Turkick\u00e9 n\u00e1rody maj\u00fa bohat\u00fa a r\u00f4znorod\u00fa hist\u00f3riu, ktor\u00e1 trv\u00e1 tis\u00edce rokov. Korene turkick\u00e9ho \u013eudu mo\u017eno h\u013eada\u0165 v stredo\u00e1zijsk\u00fdch stepiach, kde sa objavili ako odli\u0161n\u00e9 etnick\u00e9 skupiny s vlastn\u00fdmi jazykmi a kult\u00farnymi trad\u00edciami. Najstar\u0161ie z\u00e1znamy o turkick\u00fdch n\u00e1rodoch poch\u00e1dzaj\u00fa zo 6. storo\u010dia n\u00e1\u0161ho letopo\u010dtu, ke\u010f sa o nich hovorilo ako o ko\u010dovn\u00fdch kme\u0148och ob\u00fdvaj\u00facich rozsiahlu oblas\u0165 euro\u00e1zijsk\u00fdch step\u00ed.<\/p>\n
Po\u010das 6. a 7. storo\u010dia turkick\u00e9 kmene, ako G\u00f6kt\u00fcrkovia a Chazari, vytvorili siln\u00e9 konfeder\u00e1cie a zalo\u017eili rozsiahle nom\u00e1dske r\u00ed\u0161e. Tieto imp\u00e9ri\u00e1 uplat\u0148ovali svoj vplyv na obrovskom \u00fazem\u00ed, ktor\u00e9 zah\u0155\u0148alo \u010dasti Strednej \u00c1zie, Sib\u00edri a dokonca zasahovalo aj na Bl\u00edzky v\u00fdchod a do v\u00fdchodnej Eur\u00f3py. Turkick\u00e9 r\u00ed\u0161e boli zn\u00e1me svojimi zru\u010dn\u00fdmi jazdcami, vojenskou zdatnos\u0165ou a strategick\u00fdmi alianciami so susedn\u00fdmi mocnos\u0165ami.<\/p>\n
9. a 10. storo\u010die bolo svedkom vlny turkick\u00fdch migr\u00e1ci\u00ed a interakci\u00ed s in\u00fdmi civiliz\u00e1ciami. Ujgurovia, turkick\u00e1 skupina, zalo\u017eili svoju vlastn\u00fa r\u00ed\u0161u v dne\u0161nom Mongolsku a zohrali v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu pri prenose budhizmu z Indie do \u010c\u00edny. Turkick\u00ed Chazari s hlavn\u00fdm mestom Itil (ne\u010faleko dne\u0161n\u00e9ho Astrach\u00e1nu) vytvorili multikult\u00farny a komer\u010dne pulzuj\u00faci \u0161t\u00e1t na kri\u017eovatke Eur\u00f3py a \u00c1zie.<\/p>\n
V 11. storo\u010d\u00ed sa seld\u017euck\u00ed Turci objavili ako hlavn\u00e1 sila v regi\u00f3ne. Prijali islam a zalo\u017eili obrovsk\u00fa r\u00ed\u0161u, ktor\u00e1 sa rozprestierala od Strednej \u00c1zie a\u017e po Anat\u00f3liu, \u010d\u00edm bojovala proti Byzantskej r\u00ed\u0161i a kri\u017eiackym \u0161t\u00e1tom. Seld\u017euck\u00e1 r\u00ed\u0161a znamenala obdobie turkick\u00e9ho vplyvu na islamsk\u00fa kult\u00faru a vl\u00e1du.<\/p>\n
Jednou z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch turkick\u00fdch r\u00ed\u0161 v hist\u00f3rii bola Mongolsk\u00e1 r\u00ed\u0161a, ktor\u00fa zalo\u017eil D\u017eingisch\u00e1n v 13. storo\u010d\u00ed. Hoci Mongoli neboli v\u00fdlu\u010dne turkick\u00ed, do svojich vojensk\u00fdch a administrat\u00edvnych syst\u00e9mov asimilovali mnoh\u00e9 turkick\u00e9 kmene. Mongolsk\u00e1 r\u00ed\u0161a pod veden\u00edm D\u017eingisch\u00e1na a jeho n\u00e1stupcov zah\u0155\u0148ala najv\u00e4\u010d\u0161iu suchozemsk\u00fa r\u00ed\u0161u v hist\u00f3rii, siahaj\u00facu od \u00c1zie a\u017e po Eur\u00f3pu.<\/p>\n
Po \u00fapadku Mongolskej r\u00ed\u0161e vzniklo nieko\u013eko turkick\u00fdch dynasti\u00ed, ako Timuridovia, Osmani a Mughali. Tieto dynastie zohrali v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu pri formovan\u00ed politickej, kult\u00farnej a architektonickej krajiny svojich pr\u00edslu\u0161n\u00fdch regi\u00f3nov. Najm\u00e4 Osmansk\u00e1 r\u00ed\u0161a sa stala hlavnou mocnos\u0165ou na Bl\u00edzkom v\u00fdchode, v juhov\u00fdchodnej Eur\u00f3pe a severnej Afrike, ktor\u00e1 trvala viac ako \u0161es\u0165 storo\u010d\u00ed.<\/p>\n
V nov\u0161ej hist\u00f3rii za\u017eili turkick\u00e9 n\u00e1rody v\u00fdzvy a premeny, ktor\u00e9 priniesla modern\u00e1 doba. Po rozpade Ruskej r\u00ed\u0161e a rozpade Sovietskeho zv\u00e4zu v 20. storo\u010d\u00ed z\u00edskali r\u00f4zne turkick\u00e9 n\u00e1rody nez\u00e1vislos\u0165 alebo auton\u00f3mne postavenie, ako napr\u00edklad Turecko, Kazachstan, Uzbekistan, Turkm\u00e9nsko, Kirgizsko a Azerbajd\u017ean. <\/p>\n
Tieto n\u00e1rody sa vydali na cestu budovania n\u00e1roda, zachov\u00e1vania svojho turkick\u00e9ho dedi\u010dstva a prij\u00edmania svojich jedine\u010dn\u00fdch kult\u00farnych ident\u00edt.<\/p>\n
Dnes turkick\u00e9 n\u00e1rody na\u010falej prosperuj\u00fa ako dynamick\u00e9 spolo\u010dnosti, ktor\u00e9 sp\u00e1jaj\u00fa tradi\u010dn\u00e9 zvyky s modern\u00fdm v\u00fdvojom. Zdie\u013eaj\u00fa historick\u00e9, jazykov\u00e9 a kult\u00farne v\u00e4zby a z\u00e1rove\u0148 oslavuj\u00fa svoju individualitu. Tureck\u00e9 jazyky vr\u00e1tane ture\u010dtiny, uzbe\u010dtiny, kaza\u0161tiny a \u010fal\u0161\u00edch sl\u00fa\u017eia ako d\u00f4kaz ich spolo\u010dn\u00e9ho dedi\u010dstva.<\/p>\n
Dejiny turkick\u00fdch n\u00e1rodov s\u00fa tapis\u00e9riou nom\u00e1dskych r\u00ed\u0161, kult\u00farnych v\u00fdmen a politick\u00fdch premien. Od svojho starovek\u00e9ho p\u00f4vodu na stredo\u00e1zijsk\u00fdch stepiach a\u017e po s\u00fa\u010dasn\u00fa existenciu suver\u00e9nnych n\u00e1rodov turkick\u00e9 n\u00e1rody zanechali nezmazate\u013en\u00fa stopu vo svetov\u00fdch dejin\u00e1ch a na\u010falej formuj\u00fa rozmanit\u00fa a \u017eiv\u00fa tapis\u00e9riu euro\u00e1zijsk\u00fdch kult\u00far.<\/p>\n
Hist\u00f3ria Astrachanu siaha a\u017e do staroveku, pri\u010dom d\u00f4kazy o \u013eudsk\u00fdch s\u00eddlach v regi\u00f3ne siahaj\u00fa a\u017e do 9. storo\u010dia pred Kristom. V priebehu storo\u010d\u00ed sl\u00fa\u017eil Astrach\u00e1n ako d\u00f4le\u017eit\u00e1 kri\u017eovatka sp\u00e1jaj\u00faca Eur\u00f3pu a \u00c1ziu, ktor\u00e1 p\u00f4sobila ako taviaci kotol r\u00f4znych kult\u00far a obchodn\u00fdch ciest. Jeho strategick\u00e1 poloha na kri\u017eovatke hlavn\u00fdch obchodn\u00fdch ciest vr\u00e1tane Hodv\u00e1bnej cesty zohrala k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu pri formovan\u00ed jeho jedine\u010dnej identity.<\/p>\n
Jedna z v\u00fdznamn\u00fdch historick\u00fdch kapitol Astrachanu sa udiala v 16. storo\u010d\u00ed, ke\u010f sa stala hlavn\u00fdm mestom Astrachansk\u00e9ho chan\u00e1tu, mocn\u00e9ho tat\u00e1rskeho \u0161t\u00e1tu. Za vl\u00e1dy Ch\u00e1nov Astrach\u00e1n prekvital ako centrum obchodu, kult\u00fary a islamskej u\u010denosti. Architektonick\u00e1 krajina mesta st\u00e1le nesie stopy tohto obdobia so zvy\u0161kami me\u0161\u00edt a pevnost\u00ed, ktor\u00e9 poukazuj\u00fa na vplyv tat\u00e1rskej kult\u00fary.<\/p>\n
V\u00fdznam Astrachanu e\u0161te vzr\u00e1stol za vl\u00e1dy Ivana Hrozn\u00e9ho, prv\u00e9ho rusk\u00e9ho c\u00e1ra. Ivan dobyl Astracha\u0148 v roku 1556 a dostal ho pod rusk\u00fa nadvl\u00e1du. Strategick\u00e1 poloha mesta umo\u017enila Rusku roz\u0161\u00edri\u0165 svoj vplyv na Kaukaze, v Strednej \u00c1zii a v oblasti Kaspick\u00e9ho mora. Astrach\u00e1n sa stal d\u00f4le\u017eit\u00fdm centrom rusk\u00e9ho obchodu, pri\u0165ahoval obchodn\u00edkov z r\u00f4znych regi\u00f3nov a prispieval k jeho kult\u00farnej rozmanitosti.<\/p>\n
Ivan IV. sa narodil 25. augusta 1530 v Kolomenskoje pri Moskve. Na tr\u00f3n nast\u00fapil ako trojro\u010dn\u00fd po smrti svojho otca, ve\u013ekoknie\u017ea\u0165a Vasilija III. Ivanovu vl\u00e1du v\u0161ak pozna\u010dili aj obdobia intenz\u00edvneho n\u00e1silia a nestability. Je nesl\u00e1vne zn\u00e1my svojimi n\u00e1siln\u00fdmi v\u00fdbuchmi a brut\u00e1lnym zaobch\u00e1dzan\u00edm so svojimi protivn\u00edkmi, v\u010faka \u010domu si vysl\u00fa\u017eil pr\u00edvlastok \u201eHrozn\u00fd\u201c. <\/p>\n
Ivan inicioval Oprichninu, obdobie tvrd\u00fdch represi\u00ed, kde zalo\u017eil samostatn\u00fa polovojensk\u00fa silu, zn\u00e1mu ako Oprichniki, na potla\u010denie opoz\u00edcie a udr\u017eanie kontroly.<\/p><\/blockquote>\n
\nTak\u00fato Oprichninu maj\u00fa dnes v KGb\u00e1kovom Rusku<\/p>\n
\nV roku 1570 sa mesto Novgorod vzb\u00farilo proti Ivanovej nadvl\u00e1de a c\u00e1r reagoval mimoriadnou krutos\u0165ou a nariadil zmasakrova\u0165 a zni\u010di\u0165 mesto. T\u00e1to udalos\u0165, zn\u00e1ma ako Novgorodsk\u00fd masaker, zost\u00e1va jednou z najnesl\u00e1vnej\u0161\u00edch epiz\u00f3d Ivanovej vl\u00e1dy.<\/p>\n
Napriek n\u00e1siln\u00fdm sklonom Ivan Hrozn\u00fd v\u00fdznamne prispel k rusk\u00fdm dejin\u00e1m. Roz\u0161\u00edril rusk\u00e9 imp\u00e9rium prostredn\u00edctvom vojensk\u00fdch \u0165a\u017een\u00ed, najm\u00e4 na v\u00fdchode, a posilnil rusk\u00fa kontrolu nad krajinami Kaza\u0148 a Astracha\u0148. Jeho vl\u00e1da tie\u017e zaznamenala kult\u00farny pokrok, vr\u00e1tane v\u00fdstavby ikonick\u00e9ho Chr\u00e1mu Vasilija Bla\u017een\u00e9ho na \u010cervenom n\u00e1mest\u00ed v Moskve.<\/p>\n
V neskor\u0161\u00edch rokoch sa Ivanovo du\u0161evn\u00e9 a fyzick\u00e9 zdravie zhor\u0161ilo, \u010do viedlo k \u010fal\u0161ej nestabilite v r\u00e1mci \u0161t\u00e1tu. Zomrel 18. marca 1584 a zanechal po sebe zmie\u0161an\u00e9 dedi\u010dstvo, o ktorom sa na\u010falej diskutuje medzi historikmi a u\u010dencami.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Turkick\u00e9 n\u00e1rody maj\u00fa bohat\u00fa a r\u00f4znorod\u00fa hist\u00f3riu, ktor\u00e1 trv\u00e1 tis\u00edce rokov. Korene turkick\u00e9ho \u013eudu mo\u017eno h\u013eada\u0165 v stredo\u00e1zijsk\u00fdch stepiach, kde sa objavili ako odli\u0161n\u00e9 etnick\u00e9 skupiny s vlastn\u00fdmi jazykmi a kult\u00farnymi trad\u00edciami. Najstar\u0161ie z\u00e1znamy o turkick\u00fdch n\u00e1rodoch poch\u00e1dzaj\u00fa zo 6. storo\u010dia n\u00e1\u0161ho letopo\u010dtu, ke\u010f sa o nich hovorilo ako o ko\u010dovn\u00fdch kme\u0148och ob\u00fdvaj\u00facich rozsiahlu oblas\u0165 […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["post-28750","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-historia-anatolij-fomenko"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/28750","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=28750"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/28750\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=28750"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=28750"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=28750"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}