia svetov\u00e1 ekonomika zanech\u00e1va svojich rovesn\u00edkov st\u00e1le viac v prachu. Takmer \u0161tyri p\u00e4tiny hovoria anket\u00e1rom, \u017ee ich deti bud\u00fa na tom hor\u0161ie ako oni, \u010do je najviac od za\u010diatku prieskumu v roku 1990, ke\u010f boli tak\u00e9 pochm\u00farne len asi dve p\u00e4tiny. Naposledy, ke\u010f si to\u013eko \u013eud\u00ed myslelo, […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-28470","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-exo-news"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/28470","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=28470"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/28470\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=28470"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=28470"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=28470"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}