\u017divot Matviho Borochovi\u010da zn\u00e1meho ako Syn Barucha, \u010di\u017ee \u017eidovsk\u00e9ho vyznanioa a jeho vplyv na \u00fatoky Bogdana Chmielnick\u00e9ho na \u017didov. Navig\u00e1cia v nepokojoch a odolnosti. \u00datoky Bogdana Chmielnick\u00e9ho na \u017eidovsk\u00e9 komunity v polovici 17. storo\u010dia mali hlbok\u00fd vplyv na \u017eivot \u017didov vo v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe. T\u00e1to \u010das\u0165 poskytuje historick\u00fd kontext na pochopenie motiv\u00e1ci\u00ed \u00fatokov a ni\u010div\u00fdch n\u00e1sledkov, ktor\u00e9 mali pre \u017eidovsk\u00fdch jednotlivcov a komunity. Sk\u00fama sp\u00e1chan\u00e9 zverstv\u00e1, vys\u00eddlenie \u017eidovskej popul\u00e1cie a v\u00fdsledn\u00fd strach a pre\u017e\u00edvan\u00fa traumu.<\/p>\n
\u017didov na malorusk\u00fdch \u00fazemiach na za\u010diatku 17. storo\u010dia r\u00fdchlo prib\u00fadalo. Obhospodarovali nielen dane, ale dokonca aj pr\u00edjmy gr\u00e9ckej pravosl\u00e1vnej cirkvi. Pri ka\u017edom krste alebo pohrebe museli sedliaci zaplati\u0165 \u017didovi poplatok. P\u00e1ni boli absol\u00fatnymi vl\u00e1dcami svojich panstiev a sedliaci ich z\u00e1visl\u00fdmi poddan\u00fdmi. Ke\u010f p\u00e1n alebo ktor\u00fdko\u013evek in\u00fd \u010dlen \u0161\u013eachty prenajal svoje dediny alebo majetky \u017didovi, jeho pr\u00e1vomoc bola tie\u017e delegovan\u00e1 na \u017dida, ktor\u00fd mal dokonca pr\u00e1vomoc vykon\u00e1va\u0165 spravodlivos\u0165 medzi ro\u013en\u00edkmi (\u201eYewen Mezulah\u201c, s. 2a). <\/p>\n
Extravagantn\u00fd \u017eivot po\u013esk\u00fdch statk\u00e1rov, ktor\u00ed v\u00e4\u010d\u0161inu svojho majetku utratili v zahrani\u010d\u00ed, ich \u010dasto priviedol do finan\u010dn\u00fdch \u0165a\u017ekost\u00ed a ich \u017eidovsk\u00ed da\u0148ov\u00ed ro\u013en\u00edci boli \u010dasto n\u00faten\u00ed k exek\u00faci\u00e1m proti rad\u00e1m a varovaniam m\u00fadrych vodcov Rady \u0161tyroch kraj\u00edn a \u017didia na Ukrajine \u010dasto \u0165a\u017eko trpeli za hriechy jednotlivcov svojej rasy. <\/p>\n
V\u00e4\u010d\u0161ina historikov pripisuje povstanie ro\u013en\u00edkov na Ukrajine ich \u00fatlaku zo strany \u017eidovsk\u00fdch n\u00e1jomn\u00edkov, ako aj privil\u00e9gi\u00e1m, ktor\u00e9 im udelili po\u013esk\u00ed kr\u00e1li a \u0161\u013eachtici. Najnov\u0161ie historick\u00e9 v\u00fdskumy v\u0161ak ukazuj\u00fa, \u017ee \u017didom \u017eij\u00facim v mest\u00e1ch, najm\u00e4 v t\u00fdch na Ukrajine, nebola poskytnut\u00e1 ochrana, ak\u00fa mali ostatn\u00ed ob\u010dania a navy\u0161e boli vyl\u00fa\u010den\u00ed z privil\u00e9gi\u00ed udelen\u00fdch kres\u0165ansk\u00fdm obchodn\u00edkom a me\u0161\u0165anom<\/p>\n
Ke\u010f sa Koniecpolski dozvedel o aliancii Chmielnick\u00e9ho a Tat\u00e1rov na spolo\u010dn\u00fa vojnu s Po\u013eskom a vyhnanie Poliakov z Ukrajiny, uvrhol Chmielnick\u00e9ho do v\u00e4zenia. \u017did Jacob Sabilenki pomohol Chmielnick\u00e9mu utiec\u0165; a ke\u010f bol n\u00e1sledne uv\u00e4znen\u00fd druh\u00fdkr\u00e1t, op\u00e4\u0165 sa mu podarilo utiec\u0165. Potom odi\u0161iel so svojimi sprisahancami do Syechu, odkia\u013e vyzval koz\u00e1kov, aby povstali a pomstili sa Poliakom aj \u017didom. Vo svojom pr\u00edhovore ku koz\u00e1ckym star\u0161\u00edm Chmielnicki povedal: <\/p>\n
“Mus\u00edte si by\u0165 vedom\u00ed skuto\u010dnosti, \u017ee po\u013esk\u00fd n\u00e1rod z\u00edskava denne moc a \u017ee utl\u00e1\u010da na\u0161ich koreligistov. Ale nie s\u00fa to len \u0161\u013eachtici, ktor\u00ed n\u00e1m vl\u00e1dnu: dokonca aj ten najubohej\u0161\u00ed n\u00e1rod.” \u017didia n\u00e1s dr\u017eia v podriadenosti\u201c (\u201eYewen Me\u1e93ulah\u201c). To sta\u010dilo na vzru\u0161enie obyvate\u013eov Mal\u00e9ho Ruska.<\/p>\n
Po\u010das svojho prv\u00e9ho povstania za Nalivaiky a Kossinsk\u00e9ho (1591-93) a toho za Tarasa (1630) koz\u00e1ci neprejavovali \u017eiadnu zvl\u00e1\u0161tnu nevra\u017eivos\u0165 vo\u010di \u017didom, ale s\u0165a\u017eovali sa iba na r\u00edmskokatol\u00edkov. Ale v nasleduj\u00facom povstan\u00ed za Pavljuka (1637) bolo zabit\u00fdch 200 \u017didov, v\u00e4\u010d\u0161inou n\u00e1jomcov a ro\u013en\u00edkov dan\u00ed v Perejaslave, Lokhvitze a Lubnom a mnoho synag\u00f3g bolo zni\u010den\u00fdch; a ke\u010f po\u013esk\u00e1 vl\u00e1da obmedzila niektor\u00e9 pr\u00e1va koz\u00e1kov, ich nepriate\u013estvo vo\u010di \u017didom sa e\u0161te zv\u00fd\u0161ilo.<\/p>\n
Ke\u010f sa tat\u00e1rsky gener\u00e1l Tugai-bey s vojskom 4000 mu\u017eov pripojil k Chmielnick\u00e9mu, cel\u00e1 Mal\u00e1 Rus, Podolie a Ukrajina hromadne povstali a opustiac svoje statky a domy, zhroma\u017edili sa v Syech. \u017didia sa \u010doskoro dozvedeli o pl\u00e1noch spojeneck\u00fdch arm\u00e1d a varovali po\u013esk\u00fdch po\u013en\u00fdch mar\u0161alov Potock\u00e9ho a Kalinovsk\u00e9ho, aby sa mali na pozor, ale ignorovali varovanie.<\/p>\n
Zatia\u013e \u010do Chmielnicki vyjedn\u00e1val s po\u013esk\u00fdmi magn\u00e1tmi a najm\u00e4 s arcibiskupom z Gnesenu, jednotky z Ukrajiny, pravideln\u00e9 aj nepravideln\u00e9, boli organizovan\u00e9 pod brut\u00e1lnymi vodcami, ktor\u00ed sa vy\u017e\u00edvali v bojoch smrti svojich po\u013esk\u00fdch a \u017eidovsk\u00fdch nepriate\u013eov. <\/p>\n
Tieto skupiny, naz\u00fdvan\u00e9 \u201eHaidamak\u201c, dostali pr\u00edkaz gr\u00e9ckych pravosl\u00e1vnych p\u00e1pe\u017eov vra\u017edi\u0165 r\u00edmskokatol\u00edkov aj \u017didov v mene n\u00e1bo\u017eenstva a \u010doskoro zmenili cel\u00fa krajinu na p\u00fa\u0161\u0165; <\/p><\/blockquote>\n
Smrti unikli len t\u00ed \u017didia, ktor\u00ed padli do r\u00fak Tat\u00e1rov, alebo t\u00ed, ktor\u00ed zmenili n\u00e1bo\u017eenstvo. Najkrutej\u0161\u00edmi vodcami koz\u00e1kov boli Krivonos, Morozenko a Chmielnickiho syn Timofei.<\/p>\n
Bogdan Chmielnicki, koz\u00e1cky vojensk\u00fd vodca, viedol v polovici 17. storo\u010dia s\u00e9riu n\u00e1siln\u00fdch \u00fatokov proti \u017eidovsk\u00fdm komunit\u00e1m vo v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe. Tieto \u00fatoky, zn\u00e1me ako Chmielnick\u00e9 masakry alebo Chme\u013enick\u00e9 povstanie, vy\u00fastili do rozsiahlej devast\u00e1cie a mali hlbok\u00fd vplyv na \u017eidovsk\u00fd \u017eivot v regi\u00f3ne.<\/p>\n
Chmielnick\u00e9ho \u00fatoky poh\u00e1\u0148ala zlo\u017eit\u00e1 zmes politick\u00fdch, soci\u00e1lnych a n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch faktorov. V tom \u010dase sa ukrajinsk\u00ed koz\u00e1ci pod veden\u00edm Chmielnick\u00e9ho vzb\u00farili proti po\u013eskej nadvl\u00e1de a sna\u017eili sa o vytvorenie vlastn\u00e9ho samostatn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. \u017didovsk\u00e9 komunity, \u010dasto s\u00eddliace v mest\u00e1ch a dedin\u00e1ch pod po\u013eskou kontrolou, sa stali cie\u013eom koz\u00e1ckych vojsk po\u010das ich vojensk\u00fdch \u0165a\u017een\u00ed. N\u00e1silie, ktor\u00e9 rozp\u00fatal Chmielnick\u00fd bol otrasn\u00e9.<\/p>\n
\u017didovsk\u00ed jednotlivci a rodiny boli vystaven\u00ed masakrom, drancovaniu a rozsiahlemu ni\u010deniu svojich domovov a majetku. Odhady po\u010dtu \u017eidovsk\u00fdch obet\u00ed sa r\u00f4znia, no predpoklad\u00e1 sa, \u017ee pri \u00fatokoch pri\u0161li o \u017eivot desa\u0165tis\u00edce \u013eud\u00ed. Mnoh\u00ed in\u00ed boli n\u00faten\u00ed opusti\u0165 svoje domovy a zanechali za sebou svoj majetok a \u017eivobytie. <\/p>\n
V meste Tulchin sa asi 600 po\u013esk\u00fdch vojakov a 2000 \u017didov uch\u00fdlilo do pevnosti (naz\u00fdvanej Nestrow); niektor\u00ed z nich boli stato\u010dn\u00ed vojaci, ktor\u00ed prisahali br\u00e1ni\u0165 mesto a pevnos\u0165 do posledn\u00e9ho mu\u017ea. Koz\u00e1cki ro\u013en\u00edci, ktor\u00ed m\u00e1lo poznali taktiku, sa uch\u00fdlili k triku. Ubezpe\u010dili \u0161\u013eachticov, \u017ee ich nen\u00e1vis\u0165 je namieren\u00e1 v\u00fdlu\u010dne proti prekliatym \u017didom a \u017ee ak im bud\u00fa odovzdan\u00ed, stiahnu sa. <\/p>\n
\u0160\u013eachtici, ktor\u00ed zabudli na svoju pr\u00edsahu, navrhli, aby im \u017didia odovzdali zbrane. \u017didia, ktor\u00ed po\u010dtom prevy\u0161ovali Poliakov, najprv uva\u017eovali, \u017ee by sa t\u00fdm druh\u00fdm za ich zradu pomstili; ale rab\u00edn \u00c1ron z Tulchin ich varoval, \u017ee katol\u00edci sa krvavo pomstia a \u017ee cel\u00e9 Po\u013esko bude vzru\u0161en\u00e9 proti \u017didom, ktor\u00ed bud\u00fa nepochybne vyhladen\u00ed. <\/p>\n
\u017didia potom zdvihli zbrane, na\u010do Poliaci vpustili koz\u00e1kov do mesta. Ke\u010f koz\u00e1ci \u017didom v\u0161etko zobrali, pon\u00fakli im na v\u00fdber medzi smr\u0165ou a krstom. Traja rab\u00edni, Eliezer, Solomon a Hayyim, naliehali na svojich bratov, aby nemenili svoje n\u00e1bo\u017eenstvo; a asi 1000 \u017didov, ktor\u00ed zostali neoblomn\u00ed, bolo mu\u010den\u00fdch a popraven\u00fdch pred o\u010dami po\u013esk\u00fdch \u0161\u013eachticov (24. j\u00fana 1648). <\/p>\n
Desa\u0165 rab\u00ednov u\u0161etrili koz\u00e1ci, aby si od svojich komun\u00edt vymohli ve\u013ek\u00e9 v\u00fdkupn\u00e9. <\/p>\n
Poliaci boli za svoju zradu okam\u017eite potrestan\u00ed. Zbaven\u00ed pomoci \u017didov ich zabili koz\u00e1ci. <\/p><\/blockquote>\n
T\u00e1to smutn\u00e1 udalos\u0165 mala dobr\u00fd \u00fa\u010dinok, preto\u017ee Poliaci potom st\u00e1li na strane \u017didov a neboli proti nim po\u010das dlhej vojny.<\/p>\n
Z Podolia prenikli tlupy povstalcov na Voly\u0148. Tu masakrovanie pokra\u010dovalo po\u010das cel\u00e9ho leta a jesene 1648. Asi 10 000 \u017didov bolo zabit\u00fdch koz\u00e1kmi alebo zajat\u00fdch Tat\u00e1rmi v Polonnoye. V synag\u00f3ge bol usmrten\u00fd obyvate\u013estvom uctievan\u00fd kabalista Samson z Ostropolu s 300 zbo\u017en\u00fdmi obyvate\u013emi. Podobn\u00e9 masakry sa odohrali v Zaslavli, Ostrogu, Starokonstantinove, Bare, Narole, Kremenetz a \u010fal\u0161\u00edch mest\u00e1ch Ukrajiny. Po\u013esk\u00e9 jednotky, najm\u00e4 pod veden\u00edm Jeremi\u00e1\u0161a Wishnevetzkiho, si tu a tam podrobili koz\u00e1kov, ale vzburu nedok\u00e1zali potla\u010di\u0165. <\/p>\n
Nov\u00fd kr\u00e1\u013e okam\u017eite vst\u00fapil do mierov\u00fdch rokovan\u00ed s Chmielnick\u00fdm, ale pre pr\u00edli\u0161n\u00e9 po\u017eiadavky koz\u00e1kov sa nedospelo k \u017eiadnemu z\u00e1veru. Vojna vypukla nanovo a trvala do konca leta 1649. Po\u010das nej bolo zni\u010den\u00fdch mnoho \u010fal\u0161\u00edch \u017eidovsk\u00fdch obc\u00ed. Po s\u00e9rii bitiek nepriazniv\u00fdch pre Poliakov bola v Zborowe uzavret\u00e1 mierov\u00e1 zmluva medzi J\u00e1nom Kazim\u00edrom a Chmielnick\u00fdm. V tejto zmluve bola klauzula, ktor\u00e1 zakazovala \u017didom \u017ei\u0165 na Ukrajine: to znamen\u00e1 na ceste v \u010cernigove, Poltave, Kyjeve a \u010dasti Podolia.<\/p>\n
Po osemn\u00e1stich mesiacoch mu\u010denia a utrpenia mohli \u017didia op\u00e4\u0165 vo\u013ene d\u00fdcha\u0165. V\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed vst\u00fapili do gr\u00e9ckej pravosl\u00e1vnej cirkvi pod hrozbou smrti, dal kr\u00e1\u013e povolenie vr\u00e1ti\u0165 sa k b\u00fdvalej viere. \u017didovsk\u00e9 \u017eeny, ktor\u00e9 boli n\u00e1silne pokrsten\u00e9, ve\u013eakr\u00e1t utiekli pred koz\u00e1ckymi man\u017eelmi, ktor\u00ed im boli vn\u00faten\u00ed, a vr\u00e1tili sa k svojim rodin\u00e1m. <\/p>\n
Rada \u0161tyroch kraj\u00edn na svojom zasadnut\u00ed v zime roku 1650 vypracovala dlh\u00fd rad opatren\u00ed, ktor\u00fdch cie\u013eom bolo obnovi\u0165 poriadok v rodinnom a spolo\u010denskom \u017eivote \u017didov. 20. de\u0148 nisanu, de\u0148 masakru v Nemirove, bol v minulosti vyhl\u00e1sen\u00fd za p\u00f4stny de\u0148 na pamiatku mu\u010den\u00edkov kri\u017eiackych v\u00fdprav a teraz sa stal aj d\u0148om sm\u00fatku za obete koz\u00e1ckej reb\u00e9lie. <\/p>\n
Vtedaj\u0161\u00ed v\u00fdznamn\u00ed rab\u00edni zlo\u017eili mno\u017estvo el\u00e9gi\u00ed a modlitieb, ktor\u00e9 sa v synag\u00f3gach recitovali pri ka\u017edom v\u00fdro\u010d\u00ed osudn\u00e9ho d\u0148a. \u017didia v\u0161ak nemali dlho odpo\u010d\u00edva\u0165. Zborowsk\u00e1 zmluva nevyhovovala ani po\u013eskej vl\u00e1de, ani koz\u00e1kom a v roku 1651 op\u00e4\u0165 vypukla vojna.<\/p>\n
Vo Vitebsku sa \u017didia akt\u00edvne podie\u013eali na obrane mesta pred obliehaj\u00facimi Moskov\u010danmi. Za to sa nepriate\u013e bohato pomstil, \u017didia boli bu\u010f n\u00e1silne pokrsten\u00ed, alebo poslan\u00ed do vyhnanstva do Pskova, Novgorodu a Kazane. \u017didia v komunite Wilna tie\u017e trpeli pri vyplienen\u00ed tohto mesta moskovsko-koz\u00e1ckymi silami v auguste 1655. <\/p>\n
V\u00e4\u010d\u0161ina Wilnsk\u00fdch \u017didov v\u0161ak na\u0161la bezpe\u010dnos\u0165 pri \u00fateku; t\u00ed, ktor\u00ed zostali, s\u00fa bu\u010f zabit\u00ed alebo vyhnan\u00ed na pr\u00edkaz c\u00e1ra. \u010coskoro pri\u0161iel rad na p\u00f4vodn\u00e9 po\u013esk\u00e9 provincie, aby sa stali dejiskom vojen a inv\u00e1zi\u00ed. \u00datok tretieho nepriate\u013ea Po\u013eska, \u0160v\u00e9dov (1655-58), pod veden\u00edm Karola Gustava prinieslo masaker do samotn\u00e9ho srdca krajiny. V\u00e4\u010d\u0161ia \u010das\u0165 Mal\u00e9ho a Ve\u013ek\u00e9ho Po\u013eska pre\u0161la do vlastn\u00edctva \u0160v\u00e9dov a kr\u00e1\u013e J\u00e1n Kazim\u00edr musel utiec\u0165. <\/p>\n
V ruk\u00e1ch \u0161v\u00e9dskych \u00fato\u010dn\u00edkov trpeli \u017didia rovnako ako kres\u0165ania; ale \u010dasto sa ocitli medzi kladivom a n\u00e1kovou. Po\u013esk\u00fd vodca Czarniecki pri \u00fateku pred \u0160v\u00e9dmi spusto\u0161il cel\u00fa krajinu, cez ktor\u00fa pre\u0161iel, ale prejavil mimoriadne tvrdos\u0165 v zaobch\u00e1dzan\u00ed so \u017didmi. Po\u013esk\u00e9 pomocn\u00e9 skupiny boli rovnako pr\u00edsne v zaobch\u00e1dzan\u00ed so \u017didmi a in\u00fdmi nekatol\u00edkmi.<\/p>\n
\nSkr\u00e1tka Bo\u017ee chr\u00e1\u0148, aby si bol v celom kres\u0165anskom svete od po\u010diatku, NEKATOL\u00cdKOM – Oper\u00e1cia Gladio funguje dodnes \ud83d\ude42<\/p><\/blockquote>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
\u017divot Matviho Borochovi\u010da zn\u00e1meho ako Syn Barucha, \u010di\u017ee \u017eidovsk\u00e9ho vyznanioa a jeho vplyv na \u00fatoky Bogdana Chmielnick\u00e9ho na \u017didov. Navig\u00e1cia v nepokojoch a odolnosti. \u00datoky Bogdana Chmielnick\u00e9ho na \u017eidovsk\u00e9 komunity v polovici 17. storo\u010dia mali hlbok\u00fd vplyv na \u017eivot \u017didov vo v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe. T\u00e1to \u010das\u0165 poskytuje historick\u00fd kontext na pochopenie motiv\u00e1ci\u00ed \u00fatokov a ni\u010div\u00fdch n\u00e1sledkov, […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["post-28566","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia-anatolij-fomenko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/28566","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=28566"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/28566\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=28566"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=28566"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=28566"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}