{"id":28807,"date":"2023-06-22T09:45:40","date_gmt":"2023-06-22T09:45:40","guid":{"rendered":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/?p=28807"},"modified":"2023-06-22T09:45:40","modified_gmt":"2023-06-22T09:45:40","slug":"odhalenie-tajomstiev-earendel-najvzdialenejsej-hviezdy-vo-vesmire-ocami-webbovho-teleskopu","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/odhalenie-tajomstiev-earendel-najvzdialenejsej-hviezdy-vo-vesmire-ocami-webbovho-teleskopu\/","title":{"rendered":"Odhalenie tajomstiev Earendel, najvzdialenej\u0161ej hviezdy vo vesm\u00edre, o\u010dami Webbovho teleskopu"},"content":{"rendered":"<p>V obrovskom priestore kozmu, uhniezden\u00e9ho na okraji n\u00e1\u0161ho pozorovate\u013en\u00e9ho vesm\u00edru, le\u017e\u00ed nebesk\u00fd z\u00e1zrak zn\u00e1my ako Earendel. v kozmickej vzdialenosti a intrig\u00e1ch m\u00e1 Earendel vyznamenanie, \u017ee je najvzdialenej\u0161ou hviezdou, ak\u00e1 bola kedy pozorovan\u00e1.  Pomenovan\u00e1 po postave v Silmarillione, prequeli ku klasickej s\u00e9rii J.R.R. Tolkiena P\u00e1n prste\u0148ov, meno hviezdy (a meno Tolkienovej postavy) je v skuto\u010dnosti odvoden\u00e9 zo staroanglick\u00e9ho variantu \u0112arendel. To je samo o sebe deriv\u00e1tom Aurvandilla, severskej mytologickej postavy, ktorej prst bol pod\u013ea legendy hoden\u00fd na oblohu bohom Thorom, aby sa stal hviezdou Aurvandils-t\u00e1.<\/p>\n<p>Stru\u010dne povedan\u00e9, zatia\u013e \u010do jedine\u010dn\u00fd n\u00e1zov Earendelu evokuje obrazy zo starovekej mytol\u00f3gie, jeho skuto\u010dn\u00fd n\u00e1zov, ako ho ozna\u010dili astron\u00f3movia, je menej m\u00fdticky znej\u00faci WHL0137-LS.<\/p>\n<h1>Odhalenie tajomstiev Earendel<br \/> najvzdialenej\u0161ej hviezdy vo vesm\u00edre, o\u010dami Webbovho teleskopu<\/h1>\n<p>Hoci asoci\u00e1cia s hviezdami je u\u017e zrejm\u00e1, hlb\u0161\u00ed poh\u013ead na etymol\u00f3giu n\u00e1zvu odha\u013euje, \u017ee staroanglick\u00e9 slovo \u0112arendel m\u00e1 e\u0161te hviezdnej\u0161ie asoci\u00e1cie. \u010casto sa sp\u00e1jala s tak\u00fdmi pojmami ako &#8220;vych\u00e1dzaj\u00face svetlo&#8221;, pri\u010dom niektor\u00e9 preklady sa rovnali &#8220;\u017eiareniu [alebo] rannej hviezde&#8221;, alebo podobne ako &#8220;\u00fasvit&#8221; alebo &#8220;l\u00fa\u010d svetla&#8221;, pod\u013ea Johna Lindowa, renomovan\u00e9ho u\u010denca severskej mytol\u00f3gie.<\/p>\n<p>Earendel, hoci najvzdialenej\u0161ia hviezda, ktor\u00fa astron\u00f3movia v s\u00fa\u010dasnosti zaznamen\u00e1vaj\u00fa, nie je najstar\u0161ia. Tento titul je st\u00e1le dr\u017eite\u013eom vhodne pomenovan\u00e9ho Metuzal\u00e9ma, jedn\u00e9ho z predch\u00e1dzaj\u00facich Hubblov\u00fdch objavov z roku 2013, pomenovan\u00e9ho po starom otcovi biblick\u00e9ho Noema, o ktorom sa hovorilo, \u017ee \u017eil neuverite\u013en\u00fdch 969 rokov.<\/p>\n<p>Hoci sa o\u010dak\u00e1va, \u017ee Webb v nasleduj\u00facich rokoch za\u010dne robi\u0165 vlastn\u00e9 rekordn\u00e9 objavy, st\u00e1le m\u00e1 pred sebou dlh\u00fa cestu, k\u00fdm dobehne Hubblov teleskop, ktor\u00fd si tie\u017e n\u00e1rokuje objav najvzdialenej\u0161ej galaxie, ktorej svetlo potrebovalo 13,4 miliardy rokov, aby dosiahlo zorn\u00e9 pole Hubblovho teleskopu.<\/p>\n<p>Pod\u013ea NASA je z\u00e1hadn\u00fd Earendel &#8220;tak \u010faleko, \u017ee jeho svetlu trvalo 12,9 miliardy rokov, k\u00fdm sa dostalo na Zem&#8221;, \u010do astron\u00f3mom umo\u017enilo nahliadnu\u0165 do toho, ako vyzeral, ke\u010f bol vesm\u00edr menej ako desatina svojho s\u00fa\u010dasn\u00e9ho veku. Predt\u00fdm boli najmen\u0161ie objekty, ktor\u00e9 boli pozorovan\u00e9 v porovnate\u013en\u00fdch vzdialenostiach, cel\u00e9 zhluky hviezd, o ktor\u00fdch sa astron\u00f3movia domnievaj\u00fa, \u017ee s\u00fa vlo\u017een\u00e9 do niektor\u00fdch z najskor\u0161\u00edch galaxi\u00ed vesm\u00edru.<\/p>\n<p>Objav bol uroben\u00fd pomocou gravita\u010dn\u00fdch \u0161o\u0161oviek pozorovan\u00fdch na sn\u00edmkach hlbok\u00e9ho po\u013ea z\u00edskan\u00fdch Hubblov\u00fdm teleskopom a kv\u00f4li svojej ve\u013ekej vzdialenosti sa Earendel na nov\u00fdch Webbov\u00fdch sn\u00edmkach objavuje len slabo.<\/p>\n<p>T\u00e1 predch\u00e1dzaj\u00faci dr\u017eite\u013e jednohviezdi\u010dkov\u00e9ho rekordu bol tie\u017e detekovan\u00fd Hubblov\u00fdm teleskopom v roku 2018 a poch\u00e1dzal z vesm\u00edru tak, ako existoval, ke\u010f bol star\u00fd iba 4 miliardy rokov.<\/p>\n<p>Earendel je d\u00f4kazom vzne\u0161enosti a tajomstva na\u0161ej kozmickej tapis\u00e9rie. V\u010faka pozoruhodn\u00fdm schopnostiam teleskopu Webb sme dostali sedadlo v prvom rade na pozorovanie starovek\u00e9ho svetla vy\u017earuj\u00faceho z tejto vzdialenej nebeskej entity. Ka\u017ed\u00fd objav uskuto\u010dnen\u00fd Webbov\u00fdm objekt\u00edvom odha\u013euje nov\u00fd poh\u013ead na kozmick\u00fa hist\u00f3riu, hviezdny v\u00fdvoj a povahu n\u00e1\u0161ho obrovsk\u00e9ho vesm\u00edru.<\/p>\n<h1> Jeden publikovan\u00fd \u010dl\u00e1nok o satelitoch pred Sputnikom<\/h1>\n<p>9 podivn\u00fdch prechodov z roku 1950 st\u00e1le nevysvetlen\u00fdch. Nie\u010do zvl\u00e1\u0161tne sa stalo v roku 1950, ke\u010f si astron\u00f3movia v\u0161imli, \u017ee dev\u00e4\u0165 hviezdnych bodov\u00fdch sveteln\u00fdch zdrojov sa s\u00fa\u010dasne objavilo na fotografickej doske z\u00edskanej na observat\u00f3riu Palomar v ju\u017enej Kalifornii ako s\u00fa\u010das\u0165 sl\u00e1vneho prieskumu Palomar Sky Survey. To m\u00f4\u017ee, ale nemus\u00ed znie\u0165 nezvy\u010dajne. <\/p>\n<p>Ale&#8230; \u017diadny z t\u00fdchto bodov\u00fdch zdrojov nebol viden\u00fd na sn\u00edmkach z tej istej malej \u010dasti oblohy, ktor\u00e9 boli uroben\u00e9 tesne predt\u00fdm. Rovnako sa neobjavili ani na sn\u00edmkach uroben\u00fdch potom. To plat\u00ed aj dnes, dokonca aj pri sn\u00edmkach zo s\u00fa\u010dasn\u00fdch prieskumov, ktor\u00e9 s\u00fa ove\u013ea citlivej\u0161ie na slab\u00e9 objekty. Tak\u017ee \u010do bolo t\u00fdchto dev\u00e4\u0165 podivn\u00fdch prechodov?<\/p>\n<p>To je ot\u00e1zka, ktorou sa zaober\u00e1 Beatriz Villarroel z Nordic Institute for Theoretical Physics vo \u0161v\u00e9dskom \u0160tokholme a jeho kolegovia v novom \u010dl\u00e1nku. Recenzovan\u00fd \u010dasopis Scientific Reports \u2013 publik\u00e1cia prest\u00ed\u017eneho \u010dasopisu Nature \u2013 publikoval pr\u00edspevok 17. j\u00fana 2021.<\/p>\n<p>9 podivn\u00fdch prechodov: Tu a pre\u010d<\/p>\n<p>Beatriz Villarroel vedie projekt ob\u010dianskej vedy s n\u00e1zvom VASCO (Mizn\u00face a objavuj\u00face sa zdroje po\u010das storo\u010dia pozorovan\u00ed). Projekt h\u013ead\u00e1 exotick\u00e9 alebo vz\u00e1cne prechodn\u00e9 javy. Projekt VASCO sk\u00famal \u010dasov\u00fa z\u00e1klad\u0148u 70 rokov pomocou \u00fadajov z katal\u00f3gu n\u00e1morn\u00e9ho observat\u00f3ria Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Doteraz ob\u010dianski vedci a profesion\u00e1lni astron\u00f3movia pracuj\u00faci prostredn\u00edctvom VASCO na\u0161li asi 100 prechodn\u00fdch objektov, v\u00e4\u010d\u0161inou na \u010derven\u00fdch dosk\u00e1ch Palomar Sky Survey. Za svoju pr\u00e1cu na tomto projekte z\u00edskala Villarroelov\u00e1 ned\u00e1vno cenu L&#8217;Or\u00e9al-UNESCO za \u017eeny vo vede vo \u0160v\u00e9dsku. <\/p>\n<p><img class=\"cento\"src=\"\/image\/9-transients.jpg\" alt=\"Odhalenie tajomstiev Earendel, najvzdialenej\u0161ej hviezdy vo vesm\u00edre, o\u010dami Webbovho teleskopu\" \/><\/p>\n<p>V\u013eavo, \u010derveno citliv\u00e1 sn\u00edmka Palomar Sky Survey zhotoven\u00e1 12. apr\u00edla 1950. Vpravo, \u010derveno citliv\u00fd obr\u00e1zok tej istej \u0161kvrny oblohy z roku 1996. 9 podivn\u00fdch prechodov je vidie\u0165 na obr\u00e1zku z roku 1950 (zakr\u00fa\u017ekovan\u00e9), ale nie na neskor\u0161om. Neboli viden\u00e9 ani na modro citlivej sn\u00edmke Palomar Sky Survey, ktor\u00e1 bola uroben\u00e1 o pol hodiny sk\u00f4r v ten ist\u00fd de\u0148, ani na druhej sn\u00edmke citlivej na \u010derven\u00fa, ktor\u00e1 bola uroben\u00e1 o 6 dn\u00ed nesk\u00f4r 18. apr\u00edla 1950.<\/p>\n<p>Ale dev\u00e4\u0165bodov\u00e9 zdroje svetla n\u00e1jden\u00e9 na \u010derveno citlivej doske Palomar Sky Survey &#8211; zachytenej 12. apr\u00edla 1950 &#8211; s\u00fa odli\u0161n\u00e9. V\u0161etk\u00fdch dev\u00e4\u0165 zdrojov ch\u00fdbalo na v\u0161etk\u00fdch sn\u00edmkach uroben\u00fdch pred alebo po. Astron\u00f3movia nena\u0161li &#8220;objekty&#8221; \u2013 ak ich m\u00f4\u017eeme nazva\u0165 objektmi \u2013 na modro citlivej fotografickej doske spred 30 min\u00fat. <\/p>\n<p>Nevideli ich na \u010dervenej citlivej doske odobratej o \u0161es\u0165 dn\u00ed nesk\u00f4r. Nech u\u017e boli ak\u00e9ko\u013evek, podivn\u00e9 prechody boli nezvy\u010dajn\u00e9 v tom, \u017ee boli tak\u00e9 po\u010detn\u00e9 (dev\u00e4\u0165 z nich!) a tak\u00e9 prchav\u00e9 v pr\u00edrode. Teraz ich vid\u00edte, teraz ich u\u017e nikdy neuvid\u00edte? To je ve\u013emi zvl\u00e1\u0161tne. \u010cerven\u00e1 plat\u0148a z prieskumu Palomar Sky Survey z roku 1950 dosiahla magnit\u00fadu asi +20, ove\u013ea slab\u0161iu, ne\u017e dok\u00e1\u017ee vidie\u0165 \u013eudsk\u00e9 oko. Dev\u00e4\u0165 objektov sa neobjavilo ani v modernej\u0161\u00edch fotografick\u00fdch prieskumoch, ktor\u00e9 s\u00fa citlivej\u0161ie na slab\u00e9 objekty.<\/p>\n<p>Boli teda t\u00fdchto dev\u00e4\u0165 &#8220;nov\u00fdch&#8221; prechodn\u00fdch javov pr\u00edrodn\u00fdmi astronomick\u00fdmi javmi? Alebo to bolo nie\u010do in\u00e9? <\/p>\n<p>Zhrnutie: Astron\u00f3movia vo \u0160v\u00e9dsku sa sna\u017eia vyrie\u0161i\u0165 z\u00e1hadu deviatich podivn\u00fdch prechodn\u00fdch javov, ktor\u00e9 boli pozorovan\u00e9 na fotografickej doske urobenej na observat\u00f3riu Palomar v roku 1950. Nikdy predt\u00fdm ich nikto nevidel a odvtedy ich nikto nevidel.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>V obrovskom priestore kozmu, uhniezden\u00e9ho na okraji n\u00e1\u0161ho pozorovate\u013en\u00e9ho vesm\u00edru, le\u017e\u00ed nebesk\u00fd z\u00e1zrak zn\u00e1my ako Earendel. v kozmickej vzdialenosti a intrig\u00e1ch m\u00e1 Earendel vyznamenanie, \u017ee je najvzdialenej\u0161ou hviezdou, ak\u00e1 bola kedy pozorovan\u00e1. Pomenovan\u00e1 po postave v Silmarillione, prequeli ku klasickej s\u00e9rii J.R.R. Tolkiena P\u00e1n prste\u0148ov, meno hviezdy (a meno Tolkienovej postavy) je v skuto\u010dnosti odvoden\u00e9 [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[10],"tags":[],"class_list":["post-28807","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-paranormalne-javy-vyskumy-na-poli-ludskeho-vedomia-a-jeho-sily"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/28807","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=28807"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/28807\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=28807"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=28807"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=28807"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}