{"id":29180,"date":"2023-10-27T13:10:39","date_gmt":"2023-10-27T13:10:39","guid":{"rendered":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/?p=29180"},"modified":"2023-10-27T13:10:39","modified_gmt":"2023-10-27T13:10:39","slug":"sirenie-antisemitskych-myslienok-voci-zidovskym-pristahovalcom-vo-svete","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/sirenie-antisemitskych-myslienok-voci-zidovskym-pristahovalcom-vo-svete\/","title":{"rendered":"\u0160\u00edrenie antisemitsk\u00fdch my\u0161lienok vo\u010di \u017eidovsk\u00fdm pris\u0165ahovalcom vo svete"},"content":{"rendered":"

\u0160\u00edrenie antisemitsk\u00fdch my\u0161lienok Nicol\u00e1sa Palaciosa v \u010cile posilnili predsudky vo\u010di \u017eidovsk\u00fdm pris\u0165ahovalcom. Nap\u00ed\u0161eme si pokra\u010dovanie bl\u00e1zniv\u00fdch my\u0161lienok Nicol\u00e1sa Palaciosa, ktor\u00fd si mysli, \u017ee \u010c\u00edlania s\u00fa vyvolen\u00ed \u013eudia, potomkovia G\u00f3tov z Europy teda germ\u00e1nov, kr\u00ed\u017een\u00ed miestmyni Aruak\u00e1ncami. Skr\u00e1tka jeho \u010cilska nadraden\u00e1 biela rasa, o \u010do sme p\u00edsali v \u010dl\u00e1nku Kniha \u010c\u00edlska rasa Bielych \u010c\u00edlanov od nacionalistu a eugenika Nicol\u00e1sa Palaciosa<\/a><\/p>\n

\u0160\u00edrenie antisemitsk\u00fdch my\u0161lienok vo\u010di \u017eidovsk\u00fdm pris\u0165ahovalcom vo svete<\/h1>\n

Aby ste vedeli na tomto webe ani jeden z n\u00e1s nevyzn\u00e1va judaizmus ani in\u00e9 n\u00e1bo\u017eenstvo, lebo n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1 s\u00fa pliagou \u013eudstva a najjednoduch\u0161ia forma vyvolania n\u00e1silia, zab\u00edjania v mene neexistuj\u00facich Bohov, a z toho nekone\u010dnej migr\u00e1cii ute\u010dencov.<\/p>\n

Nicol\u00e1s Palacios bol \u010dilsk\u00fd spisovate\u013e a intelektu\u00e1l zn\u00e1my svojimi kontroverzn\u00fdmi n\u00e1zormi na r\u00f4zne t\u00e9my vr\u00e1tane spisov o \u017didoch v \u010cile. Palacios bol z\u00e1stancom antisemitsk\u00fdch my\u0161lienok a v niektor\u00fdch svojich dielach vyjadroval diskrimina\u010dn\u00e9 a predsudky o \u017didoch.<\/p>\n

Jedn\u00fdm z jeho najnesl\u00e1vnej\u0161\u00edch spisov je kniha \u201eEl Jud\u00edo en la Pampa\u201c (\u017did v Pampe), ktor\u00e1 vy\u0161la v roku 1907.<\/p><\/blockquote>\n

V tejto knihe Palacios propagoval stereotypy a kon\u0161pira\u010dn\u00e9 te\u00f3rie o \u017didoch, pri\u010dom ich vykres\u013eoval negat\u00edvne a \u0161kodliv\u00e9 svetlo. Nazna\u010dil, \u017ee \u017eidovsk\u00ed pris\u0165ahovalci predstavuj\u00fa hrozbu pre \u010dilsk\u00fa spolo\u010dnos\u0165 a jej kult\u00faru.<\/p>\n

Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee Palaciove n\u00e1zory na \u017didov a jeho spisy s\u00fa \u0161iroko zdiskreditovan\u00e9 a pova\u017eovan\u00e9 za ur\u00e1\u017eliv\u00e9 a bigotn\u00e9. Jeho my\u0161lienky boli \u0161iroko kritizovan\u00e9 za ich \u00falohu pri propag\u00e1cii antisemitizmu v \u010cile a Ju\u017enej Amerike na za\u010diatku 20. storo\u010dia.<\/p>\n

\u201eEl Jud\u00edo en la Pampa\u201c vy\u0161lo v obdob\u00ed, ke\u010f antisemitsk\u00e9 n\u00e1lady neboli v mnoh\u00fdch \u010dastiach sveta nezvy\u010dajn\u00e9. Za\u010diatkom 20. storo\u010dia prebiehali vlny \u017eidovsk\u00e9ho pris\u0165ahovalectva v krajin\u00e1ch ako \u010cile a tento pr\u00edlev nov\u00fdch kult\u00far a trad\u00edci\u00ed viedol k ur\u010dit\u00e9mu stup\u0148u ob\u00e1v medzi niektor\u00fdmi segmentmi obyvate\u013estva. Kniha Nicol\u00e1sa Palaciosa z\u00faro\u010dila tieto obavy a predsudky.<\/p>\n

Palacios vo svojej knihe propagoval \u0161kodliv\u00e9 stereotypy a kon\u0161pira\u010dn\u00e9 te\u00f3rie o \u017eidovsk\u00fdch imigrantoch v \u010cile. \u017didov vykreslil ako hrozbu pre \u010dilsk\u00fa spolo\u010dnos\u0165, pri\u010dom tvrdil, \u017ee ich cie\u013eom bolo ovl\u00e1dnu\u0165 r\u00f4zne aspekty n\u00e1roda, od ekonomiky a\u017e po kult\u00faru. Palacios pou\u017e\u00edval poburuj\u00faci jazyk a \u010dasto vykres\u013eoval \u017didov v negat\u00edvnom svetle, \u010d\u00edm posil\u0148oval \u0161kodliv\u00e9 stereotypy a predsudky, ktor\u00e9 v jeho dobe prevl\u00e1dali.<\/p>\n

\u201eEl Jud\u00edo en la Pampa\u201c malo podstatn\u00fd vplyv na verejn\u00e9 vn\u00edmanie \u017didov v \u010cile. Palaciove spisy prispeli k \u0161\u00edreniu antisemitsk\u00fdch my\u0161lienok a posilnili predsudky vo\u010di \u017eidovsk\u00fdm pris\u0165ahovalcom. Kniha zohrala \u00falohu pri podnecovan\u00ed diskrimin\u00e1cie a nen\u00e1visti vo\u010di \u017eidovskej komunite, ktor\u00e1 u\u017e \u010delila v\u00fdzvam s\u00favisiacim s asimil\u00e1ciou a prijat\u00edm v ich novej vlasti.<\/p>\n

S\u00fa\u010dasn\u00e9 ods\u00fadenie: V dne\u0161nom kontexte je kniha Nicol\u00e1sa Palaciosa \u0161iroko diskreditovan\u00e1 a pova\u017eovan\u00e1 za prejav bigotnosti a nen\u00e1visti.<\/p>\n

Je nevyhnutn\u00e9 uzna\u0165 \u0161kody sp\u00f4soben\u00e9 tak\u00fdmito spismi a dlhodob\u00fd vplyv antisemitsk\u00fdch my\u0161lienok na spolo\u010dnos\u0165. <\/p><\/blockquote>\n

Modern\u00e1 \u010d\u00edlska spolo\u010dnos\u0165 a \u0161ir\u0161ia glob\u00e1lna komunita urobili pokroky v podpore rozmanitosti, tolerancie a re\u0161pektu vo\u010di v\u0161etk\u00fdm jednotlivcom bez oh\u013eadu na ich etnick\u00fd alebo n\u00e1bo\u017eensk\u00fd p\u00f4vod.<\/p>\n

Ak sa niekto vyzn\u00e1, tak vie je aj Marx bol \u017eid, ale \u017eid komunista, ktor\u00ed cez hlup\u00e1kov ako Bl\u00e1ha chc\u00fa ovl\u00e1dnu\u0165 svet, ako dnes Klaus Schwab.<\/p>\n

Nicol\u00e1s Palacios bol zn\u00e1my svoj\u00edm odporom vo\u010di marxistickej ideol\u00f3gii a vplyvom socialistick\u00fdch a komunistick\u00fdch my\u0161lienok v \u010cile a Latinskej Amerike po\u010das svojej doby. Palaciosove spisy \u010dasto kritizovali marxizmus a vykres\u013eovali ho ako nebezpe\u010dn\u00fa a podvratn\u00fa ideol\u00f3giu, ktor\u00e1 predstavovala hrozbu pre tradi\u010dn\u00e9 hodnoty, spolo\u010densk\u00fd poriadok a zaveden\u00e9 politick\u00e9 a ekonomick\u00e9 syst\u00e9my. <\/p>\n

Znepokojoval ho najm\u00e4 mo\u017en\u00fd vplyv marxistick\u00fdch my\u0161lienok na \u010dilsk\u00fa spolo\u010dnos\u0165. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee Palaciosove n\u00e1zory na marxizmus a jeho spisy s\u00fa silne zaujat\u00e9 a ovplyvnen\u00e9 jeho vlastnou konzervat\u00edvnou a antikomunistickou perspekt\u00edvou.<\/p>\n

Tak\u017ee ako vlastne pri\u0161li Bl\u00e1hov\u00fd komunisti, \u017eidia Marxa anarchisti a masov\u00ed vrahovia z Aurory, Trock\u00e9ho a Lenina do Ju\u017enej Ameriky? Pri\u0161li kv\u00f4li neobmedzen\u00e9mu pr\u00edlevu pris\u0165ahovalcov z Europy ako pracovnej sily. <\/p>\n

Len\u017ee hop – Jedna karikat\u00fara v konzervat\u00edvnej La Uni\u00f3n predstavovala div\u00e9ho, u\u0161mudlan\u00e9ho anarchistu, ktor\u00fd sa vylodil vo Valpara\u00edso. N\u00e1pis na jeho kufri hl\u00e1sa: <\/p>\n

\u201eAbsolvent anarchistickej univerzity Star\u00e9ho sveta. Prich\u00e1dzam d\u00e1va\u0165 lekcie a kurzy do \u010cile.\u201c<\/p>\n

Kongres prijal protizahrani\u010dn\u00fa legislat\u00edvu a\u017e 12. decembra 1918 a potom mo\u017eno v d\u00f4sledku ned\u00e1vneho triumfu bo\u013e\u0161evizmu v Rusku. Takzvan\u00fd \u201ez\u00e1kon o pobyte\u201c z toho d\u0148a umo\u017enil vl\u00e1de vyhosti\u0165 cudzincov, ktor\u00ed boli v zahrani\u010d\u00ed ods\u00faden\u00ed za zlo\u010diny, ktor\u00ed nemali \u017eiadne u\u017eito\u010dn\u00e9 zamestnanie alebo hl\u00e1sali n\u00e1siln\u00e9 soci\u00e1lne alebo politick\u00e9 zmeny<\/strong>.<\/p>\n

V Argent\u00edne tie\u017e naberalo na sile hnutie na potla\u010denie nepokojov v robotn\u00edckej triede prostredn\u00edctvom obmedzen\u00ed pris\u0165ahovalectva. A rovnako ako v \u010cile, aj tu bolo nie\u010do pravdy na tvrdeniach, \u017ee neobmedzen\u00e1 imigr\u00e1cia umo\u017e\u0148ovala eur\u00f3pskym organiz\u00e1torom pr\u00e1ce z\u00edskava\u0165 proselytiz\u00e1ciu. Militantn\u00fd taliansky anarchista Pedro Gori napr\u00edklad organizoval anarchistick\u00e9 syndik\u00e1ty a zakladal robotn\u00edcke noviny po\u010das svojho pobytu v Argent\u00edne v rokoch 1898 a\u017e 1902.<\/p>\n

Niektor\u00ed argent\u00ednski intelektu\u00e1li, znepokojen\u00ed pr\u00edchodom militantn\u00fdch mestsk\u00fdch robotn\u00edkov odhodlan\u00fdch zlep\u0161i\u0165 svoje ekonomick\u00e9 postavenie, za\u010dali kritizova\u0165 tradi\u010dn\u00fa n\u00e1rodn\u00fa politiku neobmedzen\u00e9ho pris\u0165ahovalectva. Aby presved\u010dili verejnos\u0165, \u017ee kore\u0148om nepokojov s\u00fa zahrani\u010dn\u00ed anarchisti, autori nov\u00edn a \u010dasopisov stereotypizovali typick\u00e9ho anarchistu ako tu\u010dn\u00e9ho, \u200b\u200btmav\u00e9ho a \u0161kared\u00e9ho Taliana alebo \u0160paniela, ktor\u00fd sa hem\u017eil no\u017emi, bombami a in\u00fdmi smrtiacimi zbra\u0148ami.<\/p>\n

Po\u010das nasleduj\u00facich rokov po prijat\u00ed z\u00e1kona o pobyte pracovn\u00e1 agit\u00e1cia pokra\u010dovala a \u0161trajky sa zvy\u0161ovali. K najz\u00e1va\u017enej\u0161iemu n\u00e1siliu do\u0161lo v m\u00e1ji 1909, ke\u010f 200 000 pracovn\u00edkov Buenos Aires zvolalo t\u00fd\u017edenn\u00fd gener\u00e1lny \u0161trajk na protest proti krvav\u00e9mu policajn\u00e9mu potla\u010deniu prvom\u00e1jov\u00e9ho anarchistick\u00e9ho stretnutia.<\/strong> \u0160trajk sa skon\u010dil a\u017e po tom, \u010do vl\u00e1da vyhodila do hlavn\u00e9ho mesta p\u00e4\u0165tis\u00edc vojakov a ozbrojen\u00fa pol\u00edciu a zatkla stovky \u0161trajkuj\u00facich.<\/p>\n

Rast\u00faca triedna nen\u00e1vis\u0165 v Buenos Aires musela vyvola\u0165 \u010fal\u0161ie n\u00e1silie, ktor\u00e9 n\u00e1hle prepuklo 14. novembra 1909, ke\u010f ozbrojenec zavra\u017edil \u0161\u00e9fa metropolitnej pol\u00edcie Ram\u00f3na L. Falc\u00f3na. Atent\u00e1tnikom bol rusk\u00fd robotn\u00edk Radowidskij.<\/p>\n

V susednej \u010cilskej republike boli vl\u00e1dnuce skupiny podobne znepokojovan\u00e9 nepokojmi robotn\u00edckej triedy a tie\u017e zaviedli vzorec obvi\u0148ovania agit\u00e1torov naroden\u00fdch v zahrani\u010d\u00ed. Intelektu\u00e1li a vl\u00e1da v oboch republik\u00e1ch zv\u00e4\u010d\u0161ovali pr\u00edspevok Eur\u00f3panov k n\u00e1rastu mestsk\u00fdch soci\u00e1lnych probl\u00e9mov. <\/p>\n

Intenz\u00edvne pracovn\u00e9 nepokoje a vznik militantn\u00e9ho anarchistick\u00e9ho hnutia hlboko znepokojili mnoh\u00fdch Argent\u00edn\u010danov a \u010ci\u013eanov po\u010das \u0161tvr\u0165storo\u010dia pred prvou svetovou vojnou. Bombardovanie, atent\u00e1ty a endemick\u00e9 pracovn\u00e9 turbulencie pripomenuli vy\u0161\u0161\u00edm triedam, \u017ee mestsk\u00ed robotn\u00edci s\u00fa hlboko nespokojn\u00ed. Intelektu\u00e1li, znepokojen\u00ed nepokojmi a rast\u00facim n\u00e1sil\u00edm, ktor\u00e9 postihli argent\u00ednske a \u010dilsk\u00e9 mest\u00e1, h\u013eadali vysvetlenie.<\/p>\n

Nicol\u00e1s Palacios, najsl\u00e1vnej\u0161\u00ed \u010dilsk\u00fd spisovate\u013e svojej doby, vyjadril siln\u00fd s\u00fahlas s t\u00fdmto obvinen\u00edm z imigr\u00e1cie. Palacios, ktor\u00fd tvrdil, \u017ee sa riadi rasov\u00fdmi princ\u00edpmi Gustava Le Bona, vydal v roku 1904 Raza chilena, nesmierne popul\u00e1rnu knihu, ktor\u00e1 \u010dilskej \u010ditate\u013eskej verejnosti predstavila rasov\u00e9 te\u00f3rie, ktor\u00e9 prekvapili. <\/p>\n

Odmietol pozitivistov z dev\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia, ktor\u00ed opovrhovali \u010d\u00edlskymi mesticmi ako menejcenn\u00fdmi a obhajoval \u010ci\u013eanov ako nadraden\u00fa rasu. Palacios tvrdil, \u017ee prv\u00ed osadn\u00edci \u010cile neboli Latinci, ale \u201epokro\u010dilej\u0161ia\u201c rasa, potomkovia g\u00f3tskych n\u00e1rodov, ktor\u00ed pri\u0161li do severn\u00e9ho \u0160panielska po p\u00e1de R\u00edma. <\/p>\n

V \u010cile sa vraj t\u00edto germ\u00e1nski dobyvatelia zmie\u0161ali s \u010fal\u0161ou \u00fadajne nadradenou rasou, arauk\u00e1nskymi Indi\u00e1nmi. Palacios pokra\u010doval, \u017ee z tejto zmesi vzi\u0161la rasa \u010dilsk\u00fdch mesticov, siln\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed zdedili men\u0161\u00ed sklon ku kriminalite ako Taliani alebo \u0160panieli, dve najv\u00e4\u010d\u0161ie eur\u00f3pske pris\u0165ahovaleck\u00e9 skupiny v \u010cile.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u0160\u00edrenie antisemitsk\u00fdch my\u0161lienok Nicol\u00e1sa Palaciosa v \u010cile posilnili predsudky vo\u010di \u017eidovsk\u00fdm pris\u0165ahovalcom. Nap\u00ed\u0161eme si pokra\u010dovanie bl\u00e1zniv\u00fdch my\u0161lienok Nicol\u00e1sa Palaciosa, ktor\u00fd si mysli, \u017ee \u010c\u00edlania s\u00fa vyvolen\u00ed \u013eudia, potomkovia G\u00f3tov z Europy teda germ\u00e1nov, kr\u00ed\u017een\u00ed miestmyni Aruak\u00e1ncami. Skr\u00e1tka jeho \u010cilska nadraden\u00e1 biela rasa, o \u010do sme p\u00edsali v \u010dl\u00e1nku Kniha \u010c\u00edlska rasa Bielych \u010c\u00edlanov od nacionalistu […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7],"tags":[],"class_list":["post-29180","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-knihy"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29180","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=29180"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29180\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=29180"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=29180"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=29180"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}