![\"Hebrejci](\"\/image\/Menasseh-ben-Israel.jpg\")
<\/p>\nNie\u010do o tom, \u017ee hebrejci m\u00f4\u017eu by\u0165 americk\u00ed Indi\u00e1ni z knihy Menasseh ben Israel: Rabbi z Amsterdamu, \u017didovsk\u00e9 \u017eivoty. S\u00edce nie v\u0161etci, ale len t\u00ed, ktor\u00ed sa tam vys\u0165ahovali u\u017e v staroveku. Niekto to naz\u00fdva straten\u00e9 kmene Izraela po jeho prvom rozpade. O tomto rozpade je zauj\u00edmav\u00fd pr\u00edbeh o d\u00f4vode. <\/p>\n
Menasseh ben Israel zozbieral inform\u00e1cie od \u0161panielov a portugalcov, ktor\u00ed sa vr\u00e1tili z Ju\u017enej Ameriky a videli a rozpr\u00e1vali sa s miestnymi indi\u00e1nmi o nezn\u00e1mych s\u00eddlach domorodcov \u017eij\u00facich tajne odrezan\u00fdch od miestnych obyvate\u013eov. Boli bieli s bradami a hovorili hebrejsky.<\/p>\n
Nikto ale nevedel ako sa tam dostali a kedy, lebo tam \u017eili d\u00e1vno pre Kolumbom a \u017eili aj v Peru. Na jese\u0148 roku 1644 pri\u0161iel do \u0161tvrte Vlooienburg zahrani\u010dn\u00fd cestovate\u013e s ve\u013emi zvl\u00e1\u0161tnym pr\u00edbehom o \u010falekej krajine. Antonio Montezinos \u2014 tie\u017e zn\u00e1my ako Aaron Levi \u2014 bol converso z Villafloru v Portugalsku. Za\u010diatkom roku 1642 odi\u0161iel do Ju\u017enej Ameriky. Ke\u010f sa tam dostal, skupina \u201eIndi\u00e1nov\u201c veden\u00e1 n\u00e1\u010deln\u00edkom menom Francisco ho zaviedla do h\u00f4r provincie Quito v Novom \u0160panielsku (teraz Ekv\u00e1dor).<\/p>\n
<\/p>\n
Po\u010das cesty Montezinos po\u010dul jedn\u00e9ho z jeho sprievodcov hovori\u0165 o \u201e Bo\u017e\u00ed sv\u00e4t\u00ed \u013eudia\u201c, ktor\u00ed \u017eili ne\u010faleko a s ktor\u00fdmi Indi\u00e1ni v priebehu rokov zle zaobch\u00e1dzali. Jeho zvedavos\u0165 bola podnecovan\u00e1, ale ni\u010d viac sa vtedy nedozvedel a pokra\u010doval vo svojich cest\u00e1ch. Ke\u010f pri\u0161iel do Cartageny, bol vypo\u010d\u00favan\u00fd inkviz\u00edciou a nieko\u013eko mesiacov uv\u00e4znen\u00fd za obvinenie z judaiz\u00e1cie. Tribun\u00e1l v\u0161ak nena\u0161iel dostato\u010dn\u00e9 d\u00f4kazy na jeho usved\u010denie (napriek tomu, \u017ee obvinenie bolo pravdiv\u00e9) a nakoniec bol prepusten\u00fd.<\/p>\n
Vo v\u00e4zen\u00ed Montezinos prem\u00fd\u0161\u013eal o tom, \u010do Indi\u00e1ni hovorili o sv\u00e4t\u00fdch \u013eu\u010foch na ich \u00fazem\u00ed, a za\u010dal uva\u017eova\u0165, \u010di \u201eHebrejci m\u00f4\u017eu by\u0165 Indi\u00e1ni\u201c. Vr\u00e1til sa do Quita, na\u0161iel Francisca a po\u017eiadal ho, aby ho zaviedol sp\u00e4\u0165 do h\u00f4r. Na svojej ceste Montezinos urobil to, \u010do v r\u00e1mci \u0161panielskych cis\u00e1rskych panstiev bolo odv\u00e1\u017enym, mo\u017eno bezoh\u013eadn\u00fdm priznan\u00edm: Teraz, ke\u010f vy\u0161li z mesta, Montezinos sa priznal, \u017ee je Hebrej z kme\u0148a Levi a \u017ee P\u00e1n je jeho Boh; a povedal Indovi, \u017ee v\u0161etci ostatn\u00ed bohovia s\u00fa len v\u00fdsmech. <\/p>\n
Indi\u00e1n bol ohromen\u00fd a sp\u00fdtal sa ho na meno jeho rodi\u010dov. Odpovedal Abrah\u00e1movi, Iz\u00e1kovi a Jakubovi. Ke\u010f sa to Francisco dozvedel, povedal Montezinovi, aby ho nasledoval. Po nam\u00e1havej viac ako t\u00fd\u017ed\u0148ovej ceste pri\u0161li k rieke. “Tu,” povedal Francisco, “uvid\u00edte svojich bratov.” Sprievodca potom uk\u00e1zal na druh\u00fa stranu rieky. Traja mu\u017ei a jedna \u017eena sa objavili z lesa a pri\u0161li na \u010dlne. <\/p>\n
Ke\u010f sa Francisco porozpr\u00e1val s cudzincami a povedal im o Montezinovi, dvaja z mu\u017eov prist\u00fapili k portugalsk\u00e9mu n\u00e1v\u0161tevn\u00edkovi a predniesli v hebrej\u010dine \u0160emu, \u00fastredn\u00fa modlitbu \u017eidovskej liturgie zo 6. knihy Deuteron\u00f3mia (\u201ePo\u010d\u00favaj, Izrael, Pane, Boh n\u00e1\u0161, P\u00e1n je jeden\u201c). Potom mu povedali, \u017ee \u201ena\u0161imi otcami s\u00fa Abrah\u00e1m, Iz\u00e1k, J\u00e1kob a Izrael\u201c a tvrdili, \u017ee s\u00fa potomkami R\u00fabena. <\/p>\n
Po\u010das nieko\u013ek\u00fdch nasleduj\u00facich dn\u00ed mal Montezinos nejak\u00e9 probl\u00e9my z\u00edska\u0165 od mu\u017eov \u010fal\u0161ie inform\u00e1cie o tom, kto s\u00fa a ako poznaj\u00fa hebrej\u010dinu a \u017eidovsk\u00fa modlitbu. Bol frustrovan\u00fd a pok\u00fasil sa dosta\u0165 na pobre\u017eie, z ktor\u00e9ho pri\u0161li, ale po ne\u00faspe\u0161nom pokuse mu bolo jasne povedan\u00e9, \u017ee nem\u00e1 prekro\u010di\u0165 rieku alebo \u201esp\u00fdta\u0165 sa viac, ako v\u00e1m hovor\u00edme\u201c. <\/p>\n
Po zvy\u0161ok t\u00fd\u017ed\u0148a sa na vzdialenom pobre\u017e\u00ed objavovali r\u00f4zni mu\u017ei a prich\u00e1dzali tam, kde t\u00e1boril Montezinos, a opakovali presne to ist\u00e9, \u010do mu povedala prv\u00e1 skupina. Pri\u0161lo a odi\u0161lo asi tristo. T\u00edto mu\u017ei s\u00fa tak trochu op\u00e1len\u00ed od slnka, niektor\u00ed nosia vlasy dlh\u00e9 po kolen\u00e1, in\u00ed krat\u0161ie a in\u00ed tak\u00e9, ako si ich be\u017ene strih\u00e1me. Boli pekn\u00e9ho tela, dobre vystrojen\u00ed, na chodidl\u00e1ch a noh\u00e1ch mali ozdoby a hlavy mali ob\u0161it\u00e9 pl\u00e1tenn\u00fdm pl\u00e1tnom.<\/p>\n
Ke\u010f u\u017e neboli potrebn\u00e9 \u017eiadne rozhovory, Montezinos po\u017eiadal Francisca, aby mu povedal, \u010do o nich vie. \u013eud\u00ed. Indi\u00e1n odpovedal: “Va\u0161i bratia s\u00fa synovia Izraela a priveden\u00ed tam Bo\u017eou prozrete\u013enos\u0165ou, ktor\u00e1 pre nich vykonala mnoh\u00e9 z\u00e1zraky.” Francisciovi \u013eudia nieko\u013ekokr\u00e1t viedli vojnu proti kme\u0148u cez rieku, ale v\u017edy \u0165a\u017eko prehrali. <\/p>\n
Vo svetle svojej neschopnosti porazi\u0165 t\u00fdchto \u013eud\u00ed dospeli k z\u00e1veru, \u017ee \u201eBoh t\u00fdchto det\u00ed Izraela je prav\u00fd Boh\u201c. Z Montezinovej spr\u00e1vy sa zd\u00e1, \u017ee Franciscovi \u013eudia sa teraz tie\u017e pova\u017eovali za \u201eHebrejov\u201c. Ke\u010f Montezinos v roku 1644 pri\u0161iel do Amsterdamu, i\u0161iel priamo do portugalsko-\u017eidovskej komunity a na stretnut\u00ed s \u201en\u00e1\u010deln\u00edkmi portugalsk\u00e9ho n\u00e1roda\u201c \u2014 parnassim \u2014 im povedal o tom, \u010do na\u0161iel v hor\u00e1ch Ju\u017enej Ameriky. <\/p>\n
Menasseh ben Israel zaznamenal svoj pr\u00edbeh a nesk\u00f4r pridal svoje potvrdenie, \u017ee \u201eautor Monterinos je cnostn\u00fd mu\u017e a oddelen\u00fd od v\u0161etk\u00fdch druhov svetsk\u00fdch z\u00e1ujmov; a \u017ee v mojej pr\u00edtomnosti prisahal, \u017ee v\u0161etko, \u010do vyhl\u00e1sil, je pravda.\u201c Preto\u017ee Montezinos bol \u201ePortugalec a \u017did n\u00e1\u0161ho r\u00e1du . . . pre\u010do by som nemal veri\u0165 mu\u017eovi, ktor\u00fd bol cnostn\u00fd a mal v\u0161etko, \u010do \u013eudia naz\u00fdvaj\u00fa zisk?\u201c<\/p>\n
V \u0161estn\u00e1stom a za\u010diatkom sedemn\u00e1steho storo\u010dia, po spr\u00e1vach eur\u00f3pskych prieskumn\u00edkov o \u013eu\u010foch, s ktor\u00fdmi sa stret\u00e1vali, sa n\u00e1dej Izraela objavila v Novom svete, medzi teol\u00f3gmi prekvitali \u0161pekul\u00e1cie o tom, kam patria domorod\u00ed obyvatelia Ameriky do rozsahu biblick\u00fdch dej\u00edn. <\/p>\n
Boli aj oni potomkami Adama a Evy, mo\u017eno zvy\u0161kami eur\u00f3pskych n\u00e1rodov, ktor\u00e9 u\u017e d\u00e1vno migrovali cez oce\u00e1n? Grotius si to myslel, \u010do nazna\u010duje, \u017ee ich predkovia boli Vikingovia. Franc\u00fazsky hugenot Isaac La Peyr\u00e8re si na druhej strane myslel, \u017ee ich rodov\u00e1 l\u00ednia sa vr\u00e1tila k rase \u201epredadamitov\u201c, \u013eud\u00ed, ktor\u00fdch, ako tvrdil, stvoril Boh predt\u00fdm, ako stvoril Adama a Evu.<\/p>\n
\u00da\u017easn\u00e1 spr\u00e1va iba o Montezinovi podnietilo tieto diskusie. Poznanie jeho svedectva pred ma\u2019amad bolo nieko\u013eko rokov obmedzen\u00e9 na t\u00fdch, ktor\u00ed ho po\u010duli z prvej ruky od samotn\u00e9ho Montezinosa \u2013 nielen od parnassima, ale od kohoko\u013evek, s k\u00fdm mohol hovori\u0165 po\u010das svojho pobytu v Amsterdame alebo \u00fastne. <\/p>\n
Prep\u00edsan\u00e1 verzia sa objavila v tla\u010di a\u017e v roku 1650. Av\u0161ak aj zahrani\u010dn\u00ed ne\u017eidovsk\u00ed n\u00e1v\u0161tevn\u00edci \u017eidovskej \u0161tvrte Amsterdamu po\u010das 40. rokov 17. storo\u010dia mohli zbiera\u0165 klebety o mu\u017eovi, ktor\u00fd sa stretol so \u201e\u017didmi v Amerike\u201c. Takto aspo\u0148 Angli\u010dan John Dury prv\u00fdkr\u00e1t narazil na Montezinov pr\u00edbeh.<\/p>\n
Dury, kalv\u00ednsky duchovn\u00fd zo \u0160k\u00f3tska, pre\u017eil svoje detstvo v Holandsku, kde bol jeho otec presbyteri\u00e1nsky duchovn\u00fd v exile. Uviedol, \u017ee ke\u010f bol okolo roku 1644 na spiato\u010dnej n\u00e1v\u0161teve N\u00edzkych kraj\u00edn, po\u010dul hovori\u0165 o \u201e\u017didovi, ktor\u00fd pri\u0161iel z Ameriky do Amsterdamu\u201c a ktor\u00fd tvrdil, \u017ee sa stretol a zhov\u00e1ral sa s Izraelitmi v Novom svete. <\/p>\n
Dury nepovedal, kto mu povedal o Montezinovi, ale takmer ur\u010dite to bol Menasseh, ktor\u00e9ho spoznal po\u010das pobytu v Holandsku a ktor\u00e9ho nesk\u00f4r po\u017eiadal o p\u00edsomn\u00fa k\u00f3piu v\u00fdpovede cestovate\u013ea. Pr\u00edbeh urobil na Duryho siln\u00fd dojem.<\/p>\n
Pod\u013ea Hebrejsk\u00fdch P\u00edsiem koncom \u00f4smeho storo\u010dia pred n. l. as\u00fdrsky kr\u00e1\u013e Salmaneser \u201ezajal Sam\u00e1riu a deportoval jej \u013eud do As\u00fdrie a usadil ho v Halah a na Habore, rieke Gozan, a v mest\u00e1ch M\u00e9dia. Hospodin vyhnal Izraelitov zo svojej pr\u00edtomnosti, ako sa vyhr\u00e1\u017eal prostredn\u00edctvom svojich slu\u017eobn\u00edkov prorokov, a odviedli ich do vyhnanstva z ich vlastnej krajiny do As\u00fdrie\u201c. <\/p>\n
\u0160almanasar ich \u201eodviedol [nieko\u013eko izraelsk\u00fdch kme\u0148ov] pre\u010d do cudzej krajiny.\u201c V Zas\u013e\u00fabenej krajine zostali len obyvatelia J\u00fadu a Benjam\u00edn. V polovici sedemn\u00e1steho storo\u010dia z\u00e1hada t\u00fdchto \u201estraten\u00fdch kme\u0148ov\u201c dlho in\u0161pirovala mno\u017estvo historick\u00fdch dohadov a teologick\u00fdch \u0161pekul\u00e1ci\u00ed. \u010co sa z nich stalo? Kde boli teraz? \u010co by to znamenalo, keby sa znova objavili? <\/p>\n
Thorowgood nevedel o Montezinovom dobrodru\u017estve, k\u00fdm mu o tom Dury nepovedal, teda dlho potom, \u010do dokon\u010dil p\u00edsanie svojej knihy. Vedel v\u0161ak, kde s\u00fa ch\u00fdbaj\u00face kmene. \u201eMedzi \u017didmi a vo svete je spolo\u010dn\u00e1 trad\u00edcia, \u017ee t\u00fdch desa\u0165 kme\u0148ov je \u00faplne straten\u00fdch; na akom mieste ich potom mo\u017eno n\u00e1js\u0165, ak nie v Amerike?\u201c <\/p>\n
Vo svojom pojednan\u00ed, ktor\u00e9ho \u00fa\u010delom bolo podnieti\u0165 finan\u010dn\u00fa podporu pre mision\u00e1rske \u00fasilie Johna Eliota v Novom svete, Thorowgood tvrdil, \u017ee \u201eIndi\u00e1ni\u201c v Amerike boli \u017didia \u2013 a nie hocijak\u00ed \u017didia, ale desa\u0165 straten\u00fdch kme\u0148ov.<\/p>\n
D\u00f4vodom tohto n\u00e1zoru je, \u017ee Indi\u00e1ni s\u00fa hnedej farby a bez brady; ale v novom svete sa na\u0161li bieli a bradat\u00ed mu\u017ei, ktor\u00ed nikdy neobchodovali so \u0160panielmi o ktor\u00fdch nem\u00f4\u017eete tvrdi\u0165, \u017ee s\u00fa in\u00ed ako Izraeliti.<\/p>\n
Alonsus de Erzilla sved\u010d\u00ed o tom istom, v 2. \u010dasti. sua Arancania ke\u010f opisuje tieto miesta, hovor\u00ed po \u0161panielsky.<\/p>\n
Niektor\u00e9 krajiny tam, tak za\u013eudnen\u00e9, s\u00fa vn\u00edman\u00e9
\nako jedno pokra\u010duj\u00face mesto; ktor\u00e9 e\u0161te nebolo
\nnikdy objaven\u00e9; ale nezn\u00e1me
\nin\u00fdm n\u00e1rodom sa skryl s\u00e1m…..<\/p>\n
Niektor\u00e9 cesty:<\/p>\n
Ke\u010f pre\u0161li k\u00fasok cesty, na\u0161li rovinu bez hory, kde na ka\u017edej strane brehu rieky Maragnon st\u00e1lo ve\u013ea domov, ktor\u00e9 postavili Indi\u00e1ni. St\u00e1le i\u0161li spolu \u0161tyridsa\u0165osem hod\u00edn a nevideli ni\u010d, len vysok\u00e9 a biele domy, do ktor\u00fdch sa b\u00e1li vst\u00fapi\u0165, preto\u017ee obyvate\u013eov bolo ve\u013ea a preto\u017ee po\u010duli hluk klad\u00edv; preto si mysleli, \u017ee obyvatelia s\u00fa zlatn\u00edci. <\/p>\n
Ke\u010f vo\u0161li do rieky Guariaga Petrus de Orsua sa sp\u00fdtal Indi\u00e1nov, ktor\u00fdch vzali (ktor\u00ed sa volali Guariaga, z mena Rivers), ak\u00ed \u013eudia \u017eij\u00fa na strane Rivers? <\/p>\n
Povedali plukovn\u00edkovi, \u017ee p\u00e4\u0165 dn\u00ed cesty odtia\u013eto \u017eij\u00fa mu\u017ei vysokej postavy, p\u00f4vabn\u00ed a maj\u00fa tak\u00fa ve\u013ek\u00fa bradu ako maj\u00fa \u0160panieli, udatn\u00ed a bojovn\u00ed.<\/p>\n
Vo Farnambuc sa osem Tabaiarov zam\u00fd\u0161\u013ealo poobzera\u0165 sa po nov\u00fdch krajin\u00e1ch a zisti\u0165, \u010di je krajina, ktor\u00e1 bola za nimi a nezn\u00e1ma, ob\u00fdvan\u00e1. Po \u0161tyroch mesiacoch putovania Weftwardom pri\u0161li do h\u00f4r, na ktor\u00fdch vrchol sa dostali s \u0165a\u017ekos\u0165ami, a na\u0161li rovinu, ktor\u00fa obch\u00e1dza pr\u00edjemn\u00e1 rieka, na brehu ktorej b\u00fdvali \u013eudia, ktor\u00ed milovali obchod, boli bieli a f\u00fazat\u00ed.<\/p>\n
Petrus Cieza vo svojej prvej \u010dasti svojich Kron\u00edk Peru, hovor\u00ed, \u017ee v meste Guamanga, ktor\u00e9 le\u017e\u00ed pri rieke Vinaque, stoj\u00ed roz\u013eahl\u00e1 budova, ktor\u00e1 preto, \u017ee vtedy vyzerala takmer zni\u010den\u00e1 \u010dasom, trvala mnoho rokov. P\u00fdtal sa susedn\u00fdch Indi\u00e1nov: Kto postavil t\u00fa ve\u013ek\u00fa hromadu? Dozvedel sa, \u017ee ho vyrobili \u013eudia (ktor\u00ed boli f\u00fazat\u00ed a bieli ako \u0160panieli ), ktor\u00ed tam pri\u0161li dlho predt\u00fdm, ke\u010f tam z\u00farili Indi\u00e1ni.<\/p>\n
Indi\u00e1ni povedali, \u017ee to dostali od svojich Otcov trad\u00edciou. To ist\u00e9 Cieza, v knihe Starovek Tiguanacu, hovor\u00ed, \u017ee to, \u010do sa Indi\u00e1ni chv\u00e1lia ako ve\u013emi star\u00e9 sa v \u017eiadnom pr\u00edpade nem\u00f4\u017ee porovn\u00e1va\u0165 s touto starovekou budovou a in\u00fdmi vecami. Zo v\u0161etk\u00e9ho, \u010do m\u00f4\u017eete zisti\u0165, \u017ee prv\u00fdmi obyvate\u013emi toho miesta boli Izraeliti z desiatich kme\u0148ov, preto\u017ee boli bieli a f\u00fazat\u00ed.<\/p>\n
Je to dlh\u00e9, dve knihy po 300 str\u00e1n pr\u00edbehov, tak pokra\u010dovanie mo\u017eno prid\u00e1me.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Nie\u010do o tom, \u017ee hebrejci m\u00f4\u017eu by\u0165 americk\u00ed Indi\u00e1ni z knihy Menasseh ben Israel: Rabbi z Amsterdamu, \u017didovsk\u00e9 \u017eivoty. S\u00edce nie v\u0161etci, ale len t\u00ed, ktor\u00ed sa tam vys\u0165ahovali u\u017e v staroveku. Niekto to naz\u00fdva straten\u00e9 kmene Izraela po jeho prvom rozpade. O tomto rozpade je zauj\u00edmav\u00fd pr\u00edbeh o d\u00f4vode. Menasseh ben Israel zozbieral inform\u00e1cie […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7],"tags":[],"class_list":["post-29268","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-knihy"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29268","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=29268"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/29268\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=29268"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=29268"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/extraslovensko.sk\/spravy\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=29268"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}